Pri vážnych témach idú vtipy bokom

Jeho tvár sa vám prihovára z obrazovky TVR v relácii Ružinovská aréna. Jeho hlas však poznáte aj z rozhlasového éteru. O moderovaní, ale aj o Ružinove sme sa rozprávali s ALEXOM ŠTEFUCOM.

Priezvisko Štefuca sa mnohým našim divákom automaticky spája s mikrofónom a kultivovaným hlasom. Čím to je, že dedičným pokladom Štefucovcov je práve hlas?

Rádio je s našou rodinou historicky spojené. Pokiaľ ide o hlas, netrúfnem si povedať, či ide o čisté dedičstvo. Nesporné je, že človek sa rodí s istou výbavou, ako je napríklad aj zafarbenie hlasu. Ostatné je však skôr o tom, ako s touto danosťou pracujete, ako svoj hlasový a jazykový prejav kultivujete. Dalo by sa to zhrnúť asi tak, ako hovoria športovci, že desať percent je talent a všetko ostané tvrdá práca.

Ľudia vás majú zafixovaného skôr ako rozhlasového moderátora. V čom je práca pred televíznou kamerou iná?

Hoci nie som v Televízii Ružinov dlho, pred kamerou sa ako nováčik necítim. Popri rozhlasovej práci som pripravoval najmä motoristické relácie pre viaceré televízie. Samozrejme, že práca pred kamerou je iná, lebo človek si musí postrážiť gestá, grimasy, pózy, čo v rádiu, chvalabohu, nevidno.

Vo svojej rannej relácii na Vive často vtipkujete, kým v Aréne v Televízii Ružinov je reč o vážnejších témach. Ktorá poloha vám je bližšia?

O hercoch komikoch sa zvykne hovoriť, že v súkromí vôbec nebývajú veselí. Ja sa nepovažujem za nejakého komika. Je pravda, že rád dám k dobru vtip, alebo neodolám smeču, ak mi niekto nadhodí, ale som normálny človek, ktorý žije svoj život v plnej šírke a ten je aj o vážnych veciach. Beriem to profesionálne, keď moderujem reláciu, ktorá má ľudí zabaviť, vtipkujem a keď ide o vážne témy, tam by vtipkovanie asi nebolo namieste. Hoci aj tam niekde dobre padne isté odľahčenie atmosféry.

Už viac rokov ste známy aj ako motoristický novinár, ovplyvňuje vás toto zameranie napríklad pri výbere tém do Arény?

Téma motorizmus ma sprevádza od 90. rokov minulého storočia, kedy som ju spracovával pre rozhlasovú Zákrutu a viaceré televízie. Okrem toho mám rád automobilové preteky v akejkoľvek forme a v rôznych podobách som si ich aj vyskúšal. Ako veľa ľudí, aj ja sa za svojimi pracovnými povinnosťami presúvam najmä autom a preto v Ružinovskej aréne nemôžu chýbať témy, s ktorými sa stretám a ľudí trápia, ako sú rozbité cesty, chodníky a zúfalá situácia s parkovaním. Celkovo je však výber tém výsledkom dohody ľudí, ktorí sa podieľajú na dramaturgii televízie, medzi ktorých patrím pri Aréne aj ja.

Vy ste v Ružinove de facto doma, ako si spomínate na Ružinov spred niekoľkých rokov a aký je teraz? V čom je iný lepší, horší?

Vyrastal som na Trávnikoch a moje detstvo je späté so športom v areáli ZŠ Nevädzová či dobrodružstvami pri Rohlíku. Či je Ružinov horší alebo lepší si netrúfam hodnotiť, lebo v ňom už dennodenne nežijem a akékoľvek porovnávanie minulosti s prítomnosťou poznamená istá dávka nostalgie. Ružinov však nesporne patrí medzi najkrajšie bratislavské štvrte a veľa s v ňom za posledné desaťročia zmenilo – k lepšiemu aj k horšiemu.

(sm)

Vydanie: November 2013