PhDr. Darina Horáková (68) je dynamická žena, z ktorej srší energia a učarovali jej knihy. Vzdelaním je mimoškolský pedagóg a už vyše 30 rokov pracuje v knižnici. Od roku 1991 je riaditeľkou Knižnice Ružinov. Rozhodne ju však nestretnete len s knihou v ruke, ale ako takmer každá žena, rada nakupuje. Má slabosť na kabelky, zmrzlinu a pečené gaštany. Pred pár týždňami získala ako osvetový pracovník ocenenie za rozvoj kultúrneho diania v Bratislavskom kraji v roku 2015.
Ste služobne najstaršou a stále aktívnou riaditeľkou spomedzi všetkých verejných knižníc v Bratislave. Ťahalo vás to vždy ku knižkám?
Keďže som bola živé a zvedavé dieťa, ktoré chcelo veľa vedieť a vidieť, už veľmi skoro som pochopila, že toto všetko je v knihách. Po výchovnej lekcii mamy, keď ma prichytila, ako „čítam obrázky“ v zdravovede pre dospelých, prišli na rad riekanky, veršovačky. V škole pribudla poézia, próza, súťaže v prednese, čo neskôr prerástlo k bábkoherectvu, práci s textom a deťmi, čo zúročujem pri podujatiach a ich moderovaní dodnes.
Čo všetko vaša každodenná práca zahŕňa, aké povinnosti má na starosti riaditeľka knižnice?
Po prehľade tlače pri rannej káve a vybavení pošty, e-mailov krátke porady s vedúcimi útvarov, pracovné stretnutia, školenia, semináre, rozbory, prehľady činnosti, plánovanie financií, vytváranie koncepcií a príprava scenárov, väčších podujatí, moderovanie, publikačná činnosť atď. Skrátka koordinovanie a menežovanie organizácie a kolektívu. Každý deň prináša niečo nové a nie je to vždy ľahké, pretože i napriek patričnej dávke odbornosti, flexibility a diplomacie, som tiež len človek a občas sa aj čo – to nepodarí.
Aj keď máte isto práce veľa, mnohí vám môžeme závidieť prostredie, v ktorom pracujete – v knižnici ako by sa zastavil čas, je tam pokoj a ticho, priestor obklopený literárnou múdrosťou storočí. Vnímate to tak?
Ten pokoj a ticho sú už minulosťou. Čas sa nezastavil a pokrok zavial aj do knižníc a priniesol dynamiku, nové trendy. Niektoré manuálne činnosti, ako boli zápis čitateľov, evidencia výpožičiek, elektronizácia odbúrala, avšak zakladanie kníh do regálov a iné vo verejných knižniciach zostali. A knižnice pripravujú oveľa väčšie množstvo podujatí, pestrejších foriem ako v minulosti a ak je na to knihovník v rámci pobočky sám, má čo robiť, aby to zvládol.
No poďme k tým knižkám. My sme ešte „knižné generácie“ odchované na „winnetouovkách“, „angelikách“, samozrejme, nesmieme opomenúť povinné čítania. Spomeniete si na knihy, ktoré ovplyvnili vaše detstvo, mladosť?
Patrím ku generácii, ktorá si vážila osobnosti, ctila svojich rodičov a obdivovala starších, múdrejších, často jednoduchých ľudí. A tak moje detstvo, mladosť „trasovali“ knižky ako Statočný Abo, o detstve Abrahama Lincolna, Babička Boženy Němcovej či Barunka, o detstve starej mamy Antonína Zápotockého. Tieto knihy tvoria dodnes zlatý fond mojej súkromnej knižnice.
Ako je to s čítaním a návštevou knižníc dnes v čase audio kníh, internetového čítania a podobne. Chodia ľudia do knižnice? A akí?
Hoci mnohí už zatracujú existenciu kamenných knižníc a vidia budúcnosť v e–knihách, musím s radosťou konštatovať, že nastáva akýsi nový trend - okrem seniorov začínajú namiesto trávenia voľného času v nákupných centrách navštevovať knižnice aj mamičky s deťmi, hrajú sa s nimi a čítajú im priamo v knižnici.
Vyjdime na chvíľu z knižnice von – kde všade vás ešte môžeme stretnúť, čo rada robíte vo voľnom čase, ak nejaký zostane?
Veľmi rada žehlím, varím a pečiem, najmä v lete, keď mám na prázdninách vnúčatá, sledujem nové trendy v gastronómii a stolovaní. Poteší ma návšteva divadla a sviatkom je pre mňa popri dobrej knihe koncert či počúvanie vážnej hudby.
Ste elegantná dáma. Potrpíte si na zovňajšok, módu? Čo patrí medzi vaše „ženské“ slabosti, že si ich nedokážete odoprieť?
O módu sa živo zaujímam a rada sa moderne obliekam, ako väčšina žien. V módnych trendoch mám slabosť na kabelky, mám ich neúrekom. A ďalšie slabosti? Nedokážem si odoprieť zmrzlinu a pečené gaštany.
Ak nás pustíte trošku aj do súkromia – rodina zdieľa s vami vaše knižné nadšenie?
Hrdo vravím - áno. Deti vyrastali medzi knihami, my sme nemali spálňu, ale pracovňu plnú kníh a tak aj dcéry, aj vnúčatá mali namiesto hračky často v ruke knihu. Už v predškolskom veku čítali, často mi ako malé pomáhali v knižnici zakladať knihy a knihy ich sprevádzajú dodnes, mladšia dcéra píše poéziu, staršia prekladá a rešeršuje.
Vraví sa, že kniha bezpochybne k dlhým zimným večerom patrí, skúste nám odporučiť nejaké zaujímavé čítanie podľa vášho vkusu...
Mňa očarili a stojí za to prečítať si knihu Johna Irvinga „Kým ťa nájdem“ alebo „Nulté číslo“ od Umberta Eca.
A ešte nám prezraďte najbližšie pracovné plány?
Kým sa odoberiem do knihovníckeho dôchodku, bola by som rada, keby sme presťahovali knižnicu na Tomášikovej z plesnivých priestorov do dôstojnejších a hlavne zdravších, vybudovali reprezentačnú multifunkčnú knižnicu – komunitné centrum, kde by všetci Ružinovčania, malí i veľkí, starí i mladí, radi chodili, kde by v peknom prostredí boli uspokojené všetky marginálne skupiny a samozrejme, veľmi si želám, aby aj Ružinov mal konečne svoju letnú čitáreň.
Sandra Vychlopenová
Foto: K. Kostková
Facebook
Twitter