Jeho meno je spojené s takými stavbami ako bratislavské Figaro či vodné dielo Gabčíkovo. Prednášal po celom vtedajšom Československu, ale aj v NDR. Viliam Janček, ktorý vyše 60 rokov žil v Ružovej doline, zomrel koncom minulého roka vo veku nedožitých 95 rokov.
Pochádzal zo Spiša, kde chodil aj na učiteľskú akadémiu. Túžba po ďalšom vzdelaní ho však zaviala do hlavného mesta - na Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave. Pravidlá však boli nemilosrdné. Darmo pred komisiou opakoval, že sa na vojnu nehodí. Náčelník len odpovedal: „Keď sa na vojnu nehodíte, máte povolávací rozkaz a viac študovať nebudete a vysokú školu v Bratislave nedokončíte!“ A tak po druhom ročníku musel prestúpiť na Vojenskú technickú akadémiu do Brna. Tú skončil s hodnosťou kapitán. V tom čase to znamenalo lepšie postavenie aj lepšie peniaze. On však odišiel do civilu.
Jeho prvou pracovnou zastávkou bol Vojenský projektový ústav, kde teda namiesto 3600 dostal plat 1100 korún. Neskôr pôsobil aj v Agroprojekte či Potravinoprojekte.
Jeho vedomosti využívali v Chemických závodoch v Ostrave, aj v Strážskom, robil znalecké posudky v havarovaných stavbách aj pre patentový úrad v Prahe.
Postupne projekciu vymenil za výskum a vývoj. Popritom stihol prednášať po celom Československu aj v NDR. Medzi najznámejšie diela, ktoré nesú jeho pečať, sú Figaro či Gabčíkovo. „Z rozhodnutia ministerstva stavebníctva som robil superkontrolu bentonito-cementových a chemických injekčných zmesí,“ spomínal pred časom v kruhu rodiny, keď mu najbližší blahoželali k okrúhlym narodeninám. Práve tú považoval vo svojom živote za to najdôležitejšie.
Viliam Janček je autorom On-íly na stavebné účely a asi ďalších sto patentov a zlepšovacích návrhov. Bol nositeľom titulu Zaslúžilý vynálezca 1. triedy, laureátom ceny mesta Bratislavy ako aj Laureátom štátnej ceny.
Facebook
Twitter