V západnej časti Ružinova, v dotyku s územím Starého mesta, vznikli v rámci povojnovej hromadnej bytovej výstavby prvé sídliská naplánované v štátnych projektových ústavoch. Od začiatku 50. rokov boli medzi dnešnými ulicami Karadžičova a Bajkalská postavené obytné súbory Miletičova, Košická, neskôr súbor Ružová dolina. V rozsahom neveľkom obytnom súbore Miletičova, ohraničenom ulicami Miletičova a Ružová dolina, vybudovali počas záverečnej tretej etapy päť vežových domov, ktoré sa kvalitou konceptu a architektonickým stvárnením vymykajú z vtedajšej bežnej stavebnej produkcie.
Akcent obytného súboru
Architekti Karol Paluš a Miloslav Tengler vypracovali v rokoch 1951 – 1954 projekt obytného súboru Miletičova, ktorý bol realizovaný v rokoch 1953 – 1954. Inšpirovali sa v ňom princípmi modernej architektúry a urbanizmu ako voľné usporiadanie budov s dostatočnými rozstupmi, preslnenie, dostatok zelene, blízkosť zariadení služieb pre obyvateľov, oddelenie pohybu peších a automobilov. Uplatnili tu však zároveň aj zásady klasického tvarovania budov ako symetria, rytmus či dekoratívne prvky na fasáde. Vytvorili sídlisko s príjemnou mierkou, dostatkom voľných plôch, športoviskami a kúpaliskom (Ružinovské Echo 9-2013). V rámci záverečnej etapy výstavby architekt K. Paluš v spolupráci s I. Hrivnákom v rokoch 1955 – 1957 naprojektoval ešte päť obytných vežových domov pozdĺž ulice Ružová dolina. V ich koncepcii a stvárnení už architekt naplno rozvinul svoje modernistické myslenie a schopnosti. Na rozdiel od predošlých pozdĺžne rozvinutých domov navrhol výškové domy, kde ekonomicky sústredil väčší počet bytov na malú zastavanú plochu a opakovaním domov v rade za sebou vizuálne ohraničil vnútrosídliskový priestor aj areál kúpaliska.
Konštrukcia a dispozícia
Na výstavbu vežových domov použili tradičný materiál, tehly. Novinkou bol vtedy krabicový konštrukčný systém vytvorený z vonkajších a vnútorných tehlových stien. Zaujímavosťou sú monolitické železobetónové stropy, v ktorých je zabudované crittalové kúrenie. Domy majú symetrický pôdorys v tvare kríža. Okolo centrálneho komunikačného jadra (schodisko + výťahy) sú na jednom podlaží umiestnené dva 3 – izbové a dva 4 – izbové byty, každý v jednom krídle domu. Autori v bytoch použili dve inštalačné jadrá (prívod vody, energií, kanalizácia), čím dosiahli dobré rozdelenie prevádzky bytu, vhodné proporcie miestností a celkovo veľmi dobrý bytový štandard. Byty v dvoch krídlach sú navzájom posunuté o výšku jedného schodiskového ramena a prístupné sú z medzipodesty. Týmto posunutím polovice pôdorysu smerom nahor architekt vytvoril na prízemí vstupnú presklenú halu s deliacou stenou vyľahčenou kruhovými otvormi a na streche obytnú relaxačnú terasu.
Moderná elegancia
Vežové domy majú jednoduchú, pomerne uzavretú formu. Hladké steny (pôvodne s povrchom zo svetlošedého brizolitu) sú členené oknami a šikmo vysunutými balkónmi, ktoré majú zboku kovové zábradlie a z čela murovanú dosku. Čelá balkónov v rade nad sebou sú rovnakej farby a architekt týmto plastickým prvkom dosiahol pôsobivú hru svetla a tieňa na inak plochej fasáde. Architekt Paluš sformoval výškové domy svojim charakteristicky čistým a elegantným rukopisom a aj vďaka kvalite priestorového a dispozičného konceptu sú vežové domy významným príspevkom do našej architektúry obytných domov. Obyvatelia sympaticky nazvali domy „Palušáky“, čo trochu napovedá aj o ich obľúbenosti a úcte zo strany samotných užívateľov.
Katarína Andrášiová
Autorka pracuje v Ústave architektúry SAV Článok vznikol v rámci projektu č. APVV-0375- 10, podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja
Facebook
Twitter