Vládny salónik na Letisku Milana Rastislava Štefánika

Na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika máme jeden pozoruhodný a dizajnérsky výnimočne stvárnený priestor, ktorý je verejnosti bežne neprístupný a možno i neznámy. Je to vládny a prezidentský salónik v starej, pôvodnej budove letiska. Tento reprezentačný priestor slúži už štyri desaťročia na odlety vládnych a parlamentných delegácií, využíva ho prezidentská letka, prijímali sa tu oficiálne delegácie. Ako originálne vytvorený a umelecky riešený interiér sa zapísal do dejín našej architektúry.

Vložený interiér

Vládny salónik projektovali v rokoch 1972 – 1973 architekti Vojtech Vilhan a Ján M. Bahna. Architekt Vilhan mal za sebou v tom čase už bohaté skúsenosti s výstavníckou tvorbou i realizované viaceré reprezentačné interiéry ako napr. interiér Slovenskej národnej rady v Bratislave (1964). Interiér salónika je riešený ako kompletný vložený interiér do existujúcej budovy z tridsiatych rokov. Tento princíp sa neskôr v našej interiérovej tvorbe úspešne ujal. Celý salónik pozostáva z viacerých menších, vzájomne prepojených priestorov, ktoré sa podľa potreby dajú oddeliť posuvnými stenami. Naprieč budovou vedie hlavný, priebežný chodbový priestor, k nemu prislúcha aj malý príručný bufet s prípravňou. Kolmo na chodbu sú napojené menšie salóniky, oknami orientované už do priestoru letiskovej plochy. Celá stena s okennými otvormi je prekrytá kulisou s oválnymi otvormi, rámujúcimi existujúce okná. Stropy a steny v smere naprieč budovou sú obložené hliníkovými profilmi Hunter Douglas. Obklad prostredníctvom nástenných kožených sedačiek (lavíc) plynulo prechádza do podlahy pokrytej kobercom. Vnútorné pozdĺžne priečky ako aj posuvné deliace dvere sú drevené, kombinované s floátovým, do bronzova sfarbeným sklom.

Farby, materiály, povrchy

Interiér pôsobí ucelene, jednoliato vďaka celkovému farebnému ladeniu do zemitých odtieňov bronzu a hliníkovej sivej, doplnenej elegantnou bielou a tiež vďaka materiálovej a tvarovej striedmosti. Všetky prvky sú detailne navrhnuté a precízne prevedené. Čisté, priame línie sú kombinované s motívom kruhu či polkruhu – a to na vstavaných prvkoch ako otvory priečok a dverí a zároveň na mobilných prvkoch atypicky vyrobených kresiel a stolíkov. Biele drevené priečky a posuvné dvere majú na povrchu reliéf, ktorý navrhol Vladimír Kompánek. Použil tu geometricky štylizované ľudové výtvarné motívy. Interiér salónika pôsobí prívetivo a priestranne aj vďaka proporciám priestoru. Jeho dizajnérske stvárnenie je čisté a štýlovo elegantné, priestor v sebe nesie presvedčivú, originálnu autorskú myšlienku.

Presun do Múzea dizajnu?

V súčasnosti sa v súvislosti s prípravou Slovenska na predsedníctvo Rady Európskej únie v druhom polroku 2016 plánuje výstavba nového terminálu pre vládne a parlamentné delegácie. I keď je súčasný salónik unikátnym a výnimočným dielom, nevyhovuje požiadavkám na organizáciu a bezpečnosť osobnej leteckej dopravy. Preto sa uvažuje o prenose kompletného interiéru do novo konštituovaného Múzea dizajnu. Verím, že sa tak podarí uchovať tento klenot slovenskej interiérovej tvorby a zároveň ho sprístupniť verejnosti.

Katarína Andrášiová

Autorka pracuje na Ústave stavebníctva a architektúry SAV

Foto: K. Andrášiová, M. Štrosová

Článok vznikol v rámci projektu č. APVV-0375-10, podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja

Fotogaléria: 
Vydanie: Október 2014