Po pandémii a distribúcii rúšok v čase, keď aj šijacie stroje na ich šitie boli úzkoprofilový tovar, po zabezpečovaní stravy ľuďom, ktorých najviac ohrozoval Covid-19 a po celoštátnom testovaní, po ktorom nasledovali mesiace, kedy vďaka testovaniam organizovaným našou mestskou časťou mohli Ružinovčania chodiť pokojne do práce, dostali samosprávy ďalšie úlohy. Štát na ne delegoval povinnosť zabezpečiť vyplácanie príspevkov za ubytovávanie ľudí, ktorí po začatí vojenských útokov na Ukrajinu utekali do bezpečia.
Vojna na Ukrajine začala vo štvrtok ráno 24. februára. Hneď v piatok sme prvýkrát zverejnili výzvu s prosbou o pomoc s ubytovaním ľudí, ktorí začínali prichádzať na Slovensko. Cez víkend sme vďaka Ružinovčanom a viacerým ľuďom z ďalších častí z Bratislavy, ktorí ponúkli svoju pomoc, ubytovali prvých ľudí, ktorí prišli s jedným kufrom a väčšina z nich tu nikoho nepoznala.
Čakanie na štát
Za dva mesiace sme prostredníctvom ružinovského miestneho úradu sprostredkovali ubytovanie viac ako 350 ľuďom a ďalšie stovky ubytovali ľudia prostredníctvom výziev viacerých mimovládnych organizácií. Informácie o tom, čo bude potrebné pre vyplatenie príspevkov boli zverejnené na webovej stránke ministerstva vo štvrtok 31. marca. Deň predtým, ako začala plynúť päťdňová lehota na to, aby ľudia prišli na úrad so zmluvami, kópiami potvrdení o poskytnutí dočasného útočiska (odídenec) a vyplneným výkazom za prvý mesiac.
Bez toho, aby mali samosprávy k dispozícii metodické pokyny ako postupovať, aké povinné prílohy vyžadovať a ako jednotlivé žiadosti overovať, museli sme doslova za niekoľko dní vytvoriť novú kanceláriu na registráciu zmlúv a vyčleniť do nej niekoľko zamestnancov, ktorí budú presne vedieť, čo treba skontrolovať. Dôvod je jednoduchý. Ak nebudú podklady v poriadku, prenajímateľ nedostane refundáciu. Ešte v čase zberu zmlúv a výkazov však prichádzali z ministerstva zmeny, ktoré bolo treba obratom zapracovať do pracovného harmonogramu tímu.
Nápor na úrad
Kolegyne a kolegovia, ktorí registrovali zmluvy, však predstavovali len prvú časť obrovského mechanizmu, ktorý musel vzniknúť takmer z večera do rána. Každú jednu zmluvu, každý jeden výkaz a každú jednu prílohu museli ďalší kolegovia v priebehu víkendu skontrolovať a nahodiť do systému. Ak niečo nebolo v poriadku, chýbajúci údaj alebo nesprávne uvedený IBAN a podobne, konkrétneho človeka kontaktovali a chyby opravili. Ďalšími v poradí sú kolegyne a kolegovia na ekonomickom oddelení, ktorí spracovávajú každý jeden výkaz na základe metodiky ministerstva a výsledný report odosielajú na okresný úrad. Po jeho schválení odošle ministerstvo samosprávam sumu za príspevky a kolegovia ich budú rozosielať na účty jednotlivých prenajímateľov.
Rovnaký proces s výkazmi za poskytnutie ubytovania sa bude opakovať ešte za ďalšie tri mesiace. Minimálne pre prenajímateľov však už bude reportovanie za apríl jednoduchšie – pripravili sme pre nich totiž jednoduchú aplikáciu, ktorú aj s inštrukciami ako ju možno používať nájdete na webe www.ruzinov.sk.
Paralelne s registrovaním zmlúv sme sa museli pripraviť aj na Ohlasovni pobytov, kde sa odídencom zapisovala aktuálna adresa. Proces je veľmi podobný tomu, keď si človek vybavuje trvalý pobyt, len potrebuje doložiť viac dokladov. Ani na tomto oddelení to nebolo jednorazové zadanie. Každý odídenec sa musí každý mesiac osobne hlásiť na miestnom úrade.
Štatistiky a ľudia
Potom, ako boli zverejnené pravidlá poskytovania príspevkov za ubytovanie, sme v Ružinove zaregistrovali 670 zmlúv spojených s refundáciou nákladov, na území našej mestskej časti poskytli majitelia 320 nehnuteľností (čiastočne alebo celkovo) a vydali sme 450 potvrdení o tolerovanom pobyte na adresách, kde sú ubytovaní. Toto posledné číslo ešte bude rásť, keďže podľa zmlúv je tu ubytovaných viac ako tisíc obyvateľov Ukrajiny so statusom odídenca – a to len u fyzických osôb, resp. im ubytovanie poskytli firmy, ktoré nepodnikajú v ubytovacích službách.
To všetko sú čísla. Ale za týmito číslami sú skutoční ľudia. Mama dvoch detí, ktoré nemajú ani desať a ktorá nevie ani poriadne zaspať, lebo sa už tretí deň nevie dovolať manželovi, ktorý ostal doma bojovať. Babička po sedemdesiatke, ktorá prišla sama a vôbec netuší, čo s ňou bude. Mladí hluchonemí manželia s maličkými deťmi. Mladá žena, ktorú priviezli so svokrou a deťmi a na ich aute nemôžete prehliadnuť stopy po streľbe. A to je len zlomok príbehov...
P.S.
Tento článok bol osobný. Pretože každý, kto denne stretáva ľudí, ktorí utiekli pred vojnou, akú my poznáme len zo správ alebo filmov, len ťažko nesie to obrovské množstvo bolesti, ktorú vidí. A je to ešte omnoho horšie, keď čítame niektoré komentáre na sociálnych sieťach. Takmer všetci Ukrajinci, s ktorými sme stretli, sa mali doma oveľa lepšie ako sa majú tu. Takmer všetci sa chcú vrátiť domov hneď ako to bude čo i len trocha možné. A nik z nich nemusel doma stáť v rade v nákupnom centre a čakať, či sa mu ujde jedlo pre rodinu. Lebo ukrajinské hrivny začali vymieňať len nedávno. Lebo na väčšinu pracovných ponúk musíte aspoň trochu hovoriť po slovensky. Sú však nesmierne vďační za všetku pomoc, ktorej sa im dostáva a neviem, či sme niekedy tak často počuli, akí sú ľudia na Slovensku úžasní.
Facebook
Twitter