V roku 1970 vyšiel v architektonickom časopise článok o budove strednej všeobecne vzdelávacej školy na Tomášikovej ulici v Bratislave, ktorá v súčasnosti nesie názov Gymnázium Ladislava Novomeského. Pod titulkom Naša najlepšia? tu autor vyzdvihuje výnimočné vybavenie školy, zároveň sa však prihovára za to, aby sme v budúcnosti aj takéto pozoruhodné príklady dôsledne vyhodnocovali a poučili sa z nich.
Jedinečné riešenie
Projekt školy vznikal v 60. rokoch, v nadväznosti na výstavbu sídliska Pošeň. V tom období sa projektovalo a budovalo množstvo školských budov. Ich rozsiahla výstavba sa riešila jednak vývojom typových, ľahko opakovateľných projektov, zároveň sa ale hľadali aj prínosné experimentálne návrhy. Program 18 triednej strednej školy si vyžadoval atypické riešenie a zároveň so školou budovali aj Ústav ďalšieho vzdelávania učiteľov (v súčasnosti tu sídli Národný ústav celoživotného vzdelávania), pre ktorý bola postavená samostatná budova vľavo od hlavného vstupu do školy. Projekt vypracoval architekt Jozef Slíž z bratislavského Stavoprojektu v roku 1964. Vyučovanie v novej budove sa začalo v septembri 1968, pričom niektoré časti ešte dokončovali.
Vývoj projektu
Pre školu bol určený pozemok na okraji sídliska Pošeň. Od západu ho ohraničovala Tomášikova ulica, na južnej strane viedlo koryto Mlynského ramena, tzv. Smradľavka. V tom čase sa na pozemku nachádzali rodinné domy, niektoré z nich bolo potrebné zbúrať. Architekt rozvrhol prevádzku do štyroch celkov: vlastná škola s učebňami, telocvičňa s bazénom, spoločenská časť a spojovacia časť. Hlavný vstup je orientovaný zo západu od Tomášikovej, priamo naň nadväzuje spojovacia časť (so súčasným recepčnýmpultom), ktorá tvorí hlavnú os budovy. Smerom napravo je blok učební. Na prízemí sa nachádza priestranné respírium a centrálne šatne. Samotné učebne sú na prízemí a na ďalších dvoch poschodiach, s oknami orientovanými na východ, do školského areálu so zeleňou. Oproti hlavnému vstupu je na spojovaciu časť napojená aula. Zaujímavé je, že v alternatívnom projekte z roku 1964 bola prednášková sála súčasťou samostatného spoločenského bloku, do ktorého patrila aj jedáleň s kuchyňou a na druhom poschodí mali byť priestory pre mimoškolskú činnosť – teda klubovňa, herňa, študovňa, lekár a zubný lekár. Tento blok sa nachádzal naľavo od hlavného vstupu, no pravdepodobne v priebehu tvorby vykonávacích projektov sa od zámeru upustilo a vlastná aula bola presunutá na východný koniec hlavnej osi budovy.
Prínosné vybavenie
Aula je mimoriadnym a dá sa povedať, že v našich pomeroch nadštandardným vybavením školy, ktoré ponúka priestor pre rozvoj rozmanitých výchovno-vzdelávacích a spoločenských aktivít. Súčasťou školy je aj telocvičňa a bazén. Dimenzované sú priestorovo úsporne, šatňové a hygienické príslušenstvo je minimálne. Možnou príčinou je aj to, že realizácia plavárne bola definitívne do výstavby zaradená núdzovo „v hodine 12-tej“, ako sa uvádza v spomínanej recenzii. No autor zdôrazňuje, že „zariadenie ako celok je však v každom prípade veľkým prínosom“.
Prostredie podnecujúce tvorivosť
Rozľahlý areál školy poskytuje podmienky pre rôzne pohybové aktivity a dnes už vzrastlá zeleň vytvára prírodnú ochranu pred okolitým ruchom. Budova školy je navrhnutá a prevedená racionálne a vzhľadom na dobu svojho vzniku úsporne prakticky, no zároveň s jedinečným vybavením. Dôležité je, že súčasné i minulé vedenie školy toto vybavenie a priestorové možnosti školy zveľaďuje a využíva pre tvorbu učebných programov v prospech komplexného, harmonického duševného a telesného rozvoja študentov.
Katarína Andrášiová
Autorka pracuje na Ústave stavebníctva a architektúry SAV
Článok vznikol v rámci projektu č. 2/0036/14, podporeného Vedeckou grantovou agentúrou VEGA
Facebook
Twitter