Radovan Bajer: Čo na srdci, to na jazyku

Bc. Radovan Bajer (35) je v ružinovskom poslaneckom zbore nováčikom. Reprezentuje volebný obvod Štrkovec a do zastupiteľstva sa dostal ako člen strany NOVA. Pôsobí v Komisii na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, Komisii mandátovej, legislatívnoprávnej a kontroly a Komisii školstva, kultúry a športu. Vyštudoval strednú priemyselnú školu dopravnú, odbor elektrická trakcia a energetika. Od malička miloval železnice, chcel byť rušňovodičom a svoj sen si aj splnil. Pracoval ako rušňovodič v osobnej aj nákladnej doprave. V súčasnosti je zamestnaný v Západoslovenskej distribučnej ako elektroenergetik. Sám seba vníma ako človeka, ktorý rád vecí mení a povie to, čo si myslí napriek tomu, že sa mu to nie vždy vyplatí.

Rozhodli ste sa uchádzať o priazeň Ružinovčanov v uplynulých komunálnych voľbách. Bola to vaša túžba po dosiahnutí zmeny a tom, ako mať možnosť niečo v Ružinove ovplyvniť?

Sledoval som politiku okrajovo a chcel som niečo zmeniť, tak som vstúpil do strany NOVA. Nie som z tých, ktorí len kritizujú a hovoria, čo by zmenili a nič preto neurobia. Dostal som sa na kandidátku a podarilo sa mi, že ma Ružinovčania zvolili. Tým, že som nováčikom v politike, mám iný pohľad na veci ako skúsenejší kolegovia. Myslím si, že som viac otvorený.

Ako ste sa zatiaľ zžili s úlohou poslanca mestskej časti Ružinov?

Som prekvapený. Hlavne tým, ako to funguje. Bežný človek totiž nemá predstavu, ako celý mechanizmus funguje. Ja som si napríklad doteraz myslel, že miestny úrad a poslanci sú jeden celok. Ale zistil som, že to tak nie je. Poslanci sú len predĺženou rukou obyvateľov a všetku činnosť robí miestny úrad. Poslanci si tak niekedy zlížu smotanu, ale v skutočnosti tie dôležité veci robia ľudia na miestnom úrade, čím im ďakujem za pomoc. Vidím v nich veľkú oporu. Mňa keď občan požiada, aby som niečo spravil, tak ja nie som ten kompetentný, ktorý to má spraviť. Ja som ten, kto to posunie ďalej a zisťuje, čo sa kde dá urobiť.

Bývate na Štrkovci. Čo vnímate ako problémy Štrkovca, ku ktorých riešeniu by ste radi prispeli?

Už teraz viem, že nie všetko sa dá splniť za tie štyri roky volebného obdobia. Veľmi ma ale trápi problém kontajnerových stojísk pri panelákoch, ktoré sú špinavé, ľudia k nim dávajú rôzny odpad a čakajú, že to po nich niekto uprace. Preto by som rád do Ružinova dostal tzv. zelené kontajnerové stojiská ako napríklad v Piešťanoch, kde majú kryté stojiská obrastené popínavými rastlinami. Veľmi ma trápi čierna stavba-jama na Smolníckej-Komárnickej. Zaujíma ma budúcnosť Štrkovca, ako bude vyzerať, či si zachová moderný socialistický štýl, ako ja tomu hovorím. Veľmi oceňujem prípravu územných plánov zón v lokalite Štrkovca, ktoré budú regulovať výstavbu. A čo ma trápi každý deň, tak asociáli, kriminalita a vandalizmus. Mrzí ma, že je málo mestských policajtov, čím je ich činnosť nedostatočná. Čo ma zaráža, je, ako napríklad niektorí psíčkari dokážu byť arogantní k mestskému policajtovi, ktorý ich kontroluje. To už kam sme dospeli?

Čo vás ako Ružinovčana potešilo z toho, čo sa tu už podarilo urobiť?

Potešil ma zrekonštruovaný Park Andreja Hlinku aj všetko, čo sa modernizuje. Budem rád, ak sa podarí vyriešiť problém s „Hirošimou“ a železničným priecestím na Ivánskej ceste. Očakávam, že sa podarí zachrániť industriálny charakter Cvernovky a Ludwigovho mlyna.

Ste veľmi aktívny aj na sociálnych sieťach, kde sa púšťate do diskusie s ľuďmi aj za cenu, že vás „zvozia“. To nerobí každý poslanec.

Priznám sa, že som cholerik a niekedy by som diskusiu už rád ukončil, ale nakoniec to nejako vydržím, lebo som vo svojej podstate taký istý. Snažím sa ľudí pochopiť, prečo sú nahnevaní. Keď už som raz poslanec, tak s nimi diskutujem, snažím sa byť užitočný. Nerád by som bol ako acylpirin, teda neuškodí, ani nepomôže.

AJ TOTO SOM JA

Pre mňa je typické „čo na srdci, to na jazyku“. Mám rád otvorenosť a do všetkého rád „vŕtam“, som zvedavý. Snažím sa vidieť aj to, čo druhým uniká. Som puntičkár a venujem sa železničnému modelárstvu. Mám občianske združenie, ktoré sa venuje téme ochrany industriálnej architektúry.

Vydanie: Apríl 2015