Ružinovskí poslanci neschválili návrh na uzatvorenie Dohody o urovnaní s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS). Návrh dohody vzišiel z uznesenia miestneho zastupiteľstva, v ktorom poslanci žiadali starostu Dušana Pekára (KDH), aby so zástupcami BVS rokoval o mimosúdnej dohode.
Dohoda o urovnaní s BVS sa zrodila, októbrovým hlasovaním ružinovských poslancov však neprešla, získala málo hlasov. Návrh dohody spočíval v tom, aby mestská časť Ružinov vodárňam zaplatila 1,76 milióna eur do piatich rokov. Ide o dlžnú sumu a úroky od roku 2009, ktoré sú predmetom piatich prebiehajúcich súdnych konaní aj sumu vyfakturovanú vodárňami od roku 2014, ktorá nie je predmetom súdnych sporov. V sporoch BVS žaluje mestskú časť Ružinov za to, že neplatí za odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd z povrchu ciest 3. a 4. triedy, ktoré má Ružinov v správe. Vlastní ich hlavné mesto, ktoré je v sporoch žalovaným v druhom rade.
Istota-neistota
Ružinov prestal platiť Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, keď bol starostom Ružinova Slavomír Drozd (Smer-SD), v súčasnosti ružinovský poslanec. Je presvedčený, že uvedené vodné a stočné má platiť hlavné mesto ako vlastník komunikácií. Ružinov už jeden takýto spor aj vyhral, druhý v rovnakej veci prehral a platil. „Keď to schválime, síce budeme v istote, ale budeme platiť za niečo, o čom nie sme presvedčení,“ vyjadril sa na októbrovom miestnom zastupiteľstve poslanec Drozd. Ak mestská časť súdne spory prehrá, bude musieť platiť ďalšie úroky z omeškania a súdne trovy, čo sumu navýši. Aj táto skutočnosť je jedným z dôvodov, pre ktorý poslanci váhali, či na dohodu o urovnaní pristúpiť. „Máme urobiť vážne rozhodnutie v niečom, čo sme nezavinili. Naozaj neviem, je to veľmi ťažké. Tie peniaze podľa zákona niekto platiť musí. Prehadzujeme si zemiak medzi mestom a mestskými časťami. To mali riešiť starostovia. Sú to peniaze daňových poplatníkov, či to má platiť mesto alebo mestské časti. Na čo to ťaháme na súdy? Vtedy, pán Drozd, keď ste prestali platiť, ste sa mali zavrieť s primátorom a zmeniť štatút hlavného mesta. Preto to ďalej nenaťahujme, ale chýba mi v tom návrhu dodatok, čo ďalej. Buď bude krvácať mesto alebo mestská časť, vždy sú to len peniaze daňových poplatníkov,“ reagovala poslankyňa Tatiana Tomášková (bez politickej príslušnosti). „Táto dohoda nie je v prospech mestskej časti. Mestská časť by to nemala brať na seba. Peniaze nech sú odložené v účtovníctve, ale nech neplatíme, inak by boli súdne spory zbytočné,“ myslí si poslanec Peter Hrapko (Smer-SD). „Pán prednosta povedal, že nie je zrejmé, kto má platiť. Ja si myslím, že to je naozaj veľmi ťažké rozhodnutie, je to pre nás ako ruleta. Možno bude dobré, ak uzavrieme dohodu, možno nie. Treba zvážiť, či nám to nestojí za risk. Riziko je rovnaké na oboch stranách,“ nadviazal Martin Vojtašovič zo Siete. „Verím, že je to pre vás ťažké rozhodnutie. Už v máji 2014 tu boli ťažké diskusie o tom, čo so sporom s BVS. Mne sa zdá tento súdny spor nezmyselný a absurdný. Mesto a mestské časti sa nevedia dohodnúť, je to o ochote dohodnúť sa. Neraz som otváral túto tému na stretnutí starostov a mesta. Výsledok rozhodnutia súdu je neistý, lebo už dvakrát súd rozhodol a úplne opačne. Čo si o tom má pomyslieť človek?“ zaznelo z úst starostu Ružinova Dušana Pekára. Podľa Kataríny Šimončičovej (bez politickej príslušnosti) treba ešte rokovať s novým vedením Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ktorá má pár týždňov nového riaditeľa.
Dohoda o urovnaní s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou napokon nezískala dostatočný počet hlasov a miestne zastupiteľstvo ju neschválilo.
Miroslava Plesníková
Facebook
Twitter