Invalidný vozík ešte neznamená koniec sveta. Dôkazom toho je činorodý Ružinovčan Vladimír Julényi (30). Vo svojom voľnom čase športuje, ale inak pracuje ako čašník. Takmer dva roky roznášal kávu, koláče a úsmev na tvári v kaviarni - chránenom pracovisku pre ľudí s telesným znevýhodnením v centre Bratislavy. Tá sa najnovšie spojila s reštauráciou so zdravým jedlom na Mierovej ulici, takže Vladimír už nielen býva, ale aj pracuje v Ružinove.
Už rok a trištvrte pracujete ako čašník. Zmaturovali ste ale na Strednej odbornej škole pre žiakov s telesným postihnutím na Mokrohájskej v odbore technicko- ekonomický pracovník. To nie je veľmi príbuzné povolaniu čašníka. Bolo to váš tajný sen?
Úprimne, nebol to môj sen. Predtým som robil finančného poradcu, ale prišiel som o zamestnanie. Bol som rok nezamestnaný. Venoval som sa sledge hokeju, to je hokej pre telesne postihnutých. Bol som aj v Japonsku na majstrovstvách sveta. Vtedy ma na sociálnej sieti oslovila Andrejka z café Luxor, že hľadajú nového čašníka. Najprv som si sám seba nevedel ako čašníka predstaviť, no povedal som si, že to vyskúšam a odvtedy som tu.
Práca s ľuďmi je asi jednou z tých najťažších. Vy máte ale zväčša úsmev na tvári, ako sa vám to darí? Nebývate predsa len po celom dni medzi ľuďmi trochu uťahaný?
Niekedy bývam dosť unavený, ale hovorím si, že je to lepšie ako sedieť doma zavretý medzi štyrmi stenami a ničomu sa nevenovať. Tu sa predsa stále stretávam s novými ľuďmi, a to ma napĺňa. Dokonca so stálymi zákazníkmi v kaviarni sme si už vytvorili kamarátske vzťahy. Celkovo mám zo seba lepší pocit. Cítim, že som niečo pre túto spoločnosť spravil. Niekomu som možno vylepšil deň, tým že som mu doniesol kávičku, že som ho obslúžil a usmial sa na neho.
Práca čašníka je ale aj fyzicky náročná. Vy ste doslova celý deň na rukách. Musíte kvôli tejto práci aj posilňovať? Ako dlho vám trvalo, kým ste sa s čašníckou prácou zžili?
Mne osobne trvalo dostať sa do čašníckeho remesla len pár dní. Na začiatku sa stalo, že som niečo vylial či poplietol objednávku. Špeciálne kvôli práci som na sile v rukách zapracovať nemusel. Na vozíku som od narodenia, takže pre mňa nie je obsluhovanie na sedačke s kolesami žiaden problém. Bývam síce s priateľkou, ale aj doma si všetko porobím sám. Žijem úplne bežný život, akurát pritom sedím.
Teraz ste sa ale z kaviarne v centre presťahovali do Ružinova. Ktorý pracovisko vám viac vyhovuje?
Naše nové priestory sú určite lepšie. Je to posun dopredu, lebo sa tu aj varí, a to veľmi zdravo. Pre mňa je nová lokalita dokonca výhodnejšia, lebo bývam v Ružinove, takže nemusím dlho cestovať a zbehnem sem aj peši.
Marianna Šebová
Foto: autorka
Facebook
Twitter