Štrajk učiteľov naštartoval dlho odkladanú verejnú diskusiu o stave nášho školstva. O tom, čo učiteľov trápi sme sa rozprávali s dlhoročnou pedagogičkou PaedDr. Máriou Barancovou. Je zakladajúcou prezidentkou Slovenskej komory učiteľov, lektorkou v kontinuálnom vzdelávaní Druhý krok, externe pôsobí ako pedagogička na vysokej škole, je členkou Asociácie českej a slovenskej školskej psychológie.
V akom stave je v súčasnosti školstvo? Kde vidíte hlavné príčiny?
Je nesystémové, strategicky neriešené a dlhodobo finančne zanedbávané. Tvrdenie, že pretiekol pohár, by nebolo správne, lebo z neho už tečie pekne dlho a nielen jedno volebné obdobie. Situácia však dozrela natoľko, že na žiadne akútne choroby sa ani nehľadá liek. Navyše návrh rozpočtu na najbližšie obdobie vôbec nedáva nádej na zlepšenie.
Čo môže spôsobiť odkladanie riešení?
Neviem predpovedať budúcnosť, ale podľa môjho názoru by sme školy vytvorili ako montážne dielne, kde by postačovali vykonávať túto profesiu aj nekvalifikovaní pracovníci. Už dnes sa do školstva zamestnáva len malé percento absolventov vysokých škôl, ponuka nástupného platu 589, 50 eur ich odradí sa zamestnať a perspektíva možného postupu je demotivujúca. Hrozí, že zo školstva masovo odídu mladí učitelia. Podľa prieskumu sa až 58 percent mladých učiteľov do 30 rokov sa vyjadrilo, že odídu zo školstva, ak sa výrazne nezvýšia platy.
Ako obstojíme v ohodnotení učiteľov v porovnaní so zahraničím?
Na Slovensku oceňujeme povolanie učiteľa najmenej zo všetkých krajín. Učiteľ na Slovensku má plat vo výške 45% iných VŠ vzdelaných ľudí, v iných krajinách je to v priemere 84%. Platy učiteľov tak nie sú nízke len absolútne – ale najmä relatívne k iným povolaniam. Učiteľ na Slovensku má plat výrazne nižší než iní VŠ vzdelaní ľudia na Slovensku (doktori, právnici, manažéri) – čo v iných krajinách neplatí. Zaostávanie je tak výrazné, že aj po 10% zvýšení, by Slovensko ostalo v ocenení učiteľov na poslednom mieste. Platy našich učiteľov sú najnižšie spomedzi krajín OECD a do vzdelávania investujeme iba 3,9 % HDP, kým vyspelé krajiny v priemere 6 % HDP. Argumentácia o zvýšení platov o cca 20 – 25 percent za posledných 4 rokov je zavádzajúca. Oni totižto rástli približne takým istým tempom v celom hospodárstve. Takže len kopírovali ich rast a tak sú naše príjmy presne tam, kde boli pred 4 rokmi, možno sa posunuli o 1-2 percentá. Rast priemernej mzdy od 1. štvrťroku 2012 do začiatku tohto roku, je na úrovni 4-5 percent ročne - presne ako rast mzdy v školstve.
Ste jednou z tvárí kampane A DOSŤ! Čo ňou chcete dosiahnuť ?
Chceme upozorniť na naliehavosť problému. Politici síce formálne deklarovanie školstvo ako prioritu v každých voľbách a potom prázdno. My, učitelia, dlhodobo voláme po skvalitnení nielen našej práce, ale i podmienok pre naše deti a študentov. Zmena je možná len v symbióze s laickou verejnosťou, s rodičmi a so všetkými tými, ktorí vnímajú vzdelanie ako hodnotu, ktorá posilňuje postavenie Slovenska v európskom kontexte. Lídri Kampane A DOSŤ! upozorňujú na krízový stav v oblasti vzdelávania, vyzývajú všetkých, ktorým záleží na vzdelávaní budúcich generácií, vyzývajú politikov, aby konkrétne zadefinovali svoje záväzky voči vzdelávaniu, požadujú kvalitné návrhy dlhodobého riešenia krízy v školstve. “To najdôležitejšie, čo sme stratili, je rešpekt a úcta k školstvu,” vyhlásil prezident SR Andrej Kiska na prvom diskusnom fóre kampane A DOSŤ!
Kedysi bol učiteľ niekým, niečo znamenal. Aké má podľa vás postavenie v spoločnosti dnes?
Sociálnoekonomický status profesie učiteľa je vo všeobecnosti vnímaní verejnosťou ako povolanie s nízkym až podpriemerným statusom. Mnohí rodičia a laická verejnosť vnímajú učiteľské povolanie ako nenáročné, podľa mnohých vyjadrení je to len o postavení sa pred katedrou a niečo deťom sprostredkovať a to niečo si môžu nájsť aj na internete. Laická verejnosť si nie vždy dokáže dostatočne uvedomiť, aké množstvo povinností si musia učitelia splniť okrem samotného procesu vyučovania a dostatočne si neuvedomujú svoju úlohu v procese intervencie vo výchove.
Je školstvo podľa vás dostatočne prepojené s praxou?
Túto stránku vzdelávania by sme potrebovali posilniť a školy by mali dostatočne flexibilne reagovať na potreby trhu práce. Naše deti v určitom vývinovom období naozaj nepotrebujú také množstvo neraz veľmi podrobných informácií, aké sa v súčasnosti od nich požaduje. Musíme si uvedomiť, že v informačnej spoločnosti sa prístup k informáciám stáva čoraz jednoduchší. Čo potrebujeme viac, je klásť väčší dôraz na celkový rozvoj osobnosti a rozvoj kľúčových kompetencií.
Milan Stanislav
Facebook
Twitter