Rozvoj nezastavíme, môžeme ho len korigovať
Celý život ste Ružinovčan. V samospráve ste zažili rôzne pozície a boli ste aj starostom. Čo Ružinovu podľa vás chýba?
Vyrastal som v Ružinove, chodil som tu do základnej školy aj na gymnázium, takže detstvo i mladosť, priateľstvá, prvé lásky i sklamania ma sprevádzajú a sú späté s touto peknou časťou Bratislavy po celý život. Ružinov sa počas tých rokov menil, vybudovali sa sídliská na vtedajšom okraji Bratislavy medzi pôvodnými rodinnými zástavbami Prievozu a Trnávky, ktoré boli urbanizované s veľkou mierou citu pre potreby obyvateľov, s množstvom zelene. S rozvojom však pribúdajú nové požiadavky na bývanie, služby, parkovanie a občiansku vybavenosť, ktoré idú na úkor zahusťovania pôvodného urbanizmu. Deje sa to však nielen v Ružinove, no i v celej Bratislave.
Aj vám dávajú ľudia za vinu to, že ste podieľali na zahusťovaní. Má sa podľa vás mesto rozvíjať, alebo v určitej chvíli zakonzervovať?
Rozvoj spoločnosti sa nedá v určitom momente zastaviť a povedať dosť, teraz sa zastavme a takto to bude naveky. My môžeme tento rozvoj usmerňovať, korigovať želaným smerom, čo chceme odovzdať naším deťom, kde ich chceme vidieť, v akom prostredí budú vyrastať a ako ich bude formovať. Nakoľko som tu vyrastal, viem porovnať naše detstvo s detstvom mojich synov a ich rovesníkov. Naša generácia vyrastala v prostredí, kde sme neboli tak odkázaní na rodičov ako dnes. Samozrejme, nebola taká premávka na cestách, kriminalita, bolo viac športovísk a aj viac detí hrajúcich sa voľne medzi domami. No ani mesto, ani čas a rozvoj sa nedá zastaviť, dá sa len regulovať a vytvárať, čo najlepšie podmienky na život.
Kritici vám nevedia odpustiť zmenu povolenia pri výstavbe Retra. Postupovali by ste dnes rovnako?
Zmena povolenia bola v rámci zákonných noriem, platných v čase, niekomu sa nemusí páčiť, no potom treba zmeniť zákon. Myslím, že dnes sú ľudia spokojní nielen s Retrom, ktoré ponúka nové služby, bývanie, obchody i priestory na šport a relax, ale aj s Euroveou, Centrálom, novou príletovou a odletovou halou letiska, prebudovaným ružinovským zimným štadiónom V. Dzurillu, hokejbalovým ihriskom a zrekonštruovanými školami, ktoré sa zrealizovali počas môjho pôsobenia v pozícii ružinovského starostu.
Aké má starosta, ako šéf stavebného úradu, možnosti ovplyvniť projekt pri vydávaní stavebného povolenia, alebo povolovania zmeny?
Starosta má vo svojej kompetencii dve oblasti právomoci ovplyvňovania výstavby vo svojej mestskej časti. Jedna je oblasť územného rozvoja, kde na základe dokumentov, schválených v zastupiteľstve Ružinova, dáva návrhy na zmenu Územného plánu hlavného mesta Bratislavy, kde sa napr. mne podarilo zmeniť funkciu občianska vybavenosť (výstavba) v priestore medzi Ružinovskou ulicou a Paneurópskou vysokou školou na funkciu park, zeleň a pri Drieňovej ulici na Štrkovci tiež z výstavby na funkciu šport a rekreácia. Takisto pripravuje dokumenty na podrobnejšiu reguláciu v rámci územného plánu Územnými plánmi zón, ktoré som začal obstarávať v najcennejších lokalitách našej mestskej časti, ako je Štrkovecké jazero, rodinná zástavba v Prievoze, Trnávke, trhovisko na Miletičovej... Druhá oblasť je prenesený výkon štátnej správy, kde je starosta šéfom stavebného úradu a musí sa riadiť príslušnými platnými zákonmi, týkajúcimi sa výstavby. Tomu musí podriadiť aj svoje subjektívne stanovisko. Nemôže sa tu, obrazne povedané, správať tak, že táto stavba sa mi nepáči, tak tu ju nepostavíte. Vystavuje tým mestskú časť súdnym procesom, ktoré sú finančne náročné. Aj z tohto vyplýva, že starosta, ak chce niečo chce zmeniť, potrebuje na to viac ako jedno volebné obdobie. Myslím, že smerovanie Ružinova sa mi podarilo nastaviť, že sa prestali predávať pozemky, objekty materských škôl a začal sa majetok zveľaďovať a rekonštruovať. (základné a materské školy, športoviská a parky)
Bolo podľa vás rozumné poveriť samosprávu výkonom právomocí štátu na úrovni stavebného konania?
Úmysel bol správny, dostať tento výkon bližšie k ľuďom, k obyvateľom, ktorí sú danou výstavbou dotknutí nielen ako účastníci konania, ale aj ako ľudia žijúci v danej lokalite.
Ste súčasne aj mestský poslanec, nezdá sa vám prinajmenšom obmedzená možnosť hlavného mesta rozhodovať o podobe Bratislavy, keďže v stavebnom konaní v konečnom dôsledku rozhodujú mestské časti?
Právomoci sú rozdelené medzi magistrát a mestské časti s tým, že magistrát má v právomoci Územný plán a jeho záväzný výklad a taktiež jeho zmeny na základe podnetov, či už mestských častí, občianskych združení i obyvateľov. Tu je to o aktivite, ako sa s tým Ružinov vysporiada, aký je aktívny v procese zmeny územného plánu, kde chce zmenu a v procese podrobnej regulácie tam, kde mu územný plán vyhovuje. Ako mestský poslanec sa preto snažím presadiť, aj ako člen komisie územného plánovania a životného prostredia, pozitívne zmeny v územnom pláne pre Ružinov a podporiť práce na príprave nového Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý by zohľadňoval tretie tisícročie v oblasti bývania, služieb, zamestnanosti, vzdelania, športu i rekreácie a životného prostredia.
Nebolo by dobré zredukovať počet stavebných úradov?
Myslím, že redukcia by bola žiaduca nielen v počte stavebných úradov, no treba sa zamyslieť aj nad celkovým fungovaním a financovaním Bratislavy ako hlavného mesta. Smerom na vládu som zástancom samostatnej kapitoly pre Bratislavu v štátnom rozpočte, pretože plní aj iné funkcie a má špecifické postavenie v porovnaní s ostatnými mestami a obcami na Slovensku. Na druhej strane chápem požiadavky z vlády na redukciu výdavkov mesta a som zástancom redukcie stavebných i školských úradov na veľké mestské časti, či dokonca redukciu aj počtu mestských častí, ich zastupiteľstiev, počtu poslancov i úradov.
Príkladom nezvládnutého projektu súkromného developera je skelet bývalého obchodného domu a jama, ktorej ľudia hovoria priliehavo Hirošima. Čo hovoríte na vízie, ktoré predstavili, zatiaľ stále len potencionálni, noví vlastníci?
Obchodný dom Yossaria plaza je naozaj nezvládnutý a tento projekt už nemá opodstatnenie v Ružinove, nakoľko na našom území bolo medzičasom vybudovaných najviac nákupných stredísk (Avion Shopping park s Ikeou, Shopping palace pri Zlatých pieskoch, Eurovea, Centrál i Retro. Takže neveril so p. Pekárovi, ktorý pred voľbami ohlasoval vyriešenie tohto problému novým investorom, ktorý kúpi tento projekt. Iné je, že tento priestor je lukratívny a nájdu sa záujemcovia o pozemok, na ktorom by realizovali svoje zámery. Nedávno tlačou i televíziou bola prezentovaná vízia architekta, kde prezentuje možnosti využitia tohto priestoru. Bol som však prekvapený, že do investičného zámeru zahrňuje aj pozemky mesta, ktoré sú zverené Cultusu, a.s., na ktorých stojí ružinovský kultúrny dom i Papánkovo námestie. Myslím, že v prvom rade by mali o tomto zámere zahrnutia našich pozemkov a budovy kultúrneho domu vedieť obyvatelia Ružinova a poslanci to odobriť v zastupiteľstve uznesením s podmienkami pre budúceho investora, aby nedošlo v budúcnosti k zavedeniu jednotlivých strán, či už investora alebo Ružinovčanov tak, ako sa to stalo pri predaji pozemkov pod PKO. Súhlasím s tým, že treba preskúmať toto územie a poprípade aj zmeniť územný plán mesta, ak príde nový investor s dobrým riešením, no musíme byť pri zemi s vyhláseniami i sľubmi.
AJ TOTO SOM JA
Mám rád výzvy, rád zdolávam prekážky, dobíjam vrcholy, či v horách, v moriach či v životných situáciách. Rád športujem a relaxujem v prírode, fotím zaujímavé momenty, ktoré prichádzajú akoby náhodne a ktoré sa už nebudú opakovať, čítam a listujem v knižkách, počúvam rockovú hudbu a obohacujem svojho ducha výtvarným umením a inými kultúrnymi žánrami.
Milan Stanislav
Facebook
Twitter