Eva Siracká patrila medzi hostí na slávnostnom oceňovaní ružinovských jubilantov. Oslávila 90 rokov, na čo určite nevyzerá. Je stále aktívna a každý deň chodí do práce. V živote toho dokázala už veľmi veľa, no táto aktívna dáma stále nekončí. S úsmevom na tvári, odhodlaním v očiach a s vierou v srdci pokračuje vo svojej záslužnej práci ďalej.
Oslávili ste 90 rokov, to by vám ale tipoval málokto. Napriek tomu, že by ste mali byť už na zaslúženom dôchodku, tak vy stále pracujete a prišli ste osláviť narodeniny spoločne s ďalšími Ružinovčanmi, jubilantmi..
V tomto veku sa už človek môže priznať, áno mám 90 rokov. Som veľmi rada, že som bola pozvaná na toto podujatie a oslávila jubileum spoločne s ďalšími Ružinovčanmi. Hoci ja tomuto môjmu jubileu nepripisujem nejakú dôležitosť, lebo si myslím, že v tomto veku už každý prežitý rok je dôvodom k oslave.
Sme veľmi radi, že taká osobnosť ako ste vy, býva v Ružinove. Ako sa ale vám býva v Ružinove? Ste tu spokojná?
Ja som hrdá na to, že už dlhé roky som Ružinovčanka. Veľmi som rada, že sme práve v Ružinove dali aj sídlo našej centrále Ligy proti rakovine. Ružinov sa aj tým stal stredobodom pozornosti, čo ma teší. Bývam neďaleko od Ligy proti rakovine, čiže mám tú výhodu, že už o siedmej môžem ísť do práce, mám to blízko a nemám problém vstávať.
Práca, práca, stále práca. Kedy si doprajete zaslúžený oddych?
Ja si to už veľmi prajem, ale moji kolegovia mi stále hovoria, že ešte musím vydržať. Čiže ja by som už aj rada mala dovolenku, lebo mám aj svoje záľuby. Mám napríklad záhradu, na ktorej rada pracujem. Niekedy je teda problém, rozdeliť si čas, aby som stíhala všetko. Ale každý jeden deň je vzácny.
Mať váš vek a byť stále tak dobre naladená a usmiata je umenie. Máte nejaký špeciálny recept, ako sa udržujete vo forme?
Asi ten pohyb neustály. A človek musí žiť tak nejako optimisticky, i keď je to niekedy veľmi ťažké. Napriek tomu, že celý život robím s onkologickými pacientmi, stále som optimista. A dôležité je usmievať sa, teda robiť to, čo mnohí ľudia nevedia. Neverili by ste, ako to pomáha.
Žijete naplno, to vám nemožno odoprieť. Za čo ste v živote najviac vďačná?
Ja som vďačná za svojho partnera, s ktorým žijeme spolu už vyše 60 rokov, veľmi si rozumieme, hoci máme rozdielne povahy, stále sa máme radi. Dá sa to šťastne zvládnuť, celý život s jedným človekom. Niekedy to moje mladé kolegyne nevedia pochopiť, tak som im dala jeden recept, kúpte si psa. Keď je totiž v domácnosti pes, to čo chcete povedať manželovi, poviete psovi a on sa neurazí. Naozaj to veľmi pomáha, odporúčam všetkým.
V pracovnom nasadení teda nepoľavujete. Aký máte najbližší cieľ?
Doteraz všetky moje sny a túžby, čo sa týka Ligy proti rakovine sa splnili. Najväčšiu radosť mi robí projekt Deň narcisov, ktorý sa stal už tradíciou a darí sa nám z roka na rok zapájať do neho viac a viac ľudí a vyzbierať viac a viac financií. Teraz mám ale pred sebou ešte jeden veľký cieľ. Aby ľudia, ktorí bohužiaľ odchádzajú zo života, odchádzali dôstojne. Aby sa o nich štát postaral. Aby fungovali hospice, útulky a hlavne aby to bolo bezplatné. To nie je len náš cieľ a program, ale aj celej Európskej únie. My máme tú česť, že sme boli poverení predsedníctvom tejto pracovnej skupiny. Takže držte palce, aby sa nám to podarilo. Asi budem musieť žiť 150 rokov, aby som všetko stihla.
ŽIVOTOPIS:
Lekárka Eva Siracká sa narodila v Uherskom Hradišti, no od detstva žije na Slovensku. Po maturite v Bratislave v roku 1945 absolvovala štúdium na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Už ako medička prišla do kontaktu s onkológiou, keď počas praxe pracovala v Onkologickom ústave v Bratislave. Vrátila sa tam už ako mladá lekárka a po získaní špecializácie v rádioterapii sa stala prvou ženou na Slovensku, ktorá sa venovala tomuto odboru. V roku 1969 získala polročné štipendium na Karolinska Institutet v Štokholme, kde ju zaujala problematika cievneho zásobovania nádorov a vplyvu kyslíka na ne. Neskôr sa začala venovať klinicky orientovanému výskumu v Ústave experimentálnej onkológie SAV. Eva Siracká je držiteľkou mnohých významných slovenských i medzinárodných ocenení. V roku 1983 bola odmenená Národnou cenou za účasť na výskume heterogenity nádorových buniek. Založila Československú spoločnosť pre rádioterapiu, rádiológiu a fyziku a bola členkou viacerých odborných spoločností doma aj v zahraničí. V roku 1990 založila v Bratislave Ligu proti rakovine, ktorá sa stala členom Európskej asociácie líg proti rakovine a Medzinárodnej únie proti rakovine. Stala sa jej prezidentkou a túto funkciu vykonáva dodnes. V roku 2006 bola zaradená Svetovou medicínskou asociáciou medzi 65 popredných lekárov sveta. Stala sa tak členkou klubu elitných doktorov z 55 krajín sveta. S manželom Jánom, ktorý je tiež onkológ, sú spolu už vyše 60 rokov.
Katarína Kostková
Facebook
Twitter