Trnávka vznikla ako samostatná časť Bratislavy a svoje prvé osídľovanie zažila v 19. storočí. Začiatkom 20-tych rokov minulého storočia sa Bratislava postupne zahusťovala, stavali sa tu továrne a do mesta tak prichádzali aj ľudia z okolia.
Novousadlíci najprv bývali na privátoch v centre mesta, kde ale miesta popri „starých Bratislavčanoch“ nebolo až tak veľa. V dôsledku toho vznikla v hlavnom meste tzv. bytová kríza. Vedenie Bratislavy sa preto rozhodlo, že novým obyvateľom sprístupní aj okrajové časti mesta, aby si tu vystavali svoje vlastné bývanie. „Väčšinou išlo o zastabilizovanie ľudí, ktorí tu pracovali, čiže to boli robotnícke kádre, ktoré pracovali v továrňach. V tých rokoch boli robotníci pyšní, že pracujú, lebo im z toho plynuli rôzne výhody,“ vyjadrila sa Jana Hamšíkova z Mestského ústavu ochrany pamiatok. Prvé domy, ktoré na Trnávke postavili, boli veľmi jednoduché. Väčšinou mali len jednu izbu, kuchynku a malú predzáhradku. Veľa z týchto domov je zachovaných dodnes a tvoria jadro súčasnej Trnávky, ktorá svojím položením pôsobí ako samostatná dedinka.
Vznik Masarykovej kolónie
Na prázdnom území Trnávky bola naplánovaná urbanizácia. Išlo o takzvanú Žandársku kolóniu, postavená so štátnou podporou a iniciovaná prezidentom T. G. Masarykom. Vznikol tak súbor domov, ktoré poznáme pod názvom Masarykova kolónia. Tie už na prvý pohľad nepôsobia jednoduchou architektúrou, ako tomu bolo pri prvých domoch, ktoré sa tam stavali. Územie, na ktorom sa nachádzajú má vejárovitý charakter. Jeho začiatok je v parku, ktorý dotvára rozprávkovú atmosféru celej oblasti. Ulice sú usporiadané lúčovito. Masarykovu kolóniu tvorí 30 dvojdomov, ktoré sa o seba opierajú štítovou stenou. „Špecifickým prvkom tejto architektúry sú zalomené štíty striech, čo vytvára zaujímavý efekt. Aj samotná strecha má zvláštny tvar, je zaoblená,” dodala Jana Hamšíková. Tieto rozprávkové domy, boli najpravdepodobnejšie určené hlavným majstrom, teda ľuďom, ktorí mali vyšší spoločenský status v rámci fabrík. Tí chceli už väčší komfort, ktorý im táto výstavba ponúkla, či už priestorový alebo záhradný. Domy v Masarykovej kolónii sú zapísané ako pamätihodnosti Ružinova, ale aj Bratislavy. Preto sa všetky zásahy do ich architektúry musia robiť s ohľadom na ich históriu, aby to pôvodné, čo je na nich vzácne, bolo zachované.
Za poskytnuté informácie ďakujeme PhDr. Jane Hamšíkovej z Mestského ústavu ochrany pamiatok.
Autor: Marianna Podlucká
Foto: Autorka
Facebook
Twitter