V hudobnom svete sa pohybuje osem rokov, odvtedy, ako sa stal finalistom prvej série televíznej súťaže talentov Slovensko hľadá Superstar. Už vtedy upútal nielen členov poroty, ale aj tisícky fanúšikov populárnej hudby. Jeho príjemne zafarbený mäkký hlas neunikol ani pozornosti hudobných redaktorov v rádiách a keďže počas jeho kariéry vzniklo viacero zaujímavých piesní, mnohé z nich zaznievajú z rádioprijímačov takmer denne. Medzi nahranejšie hity patrí Čierny dážď, Na dne mora, Tlaková níž, Šamanka, Na pokraji síl, Jednu šancu mi daj. Nedávno vydal svoj štvrtý album so žičlivým názvom Všetko najlepšie. Spevák a textár, no aj ľudomil MIRO JAROŠ (1978). Debutový album Exoterika z roku 2005 patrí z tých doterajších troch, ktoré ste nahrali, k najúspešnejším. Získali ste platinovú platňu za predaj viac ako 10 tisíc hudobných nosičov. Tomu sa povie vydarený štart. Ako dlho ste preň hľadali inšpiráciu a vytvárali optimálne podmienky?
Bol som tvrdohlavý a album som nahral v Izraeli, s tamojším producentom. Bol presne taký, aký som ho chcel mať. Veselý bez hlbokých myšlienok. Pri jeho tvorbe mi pomáhal s textami Dano Hevier. Keď sa začal predávať, boli sme nadšení z toho, ako rýchlo mizol z pultov, dokonca tomu nechcelo veriť ani vydavateľstvo. Nikto nerátal s tým, že takýto odvážny album, v ktorom sme spájali etno so slovenskými textami, môže ľudí tak zaujať. Väčšina pesničiek vznikla za pochodu, pár z nich som mal napísaných už dopredu. Vedel som presne, aký album chcem robiť. Takú muziku som sa naučil počúvať, keď som žil v Izraeli. Pre rádiá to bolo niečo cudzie a len málokto nabral odvahu zaradiť tie veci do playlistu.
Tomuto albumu predchádzal váš „výlet“ do Svätej zeme - Izraela. Prečo práve tam a ako vám tamojší pobyt pomohol?
Odišiel som tam preto, aby som zarobil peniaze na svoj album. Mali sme dohodnuté skvelé podmienky, aj peniaze. Realita však bola úplne iná. Už na hraniciach nás chytili a uväznili. Agentúra nám nevybavila potrebné papiere. Po dlhých naťahovačkách som sa do krajiny predsa len dostal, no na farme som dlho nepracoval. Ušiel som odtiaľ a našiel som si inú prácu v Tel Avive. To mesto som si zamiloval a zostal som tam takmer štyri roky. Robil som trochu modeling, zahral som si mini rolu v oskarovom filme, občas som naspieval nejaký vokál do reklamy. Takto som sa zoznámil s Gerrym Wlodawskym, ktorý sa neskôr stal producentom môjho prvého albumu Exoterika.
Mali ste sedemnásť rokov, keď ste sa prvýkrát vybrali do sveta. Váš návrh odísť z rodnej Tepličky nad Váhom do Anglicka prijali rodičia hladko, bez problémov?
Mama nebola vôbec nadšená, no ja som bol tvrdohlavý. Vždy som bol taký. Keď som niečo chcel, robil som všetko preto, aby som to dosiahol. Mal som sedemnásť a ocitol som sa v Londýne, vtedy to nebolo také bežné ako teraz. Pracoval som v rodine ako au pair a opatroval som štyroch malých chalanov, ku ktorým neskôr pribudli ďalší dvaja. Nešlo mi to zo začiatku, ale mnohému o deťoch som sa priučil. Okrem toho, že som sa učil angličtinu, usiloval som sa nahrať nejaké skladby pre rádiá. Nikto nemal o ne záujem. Po návrate na Slovensko som založil hudobnú skupinu On the way. Robili sme disko a vystupovali na diskotékach. Odvysielali nám aj zopár hitov v žilinskom rádiu. Potom som založil chlapčenskú zostavu R.A.Y.S., ale nenašiel som v nej rovnaké nasadenie u chalanov. Vždy som chcel viac a venoval som tomu celý svoj voľný čas. Potom som sa naštval, že to nejde podľa mojich predstáv a odišiel som do Izraela zarobiť peniaze na dobrého producenta.
Kvôli relácii Slovensko hľadá Superstar ste opustili celkom vhodné zázemie v Izraeli. Neoľutovali ste tento krok, hoci ste napokon v súťaži skončili ako šiesty?
Nikdy som to neoľutoval, aj keď dodnes mi je smutno za životom, ktorý som tam mal. Chýbajú mi ulice, ľudia, park, námestia, obchody s izraelskou hudbou, ale najviac mi chýba energia, ktorá sála z ľudí, čo tam žijú. U nás je to úplne iné, tu sa všetci mračia, závidia si, sused nemá pekného slova na suseda. To, že som skončil šiesty ma nemrzí, nahral som album - a to som chcel dosiahnuť.
Potom ste to rozbehli. Po úspešnom albume Exoterika ste po troch rokoch nahrali Tlakovú níž a v roku 2010 Tráva musí rásť. K mnohým z nich ste si napísali text a hlavnou témou v nich je láska. Čo tento citový vzťah pre vás znamená?
Najdôležitejšiu vec na svete. Každý ju hľadá bez toho, aby si to uvedomoval. Nepíšem však iba o láske. Snažím sa však, aby tie skladby mali nejaké posolstvá, nech to nie je len pár pekných slov o ničom. Lásku ale človek nemusí cítiť iba k svojim blízkym.
Altruizmus ste prejavili už viackrát na benefičných koncertoch, dokonca honorár za videoklip k piesni Čierny dážď ste venovali úplne neznámej rodine z Nižnej Myšle, ktorá prišla pri povodniach o strechu nad hlavou. Nebolo vám ľúto peňazí, ktoré ste si mohli užiť pre seba?
Nie, nebolo. Ja som tie peniaze ani nevidel. Zbierka bola urobená tak, že peniaze išli priamo na účet rodiny. Nedávno ma pozvali k nim na návštevu a konečne sme sa zoznámili. Už majú nový dom a mne ostal dobrý pocit.
K vašim predchádzajúcim trom albumom pribudol nedávno štvrtý s názvom Všetko najlepšie. Čo v ňom nájdu vaši priaznivci?
Je to výberovka mojich najznámejších skladieb, ktoré majú medzi ľuďmi najväčší úspech. Zaradil som do neho 13 pesničiek, z toho dve sú úplné novinky.
Zakúsili ste viacero podnájmov po celej Bratislave. Prečo ste sa usadili práve v Ružinove?
Mám to tu rád. Všetko mám blízko, z kuchyne vidím zeleň, pri káve sledujem z okna pri raňajkách ľudí a kričím na nich z okna. Je zábavné sledovať ich reakcie, keď sa obzerajú a nikoho nevidia. Niekedy mám také ráno, že sa chcem baviť, inokedy ma z postele nikto nedostane. Mám v sebe stále kus malého galgana. Tento výraz pochádza od nás zo Žiliny a znamená to niečo ako nespratník alebo darebák. Po ňom som nazval aj vydavateľstvo, ktoré som si nedávno otvoril.
Anna Sláviková
Foto: Archív M.J.
Facebook
Twitter