Tridsaťpäť rokov sa možno niekomu zdá málo, ale mesto, v ktorom žijeme, dnes vyzerá úplne inak ako na fotkách z roku 1990. Ružinov sa rozrastá a významne stúpa aj počet jeho obyvateľov. Štatistiky dokazujú, že sa v posledných rokoch stal najvyhľadávanejším miestom na život na Slovensku. Ročne tu pribudne 1200 obyvateľov. Celý Ružinov sa nedá vtesnať do jedného článku, ale pripravili sme pre vás prehľad toho najznámejšieho. Máme pre vás aj niekoľko zaujímavých fotografií z obdobia "Ružinov pred Ružinovom" a mapku, kde si môžete pozrieť, v ktorom roku pribudla ktorá dominanta.
Pred rokom 1989 bol Ružinov súčasťou obvodu Bratislava II. Samostatnou mestskou časťou sa stal v roku 1990 po prijatí zákona o hlavnom meste SR Bratislave.
Čísla a mapa
Svojou rozlohou, takmer 40 km², sa delí na deväť obvodov - Nivy, Ružovú dolinu, Starý Ružinov, Prievoz, Trávniky, Pošeň, Štrkovec, Ostredky a Trnávku. Najviac obyvateľov žije v Prievoze, na Nivách a Trávnikoch, najhustejšie osídlený je Starý Ružinov.
Mestská časť sa rozprestiera od historického centra Bratislavy až po Letisko M. R. Štefánika a areál Slovnaftu vo Vlčom hrdle. Do Ružinova patria aj Zlaté piesky, nákupné centrá Avion, Centrál, Eurovea a autobusová stanica Nivy. Nájdete tu aj päť kostolov, dva cintoríny (Martinský a Prievozský), historický Csákyho kaštieľ, starú radnicu a hasičskú zbrojnicu v Prievoze.
Je štvrtou najväčšou obcou na Slovensku a druhou najľudnatejšou mestskou časťou Bratislavy. Aktuálne tu žije približne 87 400 obyvateľov, ročne sa narodí okolo 900 nových Ružinovčanov a v posledných rokoch pribúda priemerne 1 200 obyvateľov s trvalým pobytom.
Medzi známe osobnosti, ktoré si pre život vybrali práve Ružinov, patrí napríklad básnik Dušan Dušek, bývalý tréner hokejovej reprezentácie Ján Filc, spevák Jožo Ráž či herec Miro Noga. Žila tu aj Hilda Múdra, trénerka legendárneho Ondreja Nepelu.
Premena územia
Zaujímavým fenoménom Ružinova je výstavba nových mrakodrapov, ktoré v posledných rokoch výrazne zmenili panorámu mesta. V novom downtowne sa dominantou stala Eurovea Tower so svojimi 168 metrami, ktorá je zároveň aj najvyššou budovou na Slovensku a jednou z najvyšších v strednej Európe. Medzi významné stavebné projekty posledných desaťročí patria v Ružinove aj Most Apollo, autobusová stanica Nivy, Klingerka, zrekonštruovaná Cvernovka - Pradiareň 1900, či obnovené Kúpele Centrál, ktoré fungovali ešte aj po roku 1990.
Oddych a šport
Aj napriek rušnému mestskému životu ponúka Ružinov dostatok priestoru na relax. Nachádza sa tu päť parkov, množstvo fontán, sôch a vodných plôch - medzi nimi obľúbené Štrkovecké jazero či rekreačné stredisko Zlaté piesky.
Ružinov je známy aj svojimi športoviskami a ihriskami. Väčšinu z nich spravuje Ružinovský športový klub, ktorý prevádzkuje Areál netradičných športov na Pivoňkovej ulici (so športmi ako streetball, nohejbal či inline hokej), Zimný štadión Vladimíra Dzurillu na Ružinovskej ulici, Areál hier Radosť pri Štrkoveckom jazere a viacero školských ihrísk prístupných verejnosti. Okrem futbalových štadiónov (na Sklenárovej, Hrachovej a Nerudovej) si športoví nadšenci môžu zabehať, zaplávať, alebo si zacvičiť v moderných športových centrách.
Kultúra, trhy a komunita
Dom kultúry Ružinov (Ružinovská), SD Prievoz (Kaštieľska), SD Nivy (Súťažná) a SD Trávniky (Nevädzová) počas roka organizujú množstvo koncertov, festivalov, divadelných predstavení, výstav, workshopov, prednášok a cvičení. Filmoví nadšenci poznajú kino Nostalgia, ktoré ako jedno z mála v Bratislave zachovalo čaro klasickej kinosály.
Knižnicu v Ružinove je možné navštíviť až na štyroch pobočkách - Miletičova 47, Bachova 7, Zimná 1 a Na úvrati 52. Prvé dve prešli elegantnou a modernou rekonštrukciou a dnes predstavujú skutočnú pýchu Ružinova. Okrem zapožičania kníh tu nájdete aj hudobný a detský kútik, študovne, ale organizujú sa tu aj rôzne workshopy, prednášky, besedy či vystúpenia. (viac o knižnici na s. 27)
K neodmysliteľným miestam nielen Ružinova, ale celej Bratislavy patrí aj trhovisko Miletičova, kde sa mieša mestský ruch s atmosférou tradičného trhu. Dopĺňajú ho menšie trhoviská na Bachovej a Herlianskej ulici.
Vzdelanie a starostlivosť
Mestská časť je zriaďovateľom 12 materských škôl so 14 elokovanými pracoviskami, 1 materskej školy, ktorá je súčasťou základnej školy a 9 základných škôl. Okrem toho tu pôsobia aj súkromné a cirkevné školy, od materských až po stredné. Pred rokom 1990 nebola na území Ružinova žiadna vysoká škola. Dnes sa situácia zmenila - sídlia tu Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, Paneurópska vysoká škola, ale aj súkromná Newton University. Prvým väčším zdravotníckym zariadením v mestskej časti bola Poliklinika Ružinov. Otvorili ju v lete 1973. V roku 1986 bol na začiatku Ružinovskej vybudovaný areál nemocnice s poliklinikou. Dnes tu sídli Ružinovská nemocnica (súčasť Univerzitnej nemocnice Bratislava).
Ružinov je jednou z mála mestských častí, ktorá má aj vlastné domovy pre seniorov - Domov dôchodcov na Pažítkovej ulici a Ružinovský domov seniorov, ktorý je najväčším zariadením svojho druhu na Slovensku.
Dopravná tepna
Na území našej mestskej časti sa okrem osobnej železničnej stanice nachádzajú ústredné body každého typu dopravy - medzimárodné Letisko M. R. Štefánika, autobusová stanica Nivy, Ústredná nákladná stanica, diaľnica D1, mestský obchvat, Zimný prístav a prístav Pálenisko. Cestná doprava sa sústreďuje na hlavné tepny automobilovej dopravy v Bratislave, akými sú ulice Ružinovská, Tomášikova, Bajkalská, Gagarinova a Prievozská. Prístavný most a most Apollo Ružinov spájajú s najväčšou mestskou časťou, Petržalkou.
5 faktov a udalostí
• najstarší strom - už približne 300 rokov rastie dub letný pred budovou základnej školy v Ružovej doline
• tragické letecké nešťastie – 28. 7. 1976 sa do jazera Zlaté piesky zrútilo dopravné lietadlo Iliušin, ktoré letelo na pravidelnej česko-slovenskej linke Praha - Bratislava. Zahynulo 70 pasažierov a 6 členov posádky
• najvyšší mrakodrap - Eurovea Tower, 168 m, ktorý je zároveň aj najvyššou budovou na Slovensku
• ničivé bombardovanie - 16. 6. 1944 zaútočili americké bombardéry na Rafinériu Apollo, aby odrezali nacistické vojská od zásob paliva. Išlo nielen o najničivejší útok v Bratislave, ale bol aj jedým z najničivejších vzdušných útokov na Slovenský štát
• najväčší riečny prístav v Uhorsku - v čase, kedy ešte nebol vybudovaný prístav ani v Budapešti, patrilo toto prvenstvo v 19. storočí Zimnému prístavu v Prešporku
Facebook
Twitter