Aký je dnešný detský divák a čo mu ponúkajú televízie. O tom sme sa porozprávali s Martinom Vanekom, moderátorom relácie Maťo z Ružinova, ktorú vysiela TVR.
Pred pár rokmi mali takmer všetky televízie vlastné detské relácie. Dnes deťom na víkendové rána pustia kreslené rozprávky. Prečo prestali mať záujem o detského diváka?
Lebo je to v každom prípade jednoduchšie. Televízie majú množstvo rozprávok, tak ich púšťajú a ak sa pozrieme na divákov, tak napriek tomu, že sa hovorí, že deti sú nároční diváci, pozerajú všetko, čo sa v televízii vysiela. Televíziam stačí, že sa pozerá ich stanica, deti nesedia pri píplmetroch, deti nie sú zadávači reklamného času v televíziach a vlastne pozerajú to, čo pozerajú rodičia. Vo svete však vedia, že to je krátkozraká politika, v Nemecku, Francúzsku, v Čechách, všade jestvujú aj špeciálne stanice s detským vysielaním. Deťom je treba aj ukázať, čo by mali, mohli pozerať, čo by sa im malo alebo mohlo páčiť.
Vy ste sa po rokoch vrátili k tvorbe pre deti a robíte Maťa z Ružinova v TVR. Aká je vaša relácia? Sú dnešné deti iné ako pred rokmi?
Snažím sa, aby hlavnú úlohu v relácii hrali deti, ich reakcie, odpovede, nápady a tvorivosť na danú tému. Deti sa menia, samozrejme, najväčšiu zmenu sme si všimli v deväťdesiatych rokoch. Tam boli zmeny badateľné z roka na rok a veľmi výrazné. Deti sa stávali odvážnejšie, nebáli sa povedať, čo si myslia, boli aj drzejšie a tvrdšie v odpovediach. Zmenou sú napríklad aj výrazy, alebo slová, ktoré deti nepoznajú - gramofón, telegram, alebo slovo ponosovať sa vôbec nepoznajú!
Ako vnímate ,,malú“ regionálnu televíziu, ktorá je dnes aj vaším domovom?
Správne je v otázke slovo malá v úvodzovkách, lebo televízia nie je malá. Malá môže byť počtom ľudí, alebo má malú budovu, ale v súčasnosti, keď sa môže signál šíriť hocikam, tak o malosti by som nehovoril. Televízia Ružinov má výbornú štruktúru a miesto si našla aj relácia pre deti, čo iné, aj „veľké” televízie nemajú ! Výhodou regionálnej televízie je skoro okamžitá spätná väzba , blízky dosah na divákov.
Váš umelecký záber je však oveľa širší, pre detského diváka netvoríte len v Televízii Ružinov...
Už dlhé roky spolupracujem so Slovenskou filharmóniou na príprave a realizácii hudobných akadémií a rodinných koncertov. Hudba je pre mňa dôležitou súčasťou života a snažím sa spolu s dramaturgiou v Redute, aby deti a mladí ľudia boli schopní počúvať a akceptovať takzvanú vážnu alebo klasickú hudbu. Tento rok sa mi podarilo nadviazať spoluprácu s operou SND, ktorá si tiež uvedomila, že keď neoslovia deti a mladých ľudí teraz, tak o pár rokov budú tieto kultúrne inštitúcie poloprázdne, a rozbehli sme projekt, kde zoznamujem poslucháčov s operou. Opera je zábava, tak sa volá projekt, a naozaj sa snažíme, aby ňou aj bola. Deti a ich rodičia sa dozvedia, prečo sa v opere spieva, ako počúvať operu, ako prijať jazyk tohto druhu umenia a vedieť ho prečítať. A určite to nie je určené len deťom!
Hoci si vás mnohí diváci pamätajú ako jedného z „kakaovníkov“, čerstvejší je váš obraz večne opitého doktora z Mafstory. Nemáte problém s tým, že si vás zamieňajú s vašou postavou? Nenútia vás na spoločenských podujatiach piť?
Samozrejme, že k podobným situáciám prichádza pomerne často a viem už, že žiadne vysvetľovanie o tom, že s mojím pitím je to biedne a veľmi by som sklamal skalných fanúšikov svojim výkonom, nepomôže. Ale je to vlastne rovnaká situácia, ako keď sme robili Kakao. Ľudia dokázali aj v pohostinstve veľmi nízkej kategórie odniekiaľ vyloviť pohár kakaa a veselo sa pilo. Tu som nemusel nič vysvetľovať. Aj keď sa divím, prečo si ma stotožňujú s alkoholikom a nie s lekárom! Veď ja by som vedel pomáhať ľuďom, som vyučený vojenský zdravotník! Ale ešte som sa nestretol s tým, aby ma oslovila krásna mladá slečna, či by som ju nemohol vyšetriť! Vždy len ten štamperlík!
(sm)
Facebook
Twitter