Mgr. Ján Buocik (37) bol zvolený za poslanca miestneho zastupiteľstva za Ostredky v roku 2010 za stranu SDKÚ-DS. Zároveň je odvtedy zástupcom starostu. Vyštudoval Právnickú fakultu Masarykovej univerzity v Brne a desať rokov je partnerom advokátskej kancelárie.
S akou ambíciou, akým cieľom ste išli do komunálnej politiky?
Už od gymnázia ma to do politiky „ťahalo“, podarilo sa to však až po tridsiatke. Myslím, že aby ste mohli vykonávať verejnú službu pre iných, musíte sa sám usadiť. Vicestarostom som sa stal už ako manžel a rodič. Komunálna politika je spôsob ako zlepšovať prostredie, v ktorom žijú vaši blízki a aj tí, ktorých osobne nepoznáte. Nie je mi jedno v akom stave je škôlka, škola, do ktorej chodia naše deti, v akom stave je verejná zeleň, parky, námestia, či chodníky a cesty, po ktorých chodíme nie sú plné výtlkov.
Naplnilo sa to zatiaľ?
Mnoho sa podarilo. Mám na starosti ružinovské financie a školstvo. V tomto roku budú všetky „sociálky“ v škôlkach a školách zrekonštruované. Znížili sme energetickú náročnosť školských budov. Podarilo sa mi presvedčiť kolegov poslancov, aby sme cesty neplátali, ale opravovali ich celé povrchy. Ružinov hospodári s prebytkom. Na druhej strane ma veľa vecí v komunálnej politike zaskočilo. Najmä všetko trvá oveľa dlhšie ako v súkromnom sektore.
Vaše prvé volebné obdobie sa blíži do finále. Ktoré udalosti alebo kroky mestskej časti vnímate ako najviac úspešné?
Teším sa, že som patril medzi poslancov, ktorí podporovali revitalizáciu školských ihrísk. Už koncom tohto roka budú v Ružinove štyri tartanové bežecké dráhy. To je celoslovenský unikát! Seniori si určite všimli obnovu lavičiek v parkoch. Ružinovským učiteľom sme pridelili niekoľko obecných bytov. Riaditelia našich škôl a škôlok nás upozorňovali, že udržať si za učiteľské platy ozaj kvalitného pedagóga je ťažké. Vytvorili sme podmienky, aby sme v našej mestskej časti mali kvalitných učiteľov.
V Ružinove je stále čo robiť, je to veľká mestská časť. Čo považujete za stále nedoriešené, problematické, čomu treba venovať ďalšiu pozornosť?
Nejasným kompetenciám medzi magistrátom a mestskou časťou a celkovému podfinancovaniu Bratislavy ako hlavného mesta. Napríklad, nie je správne, aby magistrát vydával záväzné stanoviská k výstavbe a stavebné úrady boli na mestských častiach. Sme svedkami, že magistrát vydáva stanoviská doslova v rozpore so záujmami Ružinova. Niektoré cesty sú v kompetencií mestskej časti, niektoré v kompetencií magistrátu. Takto môžeme pokračovať ... Nedostatok peňazí sa v Ružinove premieta do stavu, v akom máme napríklad knižnice, DK Ružinov, zimný štadión V. Dzurillu. Ružinovčania si zaslúžia pekný kultúrny stánok, deti moderný zimák. Všetko sú to miliónové investície, ktoré si Ružinov bez zadĺženia nemôže dovoliť.
Akým spôsobom komunikujete s obyvateľmi?
Ako vicestarosta mám kanceláriu na miestnom úrade, občania ma tu bežne nájdu. Je však pre mňa milým prekvapením, že ma poznávajú ľudia aj na ulici alebo v obchode. Oslovujú ma aj s problémami, veľa ich reaguje na to, že zbieram staré fotografie Ružinova.
S akými podnetmi sa na vás obracajú?
Myslím, že nevybočujem z rámca bežnej poslaneckej agendy. Ľudí trápi nedostatok odpadkových a psíčkarských košov, čistota na uliciach, málo parkovacích miest, prerezanie stromov, ktoré tienia do bytov, osadenie retardérov na cestách, zmazané dopravné značenie. Niekedy stačí málo a veci sa pohnú dopredu. Občan ma požiadal o retardér v Ružovej doline a do mesiaca tam bol.
Niektorí obyvatelia majú ťažké srdce na koncepciu odpredaja pozemkov pod ich garážami, ktorá bola schválená v miestnom zastupiteľstve. Niektoré pozemky sú určené ako vhodné na predaj pre tých, ktorí na nich už dlhé roky vlastnia garáž, iné nie, pretože pozemky by mohli byť v budúcnosti vhodné na výstavbu hromadných garáží. Vnímajú to ako nespravodlivosť, že si nemôžu kúpiť pozemok pod garážou, ktorú už dlho vlastnia.
Miestne zastupiteľstvo prijalo koncepciu už asi pred dvoma rokmi. Koncepcia bola spracovaná v spolupráci s odborníkmi. Hlavná architektka Bratislavy, docentka fakulty architektúry predaj pozemkov pod garážami neodporúčali. Navyše si myslím, že mesto by svoje pozemky malo predávať iba výnimočne. Keby v minulosti neboli obecné pozemky rozpredané v takom rozsahu, mali by sme oveľa menej problémov s neželaným zahusťovaním.
Nový grantový program mestskej časti, ktorý vznikol pred troma rokmi, má za sebou niekoľko výziev a desiatky zrealizovaných projektov, počet uchádzačov stúpa. Ktoré nápady ľudí považujete za najzaujímavejšie, najprínosnejšie?
Grantový program považujem za vlajkovú loď Ružinova. Ružinovčania sú aktívni ľudia s mnoho nápadmi, na ich realizáciu však chýbali peniaze. Poznáme to, nie je jednoduché dohodnúť sa so susedmi, aby každý prispel na zlepšenie svojho okolia. Vďaka ružinovským grantom majú občania krajšie kontajnerové stojiská, opravené prístupové chodníky k domu, vysadenú novú zeleň, zrekonštruované pieskoviská a ešte veľa iného. Doteraz sme cez granty pridelili sumu viac ako 330 tisíc eur. V roku 2014 máme na granty vyčlenenú trikrát väčšiu sumu ako bratislavský magistrát na celé mesto.
AJ TOTO SOM JA
Veľmi rád cestujem, vďaka študentským brigádam v zahraničí som precestoval Thajsko, Venezuelu, Peru, Južnú Afriku, USA. Najkrajší cestovateľský zážitok je ale čerstvý. Pred rokom sme spolu s bratom a naším vtedy 71-ročným otcom trekovali v Himalájach. Pochopil som, že návodom na dobrú kondíciu aj po sedemdesiatke je pozitívny prístup k životu. Tak ma to učil otec a to učím aj ja svoje deti. Na nervy sebe aj svojej manželke leziem tým, že som málo s rodinou, to musím zlepšiť.
Miroslava Štrosová
Foto: archív J.B.
Facebook
Twitter