Patrik Guldan (57) je ružinovským poslancom od roku 2006. Spomedzi 25 členov zastupiteľstva je jediným nezávislým poslancom, ktorého Ružinovčania v roku 2010 „prekrúžkovali“ ďalej. Vyštudoval vedu o výtvarnom umení na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pracuje na Pamiatkovom úrade SR. Zaujíma sa o pamiatky, architektúru, urbanizmus a tvár Ružinova. Je členom Komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a Komisie mandátovej, legislatívno-právnej a kontroly. Patrí medzi vášnivých diskutérov na pôde miestneho zastupiteľstva.
Do ružinovského zastupiteľstva ste sa dostali ako jediný nezávislý poslanec. Obyvatelia vás zrejme poznali už z predchádzajúceho volebného obdobia...
V kontexte výsledkov volieb som považoval moje zvolenie za veľké prekvapenie. Cítim, že strany, ktoré sa v Ružinove uplatňujú, neboli z môjho mandátu nadšené - získali oponenta. V Ružinove sa volia politické strany. Je rozdiel v nasadení nezávislého poslanca a nominanta politickej strany. Ak chce nezávislý poslanec v komunálnych voľbách uspieť, mal by mať niečo za sebou, minimálne byť angažovaný vo verejných záležitostiach, mali by byť známe jeho názory. V posledných mesiacoch ale začínam pociťovať zmenu postojov politických klubov k mojim názorom a aktivitám.
Poslanec by mal komunikovať aj s obyvateľmi. Akým spôsobom prichádzate do kontaktu s tým, čo ich trápi?
Uprednostňujem osobnú komunikáciu, ale dnes je už dôležitý aj email. Po posúdení problému sa písomne obraciam na starostu, pracovníkov miestneho úradu, magistrát a iné organizácie a usilujem sa dohliadnuť na to, ako sa vec rieši. Vediem si denník s podnetmi občanov. Nie vždy je však možné im pomôcť a nie vždy sa na mňa obracajú s vecami, ktoré sú v mojej kompetencii, alebo ktoré môžem ovplyvniť.
Čo sa ako poslanec a Ružinovčan snažíte presadiť v zastupiteľstve?
To, čo som na svojich letáčikoch pred voľbami sľúbil. Nepočítal som s tým, že nebudem pracovať v komisii výstavby a životného prostredia, v ktorej som v minulom období získal praktické skúsenosti. Dnes už viem, že to nebola náhoda. Mám to síce sťažené, ale viem, že Ružinovčania, ktorí sledujú dianie, vystavia nám všetkým poslancom účet. Napriek tomu, že som nezávislý poslanec, usilujem sa ustrážiť viaceré princípy práce komunálneho poslanca, keď nie inak, aspoň ústnym apelom na zastupiteľstve. Problémovými okruhmi, ktoré pomenúvam na komisiách i na zastupiteľstve často anticipujem to, čím sa bude musieť zastupiteľstvo skôr či neskôr vysporiadať. Netrápim sa tým, že si vec funkcionári neskôr osvoja a s odstupom času sledujem, ako sa tieto problémové okruhy ujali a niektorí sa s nimi natoľko stotožnili, že už zabudli, kto daný problém nastolil. V tomto kontexte vidím budúcnosť práce komunálneho poslanca tak, že by sa mal v oveľa väčšom rozsahu venovať komunálnej práci. Ak sa bude vývoj o počte poslancov mestských častí uberať smerom k znižovaniu počtu poslancov, potom by sa to malo premietnuť do kvality a rozsahu ich nasadenia v komunálnej sfére aj za cenu zníženia úväzku na pracovisku.
Čo vás potešilo z toho, čo sa v Ružinove podarilo urobiť a čo vás, naopak, sklamalo?
Verím, že Trnávka (stred) získa svoj prvý územný plán zóny. Viem o námietkach niektorých obyvateľov voči nemu, ale treba si uvedomiť, že nie každému vlastníkovi v danom území je možné vyhovieť. Ak sa aj v danom dokumente vyskytuje nedostatok, rozhodne treba uvedený dokument schváliť. Vždy je možné v rámci zmien a doplnkov územnoplánovaciu dokumentáciu opraviť. Ale musí byť najskôr prijatá. Jej neprijatie len predlžuje možnosti pre špekulácie, o ktorých sa nám dnes ani nemusí zdať. Často zisťujem, že odborníci s mojím názorom na to, že najskôr treba regulatívy územia, t.j. územné plány zón a až potom sa možno korektne zaoberať novou výstavbou, súhlasia, ale frustruje ma, že niektorí volení funkcionári Ružinova, nechcú podľa toho konať. Podľa mňa preto, lebo majú iné záujmy, než tie verejné. Pred voľbami deklarovali, ako sa budú usilovať o reguláciu územia, ale dnes už na sľuby zabudli. Ešte predtým, ako sa objavil zámer troch vežových domov firmy Sunsize na južnej strane od jazera, ružinovskí poslanci schválili, že sa najskôr urobí urbanistická štúdia daného územia, aby sa mohla na jej základe urobiť zmena v územnom pláne mesta, aby sa zámery v okolí jazera mohli odvíjať od solídnych pravidiel. Ale o tie, ako sa ukazuje, niektorí poslanci v tom čase nestáli. Stavebník ale v poslednom čase prehodnotil zámer s tromi výškovými budovami, dnes mu postačuje jedna budova. Treba povedať, že dnes sa schyľuje k začiatku obstarania územného plánu zóny v Cvernovke, aspoň dúfam.
Kandidovali ste za Nivy. Aké problémy tejto lokality vnímate ako najvypuklejšie?
Sú to problémy okolo nepovolených nadstavieb a vstavieb na bytových domoch. Investor začne stavbu s vedomím, že porušuje stavebný zákon, postaví namiesto jedného alebo dvoch podlaží tri, pretože počíta s tzv. zmenou stavby pred dokončením. V prípadoch, o ktorých som sa dozvedel, som stavebný úrad upozornil (napr. Kvačalova, Dulovo nám. 3, 4 a 5, Záhradnícka 2 a Záhradnícka 36, Trenčianska 25). Štát ani samospráva dodnes nie sú schopní čeliť tejto praxi. Ak si niektorí politici myslia, že treba liberalizovať, resp. zásadne zmäkčiť názor na uplatňovanie stavebného zákona a hlavne povoľovaciu prax, mýlia sa. Súčasný stav vedomia stavebníkov a stavebných úradov na čele so starostami o tom, ako by mala vyzerať zástavba na vidieku, si nesporne vyžaduje zásadnejší postoj v zmysle záväzných regulatívov. Modelovanie obrazu krajiny nemôže by postavené na kompetenciách laikov, prípadne vlastníkov bytov (niektorí starostovia majú za to, že keď je projektová dokumentácia opečiatkovaná „autorizovaný architekt“, že o všetko je postarané. Žiaľ, to nie je pravda).
AJ TOTO SOM JA: Mám skvelú manželku, obdivujem ju a veľmi si ju vážim. V posledných rokoch sa nám zapáčilo najmä bicyklovanie. Mám neveľký počet priateľov a som rád, keď sa spolu stretneme. S jedným priateľom už 20 rokov chodíme cez víkend hrať tenis. Fotím architektúru a potom si snímky upravujem v počítači - to je moje hobby. Teším sa aj vtedy, keď si „vystružlikám“ poličku na knihy.
Miroslava Štrosová
Foto: archív P.G.
Facebook
Twitter