Príbeh: 33 Rokov v službách mestskej polície

V uniforme mestskej polície odslúžil dlhé roky. Po vyše troch desaťročiach sa Pavel Petrovič lúči, ale zároveň sa podľa vlastných slov aj teší na obdobie, kedy bude oddychovať, užívať si dôchodok a majstrovať okolo domu. Ako spomína na 33 rokov v službe?

Písal sa rok 1991 a Pavel Petrovič bol zamestnancom súkromnej bezpečnostnej služby. O pôsobení v mestskej polícii vtedy ani nerozmýšľal. Koncom roka sa však k nemu dostala informácia, že v hlavnom meste sa zriaďuje mestská polícia.

Ako sa dostal k mestskej polícii

„Tak som sa prihlásil. Absolvoval som fyzické testy aj psychotesty a zobrali ma,“ vracia sa v čase. Napokon zakotvil priamo v našej mestskej časti. Aj dnes je Pavel vo výbornej fyzickej kondícii a iste by v niektorých disciplínach zdolal aj mladšie ročníky. „Asi by som si aj trúfol,“ hovorí s úsmevom a neodpustí si aj mierne kritickú poznámku na niektorých mladých: „Nie všetkým sa chce. Kedysi sme nemali toľko áut, denne sme nachodili množstvo kilometrov a na 12. poschodie, keď sme chodili na šetrenie, sme behávali aj pešo.“

Postupom času sa v uniforme stretával s rôznymi prípadmi. Niektoré sa riešili ľahšie, iné ťažšie. Zákony tiež neboli definované presne a nové situácie prinášali aj mnohé otázky. „Po informáciách sme pátrali kade tade. Pamätám si, že sme zisťovali, ako vôbec prebieha správne konanie. Na miestny úrad sme chodili ešte na Tomášikovu. Ale ešte aj dnes mi volajú mladší kolegovia, aby som im poradil,“ hovorí Pavel.

Nielen pokuty

Najväčšiu časť práce mestského policajta podľa neho tvorí doprava a oznamy od občanov na telefónnom čísle 159. „Za tých osem hodín, čo trvá služba, sme riešili desiatky prípadov. Každý jeden sme museli preveriť. Najviac času zaberie stotožnenie osoby. Napríklad pri súdnych zásielkach,“ objasňuje, pričom prácu im komplikujú najmä zle označené schránky. „Aj na to sme ale našli systém,“ smeje sa a naznačuje, že každý panelák má nielen správcu, ale aj tú jednu susedu, ktorá vie o všetkých všetko.

Policajti musia pri práci prekonávať aj množstvo stereotypov ako: nerobia nič iné, len rozdávajú pokuty, alebo si mnohí myslia, že keď zavolajú, budú prezradení. Sympatický senior ale objasňuje, že takto to nefunguje: „Anonymita je absolútne zaručená. Každá udalosť má priradené číslo a my sme ju nevyšetrovali podľa mena, ale podľa čísla. A čo sa týka pokút - vždy sme sa držali jedného - policajt má pôsobiť preventívne. Ale ak si vodič zaslúži pokutu, tak si ju zaslúži!“ Jedným dychom ale dodáva, že sú momenty, kedy aj policajt privrie oko: „My sme tiež len ľudia a vieme, že keď potrebujete vyniesť skrinky, budete to mať ľahšie, keď zaparkujete na chodníku. Ale opýtajte sa susedov, ako by to vyniesli oni!“

Streľba a útoky

Spolu s kolegyňou spomínajú aj na prípady, kedy na nich - ako policajtov - volali policajtov: „Raz sme odchádzali zo šetrenia, bolo už pred polnocou, sadli sme do auta a vzápätí na nás zavolali policajtov, že rušíme nočný kľud, lebo sme vraj silno buchli dverami na aute.“ Áno, aj takéto príbehy píše život. Zažili streľbu, aj fyzické útoky, či páchateľa, ktorý auto nasmeroval presne na nich. Všetko ale napokon dobre dopadlo. A aká je situácie dnes? „Ľudia sú agresívnejší stále viac. Úprimne - aj v divokých 90. rokoch to bolo akési miernejšie,“ spomína na začiatky svojej kariéry v službách mestskej polície. Obaja s kolegyňou preto oceňujú, že dostali pomôcku - telové kamery, kde to už nie je slovo proti slovu, ale jednoznačný fakt, pretože „nikdy neviete, čoho sú ľudia schopní“.

Plány na dôchodok

Problémy z práce si však vraj nikdy domov nenosil. Už po ceste zo služby zhodil stres z pliec. Po 33 rokoch v službe sa už ale úprimne teší na pokojné dni. Aj keď smutno mu vraj bude. „Budem robiť na záhrade. Rád majstrujem - s drevom, so železom. Pomaly. Lebo už aj nohy hovoria dosť, pýtajú oddych.“ Zdá sa však, že ešte viac ako jemu, smutno bude dlhoročnej parťáčke Zuzane. „Odrobili sme spolu 20 rokov. Lepšieho kolegu som si nemohla želať. Bol to najlepší mestský policajt, akého poznám.“ Pavlovi Petrovičovi za jeho službu poďakovali aj primátor Bratislavy Matúš Vallo aj veliteľ mestskej polície Miroslav Antal.

 

Vydanie: Marec 2026