Cesta I63 medzi Dunajskou Stredou a Bratislavou patrí medzi nadmerne vyťažené komunikácie. Situáciu trošku odľahčilo rozšírenie cesty od Rovinky v smere do Bratislavy, ale je to len dočasné riešenie. Trvalým má byť rýchlostná cesta R7, ktorá povedie aj cez Ružinov.
Predchádzajúca projektová príprava riešila len cestu z Bratislavy v smere na Dunajskú Lužnú s pokračovaním na Dunajskú Stredu, teda R7 sa pripravovala od hraníc Bratislavy smerom von z mesta. Doprava, ktorú by R7 do Bratislavy priniesla, by takto skončila v úzkom lieviku na ulici Svornosti v Podunajských Biskupiciach s pokračovaním na Gagarinovu ulicu. Tieto dve lokality by boli dlhodobo a neúnosne zaťažené, až dostavbou diaľnice D4 by sa doprava na týchto miestach rozptýlila. Práve preto padlo na Ministerstve dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutie predĺžiť rýchlostnú komunikáciu R7 až po Bajkalskú ulicu pod Prístavný most, kde už existujúca sieť mestských komunikácií dokáže túto dopravu absorbovať.
Štyri varianty R7
Národná diaľničná spoločnosť si dala vypracovať štúdiu so štyrmi variantmi približne sedemkilometrového úseku R7 Bratislava-Ketelec – Bratislava-Prievoz. Plánovaná trasa sa začína v existujúcej mimoúrovňovej križovatke Prievoz na diaľnici D1, následne obchádza v západnom, resp. východnom smere existujúci areál Slovnaftu. Ďalej južne od Slovnaftu je trasa vedená cez poľnohospodársky využívané územie. Koniec úseku vo variantoch A1,A2, B a D nadväzuje na stavbu pripravovanej diaľnice D4 v mieste mimoúrovňovej križovatky Ketelec. Variant C2 sa odkláňa od variantu D východným smerom a končí v polohe mimoúrovňovej križovatky R7/I63. Ako najreálnejšie sa javia „áčkové“ varianty (červený a fialový), ktoré obchádzajú Slovnaft zo západu. Najvyhovujúcejšie sú aj pre Ružinov a Podunajské Biskupice. V júli sa v Primaciálnom paláci uskutočnilo verejné prerokovanie správy o hodnotení vplyvov tejto stavby na životné prostredie. Zúčastnilo sa ho len niekoľko obyvateľov. Otázky smerovali napríklad k tomu, aké objekty bude potrebné zbúrať kvôli výstavbe rýchlostnej cesty. Tie presne identifikujú až po vybratí najvhodnejšieho variantu, ktorý sa bude stavať. Následne ich bude musieť Národná diaľničná spoločnosť vykúpiť.
Keď ministerstvo životného prostredia vydá záverečné stanovisko k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, nasledovať bude príprava dokumentácie pre územné rozhodnutie. Národná diaľničná spoločnosť ako investor stavby predpokladá jej začatie v roku 2016.
Marianna Šebová
Miroslava Štrosová
Mapa: www.enviroportal.sk
Facebook
Twitter