K mestskej časti Bratislava – Ružinov patria dva cintoríny. Jeden z nich, starší, je v Prievoze, ktorý leží medzi ulicami Stachanovská a Kľukatá. Druhým, väčším, je Martinský cintorín na Ostredkoch. Kovová vstupná brána je z dielne umeleckého zámočníctva Ľudovíta Mártona a betónové stĺpy s podmurovkou vyhotovila známa prešporská firma Pittel - Brausewetter. Martinský cintorín bol vysvätený v roku 1919. A práve tam našlo svoj večný odpočinok aj niekoľko významných osobností Slovenska.
František Krištof Veselý
Elegán a bonviván s osobitým interpretačným štýlom, spevák, herec a režisér. Spolu s Gejzom Dusíkom a Pavlom Braxatorisom patrí medzi spoluzakladateľov slovenskej operety. Bol aj spoluzakladateľom divadla Nová scéna v Bratislave. Narodil sa 12. apríla 1903 ako František Veselý v Skalici. Meno Krištof prijal až na prahu dospelosti, keď si ho nevlastný otec v Budapešti ako 17-ročného adoptoval. A v Budapešti rozbehol aj svoju spevácku kariéra. V roku 1931 podpísal zmluvu so SND do operetného súboru. Režíroval niekoľko operiet a sám aj v operetách hral. Popri vystupovaní v maďarskom a slovenskom divadle hosťoval aj v českých divadlách. Účinkoval v jedenástich filmoch. Bol superstar svojej doby, pretože nebol iba operetný spevák, ale aj popový. Za svoju kariéru naspieval približne dvestopäťdesiat piesní. Medzi jeho najnámešie hity patrí Jaj, Zuzka, Zuzička, Skôr, než odídeš, Ja som optimista, Len bez ženy a mnohé ďalšie. Zomrel 13. marca 1977 v Bratislave.
Alexander Moyzes
Hudobný skladateľ, pedagóg, publicista a organizátor hudobného života sa narodil 4. septembra 1906 v Kláštore pod Znievom. Bol synom hudobného skladateľa Mikuláša Moyzesa. Na svojom konte má nespočetné množstvo hudobných diel. Napísal 12 symfónií, kantáty, skladby pre sólový nástroj a orchester, upravoval ľudové piesne a bol jedným zo zakladateľov SĽUK-u, pre ktorý vytvoril mnohé diela. Skladal tiež filmovú hudbu, napríklad v roku 1935 k filmu Milan Rastislav Štefánik. Bol profesorom teoretických predmetov a kompozície na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave (Štátne konzervatórium), zároveň bol aj vedúci hudobného odboru Československého rozhlasu v Bratislave. Bol profesorom kompozície na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, z toho 1966 – 1971 rektor. Medzi jeho žiakov patril napríklad Igor Bázlik, Braňo Hronec, Vašo Patejdl, či Peter Breiner. Zomrel 20. novembra1984 v Bratislave.
Dominik Tatarka
Prozaik, esejista a publicista sa narodil 14. marca 1913 v Drienovom (okr. Považská Bystrica). Slovenský a francúzsky jazyk študoval na Karlovej univerzite v Prahe a Sorbonne. Pôsobil ako stredoškolský profesor slovenčiny a francúzštiny na gymnáziu v Žiline a Martine. Počas Slovenského národného povstania bol partizánom. Po skončení vojny pracoval ako redaktor vo viacerých denníkoch. Politiku KSČ najskôr vo svojich dielach podporoval, no vydaním knihy Démon súhlasu (1956) navždy zvrátil svoj osud spisovateľa. Jeho nekompromisná kritika režimu, „stalinizmu“, burcovanie a silné protistranícke emócie počas okupácie v ´68 ho na nasledujúcich dvadsať rokov vyradili zo spoločenského života. V roku 1971 bol vyňatý zo zoznamu členov Zväzu slovenských spisovateľov a jeho diela boli stiahnuté z knižníc. Pracoval ako pomocný robotník v lesnom závode. Bol signatárom Charty 77. Zomrel 10. mája 1989 v Bratislave.
Johann Korče
Pekár a filantrop. Narodil sa v roku 1851 v Ľubľane. Ako siroty sa ho ujala pestúnka, ktorá ho dala vyučiť sa pekárom. Po štúdiách odišiel na skusy do sveta a jeho kroky ho zaviedli až do Bratislavy. Tu sa zamestnal v pekárni s predajňou na Vydrici. Johannovo stretnutie s vdovou po majiteľovi pekárne bolo dôvodom, prečo tu Johann ostal. S vdovou sa oženil a mali päť detí. Jeho pekárenské produkty sa stali vychýrené po celom Prešporku a po tzv. bajgle si k nemu chodili ľudia zo všetkých kútov mesta. Stal sa plnohodnotným členom Prešporského pekárskeho spoločenstva na dlhých 20 rokov. Spoločenstvo finančne podporovalo mestský azyl pre opustené deti. Bol aj členom mestského zastupiteľstva a mestskej rady. V roku 1881 spolu s pekárom Rudolfom Schreinerom založil Prešporský pekársky v nemoci podporujúci a pohrebný spolok. Korčemu bol udelený rytiersky kríž Radu Františka Jozefa za celoživotné zásluhy. Zomrel 13. júla 1919 v Bratislave.
Antal (Anton) Sendlein
Hlavný mestský prešporský inžinier sa narodil v roku 1841. Býval v meštiackom dome, ktorý stál na mieste súčasnej budovy Generálnej prokuratúry. Dokonca navrhol a vytýčil Štúrovu ulicu, zodpovedal za stabilitu mestských budov. Stojí aj za projektom vychádzkových ciest v Horskom parku či architektonickým návrhom priečelia sídla a skladu Spolku dobrovoľných hasičov. Zomrel v roku 1918.
Jozef Mišák
Botanik a záhradník sa narodil 7. apríla 1866 v Hořicích. Skúsenosti záhradníka zbieral v Nemecku. Neskôr sa dostal do služieb grófa Štefana Ambrózy-Migazziho, ktorý v roku 1892 zakladal vždyzelený park - Arborétum v Tesárskych Mlyňanoch. Spracovával a realizoval aj výsadbu zelene v Kochovej záhrade. Zomrel 29. decembra 1939 v Bratislave.
Anton Szova
Hasičský dôstojník a učiteľ telocviku hasičov sa narodil v roku 1877. Súkromným povolaním bol fotograf s vlastným ateliérom. Zomrel v roku 1927. Náhrobný kameň miesta jeho posledného odpočinku dodnes zdobí fotografický autoportrét.
Gustáv Mallý
Akademický maliar sa narodil 21. mája 1879 vo Viedni. Pôsobil aj ako pedagóg. Medzi jeho žiakov patril napríklad Ľudovít Fulla, Ferdinand Hložník či Mária Medvecká. Zomrel 3. augusta 1952 vo veku 73 rokov v Bratislave.
Štefan Németh-Šamorínsky
Skladateľ, pedagóg a klavirista sa narodil 29. septembra 1896 v Šamoríne. Stal sa učiteľom Mestskej hudobnej školy v Bratislave a pôsobil tiež ako organista v Dóme svätého Martina, ako profesor na Vysokej škole hudobnej v Budapešti, od roku 1949 pôsobil ako profesor klavíra a komornej hry na VŠMU v Bratislave. Bol starým otcom herečky Kamily Magálovej a herca Mariána Slováka. Zomrel 31. januára 1975 v Bratislave. Jeho meno nesie Základná umelecká škola v Šamoríne.
Jozef Žucha
Lekár - neurológ sa narodil v roku 1909. Na oddelení nervovej chirurgie v Bratislave sa zaslúžil o značný pokrok pri liečbe neuralgie trojklanného nervu. V roku 1941 založil oddelenie detskej chirurgie v Bratislave. V 50. rokoch 20. storočia bol pre svoje názory perzekvovaný. Zomrel v roku 1964.
Ernest Zmeták
Akademický maliar, grafik a ilustrátor sa narodil 12. januára 1919 v Nových Zámkoch. Patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenského výtvarného života. Je autorom tympanónu Primaciálneho paláca v Bratislave. Pôsobil ako asistent Ľudovíta Fullu na VŠVU. Jeho diela sú súčasťou významných galérií na Slovensku a v zahraničí, ale aj v súkromných zbierkach. Rodnému mestu Nové Zámky venoval svoju umeleckú zbierku v hodnote niekoľko desiatok miliónov korún, ktorá je sprístupnená v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Zomrel 13. mája 2004 v Bratislave.
Jozef Adamovič
Divadelný a filmový herec, pedagóg, režisér sa narodil 23. apríla 1936 v Trnave. Počas štúdia na VŠMU sa zoznámil so svojou neskoršou manželkou, herečkou Božidarou Turzonovovou. Tridsať rokov bol členom SND. Kvôli zdravotným problémom so srdcom sa v roku 1991 rozhodol z divadla odísť. Zomrel 2. augusta 2013.
Celý článok nájdete na www.ruzinov.sk
Facebook
Twitter