Keď dnes kráčame po Miletičovej ulici a míňame známe obytné domy v jej okolí, len málokto si uvedomuje, že ich podobu formoval jeden z najvýznamnejších slovenských architektov 20. storočia. Akademický architekt Karol Paluš zanechal v Ružinove stopu, ktorá je dodnes živou súčasťou každodenného života jeho obyvateľov.
Pred niekoľkými mesiacmi si svet slovenskej architektúry pripomenul nedožitú storočnicu Karola Paluša, akademického architekta, ktorý patril k výrazným osobnostiam architektúry a urbanizmu. Už od mladosti vynikal kresliarskym talentom, ktorý ho priviedol k štúdiu architektúry a to nielen doma, ale aj v zahraničí - od Bratislavy cez Paríž až po Prahu. Práve tam sa formoval jeho pohľad na architektúru ako na hľadanie rovnováhy medzi funkciou, formou a prostredím, v ktorom stavby vznikajú.
Väčšinu profesionálneho života strávil v Bratislave, kde aj 31. januára 2000 zomrel. Počas svojich kariérnych rokov pôsobil v Stavoprojekte a neskôr v Štátnom projektovom a typizačnom ústave. Jeho meno je spojené s viacerými významnými stavbami, no pre obyvateľov Ružinova má osobitný význam najmä jeho práca na Miletičovej ulici.
Na začiatku 50-tych rokov vzniklo v Bratislave prvé komplexne vybavené sídlisko, ktoré malo spĺňať nielen praktické, ale aj vtedajšie ideologické predstavy štátu. Architekti Karol Paluš a Miroslav Tengler vychádzali zo socialisticko-realistického štýlu a obytný súbor medzi ulicami Miletičova a Ružová dolina navrhli ako uzavretý blok. Prostredie nevnímali len ako miesto, kde stoja budovy, ale ako miesto pre život. Využil členitý terén, minimalizoval zásahy do krajiny a doplnil zástavbu o zeleň, oddychové plochy a tichšie vnútrobloky. Vznikla tak kombinácia mestskej ulice a pokojnej obytnej zóny - koncept, ktorý je aktuálny aj dnes.
Sídlisko ako palác
Pod arkádami pri frekventovanej Miletičovej ulici mohli pohodlne prechádzať chodci, vnútroblok sa zmenil na pokojný parkový priestor. Okrem obchodov, materskej školy a jaslí tu vznikli aj spoločenská sála a knižnica v centrálnom sedempodlažnom dome. Na jeho vrchnom poschodí boli ateliéry pre umelcov, ktoré dodávali sídlisku kreatívnu dimenziu.
Ustúpenie centrálneho bloku vytvorilo nádvorie podľa predstáv architektov a dobových teoretikov, ktorí nové obytné celky koncipovali ako „paláce pre pracujúcich“ - miesta, kde sa dalo nielen bývať, ale aj stretávať sa a tráviť voľný čas.
Moderná ulica
Jedným z najdôležitejších diel Karola Paluša v Ružinove je obytný súbor desaťposchodových vežových domov na ulici Ružová dolina, tzv. palušáky. Ich architektonický návrh vznikol v spolupráci s architektom Miroslavom Tenglerom a výstavba prebehla v 50-tych rokoch. Päť obytných domov s číslami 12, 14, 16, 20 a 22 dodnes tvorí charakteristickú časť tejto lokality.
Kúpalisko Delfín
Čerešničkou na torte tohto sídliska sa stalo kúpalisko Delfín. Pribudlo ako posledný doplnok na základe architektonického návrhu samotného Paluša. Jeho realizácia bola súčasťou dobudovania občianskej vybavenosti priľahlých obytných súborov. Pouličnú fasádu kúpaliska dodnes zdobí rozmerná abstraktná mozaika.
Kúpalisko privítalo svojich prvých návštevníkov v piatok 1. júla 1966. Stavbu realizovali Pozemné stavby Bratislava s rozpočtom 3 800 000 Kčs. V dobe svojho vzniku patrilo k architektonicky najzaujímavejším a službami najkomplexnejším kúpaliskám v Bratislave. Dodnes slúži svojmu účelu a počas leta je príjemným osviežením pre Bratislavčanov.
Dedičstvo, ktoré nezostarlo
Karol Paluš bol počas svojej kariéry ocenený viacerými vyznamenaniami, medzi nimi aj Cenou Dušana Jurkoviča. Jeho najvýznamnejším prínosom pre Ružinov však zostáva urbanistické a architektonické prostredie, ktoré dodnes aktívne využívajú miestni obyvatelia. Ulica Miletičova, parkové úpravy, vnútrobloky aj verejné stavby z jeho dielne potvrdzujú, že kvalitná architektúra nepodlieha času, ale prirodzene funguje v každodennom živote ľudí.
Okrem všetkých, už spomínaných budov, sa Paluš podieľal aj na ďalších architektonických návrhoch rôznych budov v Bratislave - dvojica administratívnych budov na rohu Miletičovej (oproti OC Centrál), budovy Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (Kvetná ulica), Ústavu chémie Slovenskej akadémie vied (Dúbravská cesta) a budova niekdajšej Štátnej banky Československej (Dunajská ulica).
V areáli SAV Karol Paluš projektoval ešte budovu pavilónu rickettsií, ktorá mala slúžiť Virologickému ústavu. Ale zmena stavby počas realizácie narušila pôvodný Palušov architektonický koncept. Pavilón dnes v upravenej podobe slúži Ústavu zoológie.
Aj za hranicami hlavného mesta môžeme dodnes obdivovať jeho realizované projekty, ako napríklad Kultúrny dom v Snine, ktorý Paluš navrhol ako ústredný prvok centrálneho námestia prepájajúci mestský úrad so susedným sídliskom. Okrem toho navrhol aj rekreačné stredisko v lesoch Malých karpát v Častej.
Facebook
Twitter