Bol opäť veľkolepý a výnimočný. Medzinárodný festival Symfónia umenia 2025 napísal piatu kapitolu. Už prvé večery potvrdili, že hudba dokáže spájať žánre aj generácie. Vrchol podujatia sa pritom ešte len približoval. Priniesol koncerty svetovej úrovne a tie najemotívnejšie okamihy.
Aj tento rok bol dopyt a hlad po kvalitných vystúpeniach obrovský. Záujem o program bol neuveriteľný a väčšina lístkov sa rozchytala už niekoľko týždňov predtým, ako sa samotný festival vôbec začal. Prvý septembrový týždeň tak ponúkol zase niečo nové, neokukané a neopočúvané.
Južanský temperament
Liszt Ferenc Kamarazenekar hneď v prvý večer priniesol do Ružinova vášnivú Maďarskú rapsódiu, kombináciu brilantnej techniky a emócií, na ktorú si budú diváci dlho pamätať. „Wau, to bolo úžasné. Ak to takto bude pokračovať ďalej, tak to bude paráda,“ odpočuli sme po koncerte v dave. Už vtedy bolo zrejmé, že veru bude.
O deň neskôr sa návštevníci pri západe slnka na brehu Štrkoveckého jazera presunuli do horúceho južného Talianska s jeho vášňou, piesňami a tancom. Barytón Jiří Rajniš spolu s Napolitan Quartetom preniesli publikum priamo na ulice Neapola. Slávne melódie ako O Sole Mio či Funiculì Funiculà zneli sviežo a v spojení s talentom tanečníkov z DanceArt studia vytvorili večer plný ohnivého temperamentu.
Aj tretí festivalový večer patril jazzu a návratu do zlatej éry swingových klubov, keď Bratislava Hot Serenaders vzdali poctu Dukeovi Ellingtonovi. Originálne aranžmány, autentický zvuk a charizma orchestra preniesli publikum do 20-tych rokov. Bolo úžasné sledovať, ako si diváci podupávajú do rytmu a nechávajú sa strhnúť energiou, ktorá ani po dekádach nestratila nič zo svojej živelnosti.
Svetové hviezdy
Po troch dňoch sa festival presúva do industriálnych priestorov Pradiarne 1900, kde na divákov čakali najväčšie koncerty piateho ročníka.
Slovenskému publiku sa po prvý raz predstavila tenorová legenda Jonas Kaufmann. Jeho galakoncert v sprievode Slovenskej filharmónie pod taktovkou Jochena Riedera bol nezabudnuteľným umeleckým zážitkom a ako sa očakávalo - jedným z vrcholov celého festivalu. Priestor sa rozoznel tónmi Belliniho predohry k opere Norma, nasledovali árie z diel Amilcare Ponchielliho - Cielo e mar a Tanec hodín z La Gioconda.Publikum si vychutnalo aj Bizetovu áriu La fleur que tu m’avais jetée z Carmen a suitu z tejto opery, ktorú orchester zahral s energiou a precíznosťou. Emocionálny vrchol prvej polovice večera priniesli Pucciniho árie E lucevan le stelle a Intermezzo z Manon Lescaut, ako aj dramatická ária L’Improvviso od Umberta Giordana.
Po prestávke sa večer rozprúdil operetnou a filmovou hudbou - od Franza Lehára a Emmericha Kálmána až po ikonické skladby Johna Williamsa, Ennia Morriconeho či Hansa Zimmera, vrátane Superman-March, Nella fantasia a Nelle tue mani (z filmu Gladiátor). Jonas Kaufmann očaril svojou technikou, dramatickým výrazom aj schopnosťou vtiahnuť publikum do každého tónu a každému bolo jasné, prečo je považovaný za opernú superstar. „Tento koncert sa zapíše do pamäti všetkých milovníkov opery. Je neuveriteľné, čo sa organizátorom tohto festivalu zase tento rok podarilo,“ zhodnotili viacerí diváci.
Stále to však nebolo všetko. V scenári veľkými písmenami stále svietilo - vokálna formácia Take 6 - držitelia desiatich cien Grammy. Po prvýkrát vystúpili na Slovensku, navyše s Rozhlasovým big bandom Gustava Broma na Slovensku. A boli presne takí, ako sme ich dovtedy iba počúvali z videí na internete. Teraz však boli tu, priamo v našej mestskej časti. Take 6 ovplyvnili generácie vokálnych umelcov svojou dokonalou harmóniou a technikou. Večer nebol iba promenádou ikonických skladieb z repertoáru skupiny, ale aj poctou dirigentovi Vladovi Valovičovi, ktorý tento rok oslavuje životné jubileum.
Spomienky na Večerníčka
Výnimočný večer plný hudby a rozprávok priniesol nezabudnuteľné spomienky pre staršie generácie a radosť pre tie mladšie. Bola to oslava 60-tych narodenín Večerníčka, ktorý nás sprevádza už celé desaťročia. Na pódiu sa predstavili obľúbené rozprávkové postavy spolu s detským speváckym zborom Canens a sprievodom Rozprávkového orchestra Capella Istropolitana pod vedením dirigenta Gabriela Rovňáka. Zazneli piesne plné nostalgie i detskej hravosti a publikum preniesli do sveta, kde sa sny stávajú skutočnosťou.
Bol to koncert, ktorý nebol len o hudbe. Ale aj o rodine, tradícii a spoločne strávenom čase, ktorý posilňuje putá medzi rodičmi a deťmi a vytvára nové krásne spomienky. Tie, ktoré sú vždy a všade tie najvzácnejšie a ostávajú v pamäti.
Pocta textárom
Ružinov a s ním celá Bratislava sa pripravuje na večer plný silných emócií a nesmrteľných piesní. Tak sa hovorilo pred záverečným koncertom tohtoročného festivalu, kedy sa stretli výrazné osobnosti slovenskej hudobnej scény, aby vzdali poctu tým, ktorí stoja za slovami piesní, ktoré si spievame celý život. Symfonický koncert TEXTÁRI priniesol hity ako Voda, čo ma drží nad vodou, Spomaľ, V dolinách či Kráľovná bielych tenisiek - tentokrát v sprievode veľkého orchestra a v podaní najžiadanejších hlasov našej hudobnej scény ako Kuly, Palo Hammel, Peter Lipa, Katka Knechtová, Dominika Mirgová a Juraj Bača.
Večer patril tým, ktorí ostávajú často v tieni, no bez nich by pesničky nikdy nezneli tak, ako ich milujeme - textári ako Kamil Peteraj, Daniel Hevier, Boris Filan, Tomáš Janovic, Martin Sarvaš, Ľubo Zeman, Jozef Urban, Milan Lasica a ďalší. Práve ich texty ožili v novom symfonickom šate pod taktovkou Vlada Valoviča a Festivalového symfonického orchestra.
