Novinky

Rada partnerstva pre integrovaný územný rozvoj zohráva kľúčovú úlohu pri definovaní priorít Bratislavského kraja podporených z eurofondov. Jej členmi sú zástupcovia regionálnej a miestnej samosprávy, štátu, podnikateľského a akademického sektora či občianskej spoločnosti. Na svojom v poradí pätnástom zasadnutí podporila sériu projektových zámerov, ktoré významne prispejú k rozvoju regiónu v oblastiach vzdelávania, sociálnych služieb, dopravnej infraštruktúry, zelenej transformácie, digitalizácie aj energetiky. Riaditeľ odboru implementácie operačných programov Peter Furik vysvetlil, že: „Nájsť zhodu v prioritách nie je vždy jednoduché, ale vďaka dobrej spolupráci územných a socioekonomických partnerov s podporou národnej úrovne sa nám darí európske prostriedky smerovať do zmysluplných projektov, ktoré zlepšia život v kraji. Na zasadnutí sme sa vďaka schváleným projektom dostali z hľadiska prideľovania podpory na konkrétne projektové zámery na úroveň 95 % celkovej alokácie dostupnej pre naše územie. Zároveň kontinuálne pracujeme s mestami a obcami, aby sme im pomohli schválené projekty čo najskôr zazmluvniť a realizovať.“   Juraj Droba predseda BSK „Urobili sme ďalší krok k tomu, aby sa Bratislavský kraj rozvíjal ako moderný, inkluzívny a ekologický región. Schválené projekty prinášajú investície do vzdelávania, sociálnych služieb, dopravy i verejného priestoru. Som rád, že sme pred partnerov mohli predložiť aj dva kľúčové projekty župy, na ktorých kontinuálne pracujeme už roky. Ide o Kampus zdravia a športu v Petržalke a obchvat Modry. Kým prvý prinesie inovatívny prístup do odborného vzdelávania a bude vlajkovou loďou stredných odborných škôl, druhý projekt zásadne zlepší kvalitu života obyvateľov Modry a jej okolia vďaka odkloneniu najmä tranzitnej dopravy.“   

Nedávno sa objavili informácie o tom, že v jednom z ružinovských vnútroblokov pes pohrýzol dieťa. Rodičia podali na majiteľa psa trestné oznámenie. Tento prípad však nie je ojedinelý, čo potvrdila aj mestská polícia. Väčšinu prípadov, kedy pes nezodpovedného majiteľa ohrozuje okolie, ľudia vôbec nenahlasujú a radšej sa mu vyhnú. Pripomíname preto, že psa musíte mať vždy na vôdzke a držať ho tak nakrátko, aby ste ho vedeli v prípade potreby ovládať. Ak ho chcete nechať vybehať „na voľno“, môžete tak urobiť LEN na niektorom z výbehov. Výnimka neplatí ani pre psov, ktorí „sa len hrajú“, „majú deti radi“, do ktorých ostatným „nič nie je“ a to ani skoro ráno alebo večer.  

Ešte nedávno bol symbolom rizikového prostredia vrakunský Pentagon. Ani po jeho rozpustení však problém nezmizol, len sa presunul na iné miesta. Pred rokom eskalovala situácia na Ostredkoch a Pošni, v okolí nelegálnej skládky na Astronomickej. Po jej odstránení sa problém presunul opäť ďalej. Takýchto lokalít v meste pribúda. Dlhodobo najviac exponovanými lokalitami v Ružinove sú okolia veľkých nákupných centier (najmä Nivy s oblasťou 500 bytov a Dulovho námestia a v posledných mesiacoch aj Centrál s ulicami Šumavská a Jelačičova). Dlhoročným problémom je okolie Centra pre liečbu drogových závislostí na Hraničnej ulici, ktorého okolie je klientami centra pravidelne využívané na trávenie "voľného času" popíjaním alkoholu a zoskupovaním sa, a to najmä v okolí potravín na Pivoňkovej ulici a predpolia bytových domov na Mierovej. Množstvo podnetov a sťažností, ako aj riešených situácií, prichádza z areálu Štrkoveckého jazera, z Drieňovej a Haburskej ulice či z Parku Andreja Hlinku. Samostatnou kategóriou je aj lokalita Vlčieho hrdla, kde sa tieto problémy vyskytujú už roky. Miest, kde sa človek necíti úplne bezpečne, v celom hlavnom meste, nebezpečne pribúda. „Mestská časť si posledné dva roky platí aj vlastnú bezpečnostnú službu, ktorá vykonáva pravidelný monitoring problémových miest, ako aj nočné stráženie školských areálov, v ktorých sa v minulosti podobné problémy tiež opakovali. Takmer každý deň v súčinnosti s políciou riešia problémové situácie. Svojim spôsobom tým suplujeme nedostatok ľudských zdrojov v štátnej i v mestskej polícii, v spolupráci s nimi,“ popisuje situáciu v Ružinove starosta Martin Chren, ktorý zároveň veľmi oceňuje spoluprácu so štátnou, ako aj mestskou políciou. Dôvody zhoršovania situácie popísal aj primátor hlavného mesta, Matúš Vallo. „Situácia sa ale radikálne zhoršila potom, čo vláda svojou novelou trestných zákonov prakticky zlegalizovala drobné krádeže, na ktoré sa následne na ulici nabaľuje ďalšia kriminalita. Hovoria mi o tom kolegovia primátori, sťažujú sa obchodníci, obracia sa na nás verejnosť. Deje sa to všade na Slovensku, Bratislava však ako hlavné mesto poskytuje na takéto správanie dostatok anonymity aj príležitostí.“ Jedným z najviac exponovaných a medializovaných miest je 500 bytov v susedstve hlavnej autobusovej stanice Mlynské nivy. „Žiaľ, zmena Trestného zákona nahráva rôznym skupinám, ktoré zintenzívnili trestnú činnosť v nákupnom centre a peniaze z týchto krádeží používajú na nákup drog. Dopyt aj ponuka omamných látok sa preto opäť zvýšila. Ak sme kedysi dosiahli pokrok vďaka spolupráci s políciou, dnes musíme povedať, že úbytok policajných hliadok a miernejšie tresty spôsobili návrat týchto problémov,“ konštatoval jeden z obyvateľov Ján Sabo. Primátor Matúš Vallo uviedol aj čísla, podľa ktorých rozpočet mestskej polície stúpol z 8,8 milióna eur v roku 2018 na tohtoročných 17,4-milóna, čo znamená historicky najviac mestských policajtov v uliciach hlavného mesta. Veľkou pomocou je aj veľmi dobrá spolupráca mesta so štátnou políciou, ale na riešenie tohto problému so zhoršujúcou sa bezpečnosťou to však podľa jeho slov nestačí. „Konať preto musí v prvom rade vláda a mala by tak urobiť veľmi rýchlo. Štát si musí uvedomiť, že za prudké zhoršenie situácie nesie zodpovednosť. Nie sú za tým starostovia, primátori, ani miestne zastupiteľstvá.“ Aj preto primátor Matúš Vallo spolu so starostami adresoval vláde výzvu s konkrétnymi požiadavkami a opatreniami, ktoré je potrebné riešiť. Medzi nimi najmä upraviť novelu trestných zákonov, napríklad znížením sumy, od ktorej bude krádež znovu trestným činom, a znovuzavedením zásady posudzovania opakovaných krádeží, ako trestného činu. Ďalšou dôležitou požiadavkou je zvýšenie počtu štátnych policajtov v Bratislave, rovnako tak začať riešiť obnovenie záchytiek, upraviť kompetencie mestských a obecných policajtov a ešte viac zvýšiť synergiu spolupráce štátnej a mestskej polície zdieľaním väčšieho počtu informácií a databáz o páchateľoch trestnej činnosti. „Veľmi by pomohlo, ak by napríklad samospráva dostala možnosť zakázať predaj alkoholu v predajniach, v okolí ktorých dochádza k sústavnému narušovaniu verejného poriadku. Ale aj možnosť regulovať záložne, či legislatívna zmena, ktorá by prevádzkovateľov záložní donútila niesť trestnú zodpovednosť za to, že vykupujú kradnutý tovar, pretože toto vnímame ako obrovský problém,“ uviedol Martin Chren. „Nie je normálne, aby niekto do záložne priniesol z nákupného centra nový sveter ešte s visačkou a oni mu ho bez problémov zoberú. Rovnako máme problém, že nám z ulíc kradnú napríklad smetné koše s etiketou mestskej časti a prinesú to do zberných surovín. Ako je možné že v zberných surovinách to zoberú, keď je evidentné, že je to vo vlastníctve samosprávy. Teda riešením je skutočne iba apelovať na štát so zmenou zákonov, zmenou legislatívy a samozrejme zvýšiť počet policajtov,“ uzavrel starosta Vrakune Martin Kuruc.  

Ružinov sa stal miestom výnimočného rekordu. Krasokorčuliar Adam Hagara, ktorý si práve na ružinovskom zimnom štadióne už odkrútil tisícky tréningových hodín, sa môže pýšiť medailami, olympijskou miestenkou (zatiaľ) pre krajinu, ale najmä výkonom, ktorý sa doposiaľ zo Slovákov podaril iba Jozefovi Sabovčíkovi. A tak hoci má len 19 rokov, rozhodne má našliapnuté na úspešnú kariéru. Meno krasokorčuliara Adama Hagaru sa v športových správach objavuje už niekoľko rokov. V tých posledných však naozaj často. Najmä po tom, čo pred vyše rokom priniesol striebro z mládežníckej olympiády a aj bronz z juniorského svetového šampionátu a vzápätí na majstrovstvách sveta vybojoval olympijskú miestenku pre krajinu. Tým sa však výpočet jeho úspechov nekončí. „Nový Sabovčík,“ hovoria o ňom kritici, komentátori aj fanúšikovia. Hagara, ktorý trénuje práve na našom ružinovskom Zimnom štadióne V. Dzurillu, je len druhým Slovákom, ktorý v súťaži úspešne predviedol štvoritý skok. Stalo sa tak vo voľnej jazde na Memoriáli Ondreja Nepelu na zimnom štadióne v Bratislave, ktorý je po tomto krasokorčuliarovi aj pomenovaný. V krátkom programe Adamovi síce ešte štvoritý tulup nevyšiel presne tak, ako si iste predstavoval a dlhé týždne trénoval, vo voľnej jazde však prišiel vytúžený úspech. Aj tak však na vavrínoch nezaspáva. „Nevzdal som sa ani pri jednom, takže myslím, že preto prišiel ten úspech,“ hovorí o skokoch s poznámkou, že stále má na čom pracovať. Po prvom štvoráku prišiel pád, na druhý pokus na ďalší deň by sa napätie dalo v hale krájať. Hagarova voľná jazda umocnená motívmi Jamesa Bonda doslova drásala nervy. Bol to však výdych stoviek divákov, keď sa to talentovanému športovcovi podarilo. Sprevádzala ho radosť aj zvýsknutie. Adam sa však musel sústrediť ďalej. „Aj ja som skoro zvýskol,“ dodal s úsmevom. Následne však dokázal, v čom je jeho sila. V odolnosti a koncentrácii. Aj preto sa po Jozefovi Sabovčíkovi stal len druhým Slovákom, ktorý na súťaži skočil štvoritý skok. Slovensko na to čakalo takmer 40 rokov. „Pozeral som videá Sabovčíka a viem, že potom zabudol program. Myslel som na to, aby sa mi to nestalo, keď to náhodou skočím,“ dodal. Z memoriálu si napokon odniesol piate miesto, úspešný štvorák mu však už nikto nevezme.