Rímskokatolícky kostol sv. Vincenta de Paul na Tomášikovej ulici je neprehliadnuteľný. Jeho majestátne postavenie zdôrazňuje nielen moderná architektúra, ale od cesty budí dojem, akoby bol postavený na kopci či sa doslova vznášal nad zemou. Ako vznikla táto netradičná stavba kostola a aké symboliky v sebe skrýva, nám odkryl páter Jozef Garaj, ktorý stál pri jeho zrode.
Od roku 1990 patrí farnosť v Prievoze Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. „Vincentíni“ sa venujú ľudovým misiám, pastorácii v nemocniciach a väzniciach a službe chorým. Hlavné sídlo na Slovensku majú práve v Ružinove, kde sa nachádza aj provinciálny dom so seminárom. Do roku 2000 slúžili sväté omše v kaštieli v Prievoze, potom sa centrom farnosti stal novopostavený kostol na Tomášikovej ulici. 16. septembra uplynie presne dvadsaťpäť rokov od vysviacky kostola sv. Vincenta de Paul. Oslavy sa ponesú v slávnostnom liturgickom duchu na výročnej svätej omši, ktorej hlavným celebrantom bude arcibiskup Stanislav Zvolenský.
V súčasnosti je farským administrátorom kostola sv. Vincenta de Paul farár Peter Šaradin. No v roku 2000, kedy sa tento kostol dostaval, pôsobil vo farnosti ako farár Jozef Garaj, ktorý spravoval nielen farnosť, ale aj celú výstavbu kostola až po slávnostnú vysviacku. Tá bola pre pátra Jozefa životnou udalosťou. „Ani to neviem vyjadriť slovami, čo to pre mňa znamenalo. Bola to nádherná udalosť,“ spomína na vysviacku kostola aj po dvadsiatich piatich rokoch s dojatím páter Jozef.
Odvážny plán
Páter Garaj bol farárom v kostole sv. Vincenta de Paul do roku 2005. Dnes má 76 rokov a pôsobí tu ako emeritný kaplán. Takto si spomína na časy pred začatím výstavby kostola: „Príprava na stavbu trvala šesť rokov. Každé dva týždne zasadala komisia, ktorej som bol členom a riešila technické, finančné i vizuálne otázky. Nechcel som sa stať stavbárom, pretože v prvom rade som bol otcom - farárom tejto farnosti. Začínali sme takmer s prázdnymi rukami. Zháňali sme peniaze kde sa dalo. Boh mi ale poslal do cesty ľudí, ktorí boli ochotní pri výstavbe kostola pomáhať - láskavých dobrodincov, skvelých odborníkov, zdatných architektov a stavbárov, A tak sme to spoločnými silami zvládli. Bola to pre mňa obrovská, no neľahká skúsenosť, životný projekt,“ spomína dnes už s úsmevom.
Nad plánmi veľa diskutovali aj o tom, či bude kostol na prízemí, alebo na poschodí nad pastoračnými priestormi. „Mal som o kostole jasnú predstavu. No názory na to, ako by mal v konečnom dôsledku vyzerať, boli rôzne. Viacerí ma od mojej predstavy - aby stál kostol nie na zemi, ale na podlaží - odhovárali. Vraveli mi - kto to kedy videl, kostol na prvom poschodí? Kto ti tam bude chodiť? Ale ja som si stál za svojim.“ Nakoniec sa ukázalo, že to bolo predsa len prezieravé rozhodnutie - kostol „na poschodí“ sa tak stal okrem liturgického aj spoločenským centrom.
Blízko ľuďom
„Stavba je obal, vnútro kostola je jeho duša,“ hovorí dnes výpomocný duchovný Garaj. A táto duša už dvadsaťpäť rokov pulzuje modlitbou, spoločenstvom a životom ľudí, ktorí do nej prinášajú svoje radosti i starosti. Na prízemí - pod kostolom - sa nachádzajú administratívne priestory, spoločenská sála s javiskom, ktorá slúži na katechézy, evanjelizácie, oslavy, kultúrne podujatia či premietania filmov. V nedeľu sa tak ľudia stretávajú okolo oltára v kostole, a počas týždňa sa môžu stretávať v menších spoločenstvách s osobnejšou a intenzívnejšou formáciou.
Aj interiér kostola, na rozdiel od historických chrámov, nesie novú filozofiu. Je moderný, striedmy, ale pritom veľkolepý. Oltár je posunutý viac medzi veriacich a lavice tvoria polkruh, aby nikto nesedel „v kúte“. „Takto má farár s veriacimi virtuálny dialóg - vidí, či ho prijímajú, alebo odmietajú,“ vysvetľuje páter Garaj.
Umenie a symbolika
Výzdobu interiéru kostola sv. Vincenta de Paul vytvoril maliar a sochár Viliam Lovíšek s manželkou Marcelou. Stena za oltárom symbolizuje spojenie východnej a západnej cirkvi - uprostred sa otvára brána do večného sveta lemovaná dvanástimi stĺpmi. Zaujímavosťou na tejto maľbe je, že z rôznych uhlov pohľadu kostola má návštevník tohto svätostánku dojem, že bráne do večnosti sedí rovno oproti. Dominantou hornej časti oltára je kompozícia s ikonou Ježiša Krista so zlatým pozadím. Vľavo od oltára sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie. „Nie je to Michelangelova Pieta, je to ružinovská Bohorodička,“ hovorí páter Garaj a dodáva: „Jednou rukou ukazuje Panna Mária na oltár a druhou pozýva veriacich k nemu.“
Duchovné poklady
Medzi vzácne relikvie kostola patrí aj pamätná tabuľa na seminaristu Misijnej spoločnosti Janka Havlíka, ktorý bol v 50-tych rokoch za svoju túžbu stať sa kňazom odsúdený na jedenásť rokov na ťažké práce v uránových baniach v Jáchymove. Na následky neľudského zaobchádzania, mučenia a ťažkej práce zomrel v roku 1965 vo veku 37 rokov a minulý rok bol v Šaštíne vyhlásený za blahoslaveného.