Júl - August 2026

Viete si predstaviť opustiť svoj domov, krajinu, byt, prácu, rodinu a priateľov a zo dňa na deň utiecť do krajiny kde nikoho nepoznáte? Na miesto, kde nemáte suseda, kamaráta, kolegu alebo spolužiaka, ktorému môžete kedykoľvek zavolať a pomôže vám. A vy neviete, či tu budete mesiac, rok a či sa vôbec budete mať kam vrátiť. Vojna na Ukrajine trvá už viac než štyri roky. Tisíce ľudí prišli o život, milióny ľudí prišli o strechu nad hlavou. Stovky z nich našli útočisko aj v Ružinove. Čo museli prekonať a ako sa im tu žije? Bol taký obyčajný februárový štvrtok. Až do osudného okamihu. Krátko pred 5. hodinou ráno moskovského času 24. februára 2022 začala na Ukrajine vojna. Zrazu už nič nebolo tak ako predtým. Ruská armáda zaútočila na viaceré ukrajinské mestá - Kyjev, Charkov, Mariupol a Odesa. Z krajiny utieklo viac ako osem miliónov obyvateľov, len na Slovensku ich dnes žije okolo 160-tisíc. Švagor a synovec na fronte Mariia má 29 rokov a v Ružinove žije už 4 roky. „Môj terajší - druhý manžel je tu už 10 rokov, ja som bola rozvedená a s prvým synom som pre komplikované vzťahy v rodine nemohla opustiť krajinu. Je paradox, že našu rodinu nakoniec spojila vojna,“ hovorí mladá stomatologička, ktorú by na Ukrajine určite čakala úspešná kariéra. Na Slovensku sa jej medzitým narodilo aj druhé dieťa. Vojna však napokon zmenila všetko. Aj to komplikované, čo bolo v rodine: „Otec prvého dieťaťa pomerne často cestuje na Slovensko, nemá problém vycestovať, keďže je hendikepovaný.“ Vojna stanovuje aj takéto pravidlá. Ak si zdravý muž, odvedú ťa na front. Mužov po 60-ke, alebo takých, ktorí majú zdravotné obmedzenia, sa už samotná vojnová línia netýka. „Počúvame rôzne príbehy o tom, ako mužov odchytili na ulici, odvliekli a museli ísť bojovať,“ hovorí. Nehrá podľa nej úlohu ani to, že od najviac zasiahnutého východu Ukrajiny žili ďalej - v Zakarpatskej oblasti. „To bola pôvodne úplne pokojná oblasť, ale určite si pamätáte správy, že dron dopadol neďaleko slovenských hraníc...,“ pripomína s tým, že myšlienky na vojnu má stále, aj keď zároveň dodáva: „My veríme v bezpečnosť, deti idú v lete k babke na Ukrajinu na prázdniny.“ Mariina mama, 70-ročná seniorka, už Ukrajinu neplánuje opustiť. Má tam svoju zubnú ambulanciu a podľa slov svojej dcéry je odhodlaná pracovať dovtedy, kým bude vládať. Mariia však urobila iné rozhodnutie - najmä pre rodinu. „Manžel tu už má trvalý pobyt, my s deťmi máme status odídenca, ale tam by sa on v stavebníctve neuplatnil tak ako tu na Slovensku. Deti sa rýchlo naučili slovenčinu, popri nich aj ja. Medzitým som si už nostrifikovala diplom, teraz absolvujem odbornú stáž a potom ma čakajú skúšky, aby som mohla pracovať ako samostatná stomatologička,“ opisuje svoje ciele a plány. Popri tom všetkom má však jeden veľký sen. „Aby sa skončila vojna na Ukrajine. Švagra som pred časom odviezla na hlavnú stanicu. Pôsobí v armáde, bol aj na fronte. Synovec študoval na Univerzite Komenského, vzdal sa štúdia a bojuje,“ hovorí Mariia. Otázku, či pôjde aj jej manžel, riešili často. Vyriešil ju napokon sám život. „Dlho sme nemohli mať dieťa. Keď sa rozhodol, že ide tiež naspäť na Ukrajinu, prišla od lekárov počas iného vyšetrenia správa, že som tehotná, a tak tu zostal.“ Doma nás nik nečaká Anatolij a Halyna sú seniori, už len rok či dva im každému chýba do jubilea - 80. narodenín. Vojna im obrátila život úplne naruby. Namiesto toho, aby jeseň života strávili tam, kde žili celý život, vyhnala ich za hranice. „Na Slovensku sme od marca 2022, ako seniori sme mohli odísť,“ poukazujú práve na zákonné nariadenia, na základe ktorého mohli odísť cez hranice. Keď však spomínajú na dni, ktoré strávili na ceste, je z nich cítiť obrovskú beznádej. „Cesta z Ochtyrky (v Sumskej oblasti až pri hraniciach s Ruskom) nám trvala šesť dní. Keď sa začala vojna, boli sme doma, nevesta nám zavolala, bolo ráno asi 6-7 hodín,“ spomínajú na ten osudný deň. Z bytu v meste, ktorý mali neďaleko kasární, tak odišli na chalupu na jeho okraji. Rusi sa medzitým snažili obsadiť mesto. „Strategicky by im to pomohlo, lebo je na hlavnom ťahu na Kyjev. Naši vojaci ho však vtedy ubránili. Začali sa však ťažké boje,“ hovorí smutne, ale so zábleskom optimizmu. Aj keď zažili to, na čo vo svojom veku už ani nepomysleli. „Do 5. marca sme žili v pivnici. Bez tepla, mráz zničil vodovodné potrubie, zničená bola železnica, neďaleko Rusi zbombardovali elektráreň, vákuové bomby zničili kasáreň... zomreli tam desiatky ľudí,“ opisujú hrôzu, ktorú mali doslova na dosah. Napriek tomu nebolo ľahké rozhodnúť sa opustiť domov. Pomohlo im to, že na Slovensku už aj predtým žil ich syn. „Tu sa nám žije dobre, je tu pokoj a ticho. Tu nepočujete bomby,“ poukazujú na to, čo by sme si mali vážiť. Mier a medziľudské vzťahy. Po strastiplnej ceste si v Ružinove našli komunitu, s ktorou trávia veľa času. Čítajú básne, spievajú, chodia na exkurzie aj na kurzy slovenčiny. Čiperní skoro 80-nici nechcú sedieť doma, veď obaja viedli mimoriadne aktívny život. Anatolij pôsobil v letectve, Halina zase ako učiteľka aj spisovateľka. „Bol v leteckom pluku ako pilot 1. triedy, má vyznamenanie Majster športu v akrobatickom letectve aj hodnosť inštruktora padákového letectva (výsadkár),“ povie Halina hrdo o manželovi, avšak aj to až po veľkom naliehaní. Šéf kurzantov - ako u nich volajú tých, čo učia budúcich pilotov, školil 23 rokov, z toho 3 pôsobil v Iraku. „Každý rok som ich mal 6 až 10, učil som lietať aj veliteľovho syna - ale s podmienkou, že mi do toho nebude hovoriť. Ani jeden môj kurzant v lietadle nezahynul. Mal som veľmi dobré a vrúcne vzťahy aj s Rusmi, až do vojny, sedem z nich sa dokonca stalo kozmonautmi,“ prezradí čo - to Anatolij zo svojich úspechov. Na druhej strane však stále prizvukuje, že vojna je veľká tragédia: „Rusi, keď bol ešte Sovietsky zväz, ktorí sa učili lietať v Charkove, nakoniec bombardovali Ukrajinu. Viem, že mnohí z nich sú proti vojne, ale mlčia, boja sa niečo povedať.“ Aj keď v očiach tohto muža čítať jeho osobné úspechy, prebíja ich nemohúcnosť a smútok. „Ja milujem nebo, nebom žijem.“ Až doteraz. Nebu napokon venoval aj knihu, ktorú napísal. Eseje o pluku, v ktorom slúžil, nesú názov Let dlhým životom. Halina je autorkou viacerých diel. Slovom i písmom sa živila celý svoj život ako učiteľka ruštiny a literatúry, neskôr viedla oddelenie školstva a napokon päť rokov pôsobila aj ako redaktorka v novinách. „Napísala som viacero diel - zbierky básní. Vydala som deväť kníh v ruštine - ešte na Ukrajine, ďalších päť už tu na Slovensku,“ približuje bývalá pedagogička, ktorá sa chopila aj grafiky či samotného zalomenia kníh. Tri z tých, ktoré napísala už na Slovensku, sú priamym odkazom na vojnu. „Dala som im názov Ukrajina v srdci, Nezlomní a Klávesy života. Do ukrajinčiny som preložila aj 33 básní Maše Halamovej,“ dodáva. Keď sa rozhovor napokon zase zvrtne na vojnovú tému, je v ňom cítiť túžbu. Aby sa všetko dobre skončilo. Aj keď úplne možné to už nie je. Vojna zmenila veľa. „Chceme ísť domov, ale nikto nás nečaká. Často nefunguje svetlo, lietajú drony. A veľa našich priateľov už nie je medzi nami.“ Život v dvoch taškách Viktoria má 40 rokov a na Slovensku žije s manželom a dvomi deťmi. „Stihli sme odísť na začiatku apríla 2022, keď už v Charkove boli tanky,“ hovorí. Mesto Izium, kde žili, je pritom odtiaľ vzdialené len asi 1,5 hodiny cesty. Dlho neváhali, ako si cítili, že tento konflikt bude trvať dlho. „Deti mali vtedy 3,5 a 1,5 roka,“ hovorí útla žena so stíšeným hlasom a slzy sa jej tlačia do očí. „Odišli s nami aj manželovi rodičia. Mali sme len auto, dve deti, detský kočík, dve tašky a sucháre,“ dodáva. Celý svoj život tak zbalili rýchlo a veľmi skromne. Na iné nebol čas. „V centre pre pomoc v Bratislave nám ponúkli ubytovanie v Šintave, žili sme tam niekoľko mesiacov, napokon sme sa rozhodli, že ideme naspäť do hlavného mesta,“ opisuje Viktoria začiatky na Slovensku. Peniaze, ktoré mali nasporené, investovali do platieb za súkromné jasle, aby s manželom mohli pracovať. On ako farmaceut pre ukrajinskú spoločnosť online a ona si hľadala zamestnanie priamo tu. „Mám vyštudované právo a strednú školu ako farmaceutický laborant. Mala som šťastie, lebo v lekárni takého človeka práve potrebovali,“ dodáva. Bolo to síce len brigáda, ale vedeli, že na ďalší život budú potrebovať každé euro, ktoré pribudne do domáceho rozpočtu. Aj preto sa prihlásila na farmáciu a čoskoro ju čakajú bakalárske štátnice. Študuje online na Ukrajine, učí sa cez víkendy, či neskoro v noci, keď už deti spia. „Manžel mi veľmi pomáha, nechcem ale kradnúť čas, ktorý patrí rodine a deťom,“ hovorí skromne. Práve tieto momenty sú pre nich ako rodinu najdôležitejšie. „Ideme spolu na prechádzku, korčuľujeme sa v parku, ideme na zmrzlinu,“ opisuje denné aktivity. Také obyčajné, ale pritom také vzácne: „Tu sa nebojíme, tu sme v bezpečí.“ Nezvládli pohľad na trápenie detí Jevgenij má 42 rokov a s rodinou žil v Sumskej oblasti na východe Ukrajiny, len asi 30 kilometrov od ruskej hranice. Pokojné mesto sa zrazu zo dňa na deň zmenilo na vojnovú zónu. „Mesto trpí, ľudia trpia, útoky sú tam každý deň...,“ opisuje situáciu na východe u nášho suseda. Takmer rok bdeli a báli sa, čo prinesie každý nový deň. V apríli 2023, po vyše roku od začiatku vojny, však padlo definitívne rozhodnutie. Odchádzajú. On mohol, lebo má zdravotné problémy. „Spolu s manželkou a 5-ročnou dcérkou sme už doslova museli odísť. Najmä pre dcérkine psychické problémy a panické ataky. Nemohli sme viac dopustiť, aby sa naše dieťa tak trápilo,“ spomína na najťažšie obdobie. Na ceste boli tri dni. Do novej krajiny prichádzali ako do nového sveta. Bez rodiny, bez podpory. Všetko, čo v tej chvíli vedeli, bolo, že Slováci sú srdeční a nápomocní. „Manželkina spolužiačka žije v Trnavskom kraji, tá nám poslala adresu centra na Bottovej. Strávili sme tam 5 hodín, ale za ten čas sme na sociálnej sieti našli inzerát o byte pre odídencov v Ružinove,“ opisuje aspoň ten kúsok šťastia v nešťastí. Tak sa spoznali s majiteľom bytu, ktorý im vysvetlil všetko potrebné. Jevgenij aj naďalej pracuje ako advokát na Ukrajine. Súdne procesy tam trvajú celé roky. Kvôli vojne. „Keď začnú húcať sirény, súd sa preruší. Preto trvajú tak dlho. Klienti však nemôžu meniť advokátov. Pojednáva sa online - ako elektronický súd,“ vysvetľuje. V súdnictve pôsobí aj jeho otec, ktorý je sudcom, brat zase vojenským prokurátorom. Na Ukrajine zostali všetci, aj mama. „Je tam naozaj ťažký život, pravidelne trávia dni a hodiny v krytoch, mama je zdravotná sestra, ona berie pomoc iným ako poslanie. Boli tu na návšteve, ale chcú žiť tam, Ukrajina je pre nich domov,“ dodáva so smútkom v hlase. Čo bude ďalej, nevie. Ani nechce predpovedať. Pripravujú sa na ďalší život na Slovensku. Ani myšlienku vrátiť sa však ešte úplne nezavrhli. „Manželka má malú firmu na výrobu oblečenia, učí sa po slovensky. Fungovať v slovenskom právnom systéme by zase bolo zložité pre mňa,“ približuje možnosti rodiny, pre ktorú by to podľa vlastných slov určite urobil. „Moja rodina je tu šťastná, moja dcéra je tu šťastná,“ hovorí. A ak by sa vojna skončila a raz by sa na Ukrajinu vrátili, určite nie do oblasti, kde žili. Je totiž celá zamínovaná.      

Teplé dni lákajú k vode stále viac ľudí. Každý rok dostávajú mestská časť a polícia množstvo podnetov, ktoré sa týkajú jednotlivcov, ktorí majú pocit, že sa ich pravidlá netýkajú. Čo sa teda na Štrkovci smie a čo rozhodne nie?    POVOLENÉ AKTIVITY 1. Rybolov Po dohode so Slovenským rybárskym zväzom - Mestskou organizáciou Bratislava II, bol pre rekreačný rybolov určený najmä západný a južný breh jazera. Miestna Organizácia SRZ Bratislava II zabezpečuje poriadok a organizovanie rybolovu na týchto brehoch jazera a zber, ako aj likvidáciu uhynutých rýb na okraji vodnej plochy. Športový rybolov môžu vykonávať iba držitelia platných rybárskych lístkov a hostia s povolením, vydaným podľa osobitných právnych predpisov podľa Zákona o rybárstve č. 216/2018 účinného od 1. 1. 2022, Vykonávacia vyhláška k zákonu o rybárstve č. 381/2018 účinná od 1. 1. 2019. 2. Oddych a pohyb pri vodnej hladine Na oddych a pobyt pri vodnej hladine je určený západný a severný breh jazera. Na celom území Štroveckého jazera je zakázané prikrmovanie vodného vtáctva. 3. Vodné športy Na vodnej ploche je povolené člnkovanie a plavenie sa na vodných bicykloch. Návštevníci sa nesmú na týchto plavidlách plaviť do oblasti biocentra (breh pri hoteli Junior) a k umelému ostrovčeku. O tejto skutočnosti musia byť návštevníci informovaní zo strany poskytovateľa týchto služieb. 4. Rekreačný beh Pre rekreačný beh okolo jazera je vybudovaný bežecký chodník v dĺžke 1 km (pozor - nie je možné využívať ho pre bicykle, detské kočíariky a s nevhodnou obuvou - podpätky) Služby obyvateľom Občerstvenie, posedenie a rekreačná plavba po jazere sa pre obyvateľov poskytuje pri pontóne ukotvenom na východnom brehu jazera, v lodenici a jej okolí. Služby zabezpečuje zmluvný prenajímateľ týchto zariadení v súlade s Prevádzkovým poriadkom Štrkoveckého jazera.   ZAKÁZANÉ AKTIVITY 1. Kúpanie Štrkovec neslúži ako prírodné kúpalisko. 2. Kŕmenie vodného vtáctva Areál jazera poskytuje priestor, kde sa na vodnej ploche zdržiava aj vodné vtáctvo. Prikrmovaním vtáctva sa ohrozuje jeho prirodzený vývoj. Jeho prirodzenou potravou sú vodné rastliny, tráva, ale aj malé ryby. Ďalšie znečistenie prikrmovaním vodnej plochy spočíva v tom, že zvyšky potravy sa usádzajú na dne jazera a spôsobujú kvasné procesy, čo môže zhoršovať biologické ukazovatele kvality vody. Zákaz kŕmenia zvierat je upravený aj vo VZN č. 14/2016 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území Mestskej časti Bratislava - Ružinov v znení neskorších predpisov. 3. Vodenie psov k jazeru a do vody a voľný pohyb psov Zakázaný je voľný pohyb psov, vodenie psov na trávnaté brehy jazera a vpúšťanie psov do vody v zmysle VZN č. 10/2024 o niektorých podmienkach držania psov na území Mestskej časti Bratislava - Ružinov. Rovnako platí zákaz voľného pohybu psov aj v okolí celého Štrkoveckého jazera. Zabezpečenie dozoru Dozor nad dodržiavaním Prevádzkového poriadku zabezpečuje (v súlade s VZN č. 14/2016 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území Mestskej časti Bratislava - Ružinov a VZN č. 10/2024 o niektorých podmienkach držania psov na území mestskej časti Bratislava - Ružinov) Mestská polícia hlavného mesta SR Bratislava.  

Rozmýšľate ako a kde stráviť horúce dni v Ružinove? Miesta, kde sa dá priamo okúpať sú dve, pekné kúpalisko s dlhou tradíciou Delfín a Bratislavčanmi vyhľadávané Zlaté piesky. Okrem nich sú otvorené aj plavárne.   LETNÉ KÚPALISKÁ Kúpalisko Delfín Areál má charakter mestského kúpaliska a je ideálnou voľbou pre návštevníkov, ktorí nechcú za osviežením v letných horúčavách cestovať až do okrajových častí Bratislavy. K dispozícii sú tri bazény - 33 metrový plavecký, stredný a detský. Deti sa vyšantia aj na vodných šmykľavkách a ďalších atrakciách. Výška vstupného je 6,50 eur pre dospelých a 4,50 eur pre deti. Ak si kúpite lístok online, ušetríte 50 centov. Online sú dostupné aj viacvstupové lístky alebo celosezónna permanentka. Kúpalisko je otvorené od 12:00 do 20:00. V sobotu a nedeľu otvára svoje brány už o dve hodiny skôr. Zlaté piesky Prírodné kúpalisko ponúka najrozsiahlejšiu vodnú plochu v Bratislave, ako aj bohaté možnosti pre rekreáciu a športové vyžitie. V areály sa nachádza požičovňa vodných plavidiel, tenisové kurty, petang, plážový volejbal, futbalové ihrisko, vlek pre vodné lyžovanie, detské ihriská či exteriérové stolnotenisové stoly. Za vstup zaplatia počas leta dospelí 6 eur a deti 4,50 eur. Aj tu ušetríte 50 centov kúpou online lístka a máte možnosť si zaobstarať permanentku na celú sezónu. Areál je otvorený od 9:00 až do 22:00. Po 19. hodine sa vstupné neplatí, no návšteva je na vlastnú zodpovednosť.   PLAVÁRNE Central Pre tých, ktorí uprednostňujú plavárne, môže byť v Ružinove voľbou návšteva bazéna v obchodnom centre Central. K dispozícii je 25 metrový nerezový bazén aj detský bazén. Jeden vstup na 1,5 hodiny vás vyjde 8 eur - pri kúpe viacvstupových swimpassov iba 6 (pri 5 vstupoch), resp. 5 eur (pri 10 vstupoch). Bazény sú prístupné cez pracovné dni od 6:00 do 22:00 a cez víkendy od 10:00 do 22:00. Hotel Nivy Aj bazénová časť Hotelu Nivy ponúka 25 metrový nerezový bazén a vírivky. Hodinová návšteva tu stojí dospelého 7 eur. Dajte však pozor na to, že počas leta (od 20.7. do 19.8.) majú naplánovanú letnú prestávku. Okrem bazénov je k dispozícii aj sauna, otváracie hodiny sú každý deň od 10:00 do 22:00. Plaváreň Slovnaft Plaváreň je situovaná priamo vo Vlčom hrdle, v blízkosti je autobusová zástavka. Návštevníci si môžu zaplávať vždy v sobotu a v nedeľu od 10:00 do 19:00. Vstupné na 90 minút je 5,50 eura pre dospelých a 3,50 pre deti do 15 rokov. Aj táto plaváreň bude mať odstávku od 20.7. Predpokladaný termín opätovného otvorenia je 17.8.   A KDE NIE? Štrkovec Oddych áno, kúpanie nie! Štrkovecké jazero, ktoré nájdete oproti ružinovskej nemocnici, neslúži ako prírodné kúpalisko, na čo upozorňuje aj prevádzkový poriadok. Aj keď pred desiatkami rokov sa v ňom kúpali naši rodičia, či starí rodičia, dnes to už nie je možné. Narušilo by sa okysličovanie a tiež faunu a flóru. Oddychovať sa tu však stále dá - na brehoch jazera. Rohlík Vodná nádrž neďaleko Štrkovca a nemocnice tiež nie je určená na kúpanie. Aj napriek tomu však patrí u Ružinovčanov medzi obľúbené lokality. Oceňujú najmä samotné prostredie, pokoj a tešia sa z výskytu zvierat, ktoré tam žijú.   DÔLEŽITÉ Počas kúpacej sezóny zverejňuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) aktualizované informácie o kvalite vody na prírodných a umelých kúpaliskách na svojej webovej stránke www.uvzsr.sk.  

Chcem písať dobré vety - hovorí básnik, prozaik či pedagóg Dušan Dušek. Už roky žije v ružinovskom Prievoze a nedávno získal verejné ocenenie našej mestskej časti. Pre Ružinovské Echo prezradil, kde čerpá inšpiráciu aj čomu sa venuje vo voľnom čase.   Encyklopédie a internet o Vás píšu ako o básnikovi, prozaikovi, filmovom scenáristovi, autorovi rozhlasových hier a literatúry pre deti a mládež, pedagógovi i redaktorovi. V ktorej pozícii sa cítite najlepšie a prečo? Ťažko povedať. Vždy sa mi zdalo ľahšie to, čo som práve nerobil. Keď som písal nejakú prozaickú knižku pre dospelých, a nešlo mi to, ako by som si želal, tak som sa utešoval, že len čo túto prácu skončím, budem písať knižku pre deti, alebo nejaký scenár - to mi určite pôjde lepšie. No v konečnom dôsledku o tom, čo sa nám podarí urobiť, alebo neurobiť, rozhodujú čitatelia, diváci či poslucháči, autor iba niečo ponúka a dúfa, že jeho práca nájde nejakých blízkych a empatických adresátov.   Vyštudovali ste však geológiu a chémiu. Čo Vás priviedlo ku kultúre, umeniu a literatúre? To viem presne. K písaniu ma celkom iste priviedlo čítanie dobrých kníh. Dodnes radšej čítam ako píšem.   Knižný debut - zbierka Strecha domu Vám vyšiel v roku 1972. Ako si s odstupom času spomínate na to obdobie? Pokiaľ ide o tvorbu, bolo to zlé obdobie, začínala sa normalizácia po sovietskej okupácii v roku 1968 - a v kultúre, no takisto v bežnom živote, nám komunistický režim všeličo zakazoval a prikazoval. Umenie malo mať jediný, rovnaký strih, ktorý sa volal socialistický realizmus. Čo tento pojem znamená, to vlastne dodnes poriadne neviem. No keď sa súdruhom niečo nepozdávalo, tak to jednoducho zakázali: knihy, filmy, výstavy...   Na konte máte viac zbierok - poviedok aj básní. Ktorá je Vaša obľúbená a odporučili by ste ju čitateľovi ako prvú? To by som si naozaj nedovolil, v umení si má každý sám slobodne vybrať, prípadne aj nevybrať, čo sa mu páči alebo nepáči.   Venujete sa písaniu literatúry pre dospelých, písaniu poviedok, ale i pre deti a mládež. Je teda veľa kategórií, pre ktoré píšete, alebo aj veľa rozličných tém, ktoré im ponúkate - detstvo, domov, dedina, vzťahy, motív smrti, ale aj dospievanie a erotika. Čo z toho je Vám najbližšie? Všetko, čo spomínate. Každá téma si prirodzene pritiahne motívy, cez ktoré o nej chcete hovoriť, takisto aj žáner, každému príbehu pasujú šaty iného strihu, takže - napríklad - raz to môžu byť zbehnuté a roztrhané nohavice grotesky, inokedy mušelín spomienok.   Narodili ste sa v Gbelciach, potom prišli Piešťany, ale väčšinu svojho života žijete v Bratislave. Bolo práve Vaše rodisko dôvodom, že ste si napokon pre život vybrali Prievoz, ktorý je považovaný za takú „pokojnú dedinu v meste“? Krátko po mojom narodení sme sa presťahovali do Piešťan. Tam som strávil celé detstvo - a detstvo je pre mňa život v rajskej záhrade, tam sme všetci doma. V Bratislave sme bývali na niekoľkých adresách, no práve v Prievoze sme našli podobné pokojné prostredie, aké je v Piešťanoch. Obklopuje nás tu čaro ticha, veľa stromov, nízka linka obzoru, vždy a všade viditeľná obloha, nerušená nijakými výškovými budovami. Dobre sa mi tu rozmýšľa, dobre sa mi tu píše, dobre sa mi tu žije.    Je zrejmé, že pri tvorbe je Vám inšpiráciou život sám, ako to vlastne býva zrejme najčastejšie. Ako sa rozhodujete, ktorá téma bude napokon vhodná pre deti a ktorá pre dospelých? Dnes už pre deti nepíšem, stratil som kontakt s ich živým jazykom, ktorý som vždy obdivoval. Deti našu reč neustále tvorivo, doslova autorsky, objavujú a obohacujú. Neboja sa robiť chyby. Keď som na nejakú zázračnú detskú vetu narazil, usiloval som sa ju zachytiť, dať ďalej, aby sa z nej mohli tešiť. Takže to „triedenie materiálu“ prebiehalo akosi automaticky: deťom detské, dospelým aj detské aj dospelácke.   Môžete prezradiť, ako u vás prebieha tvorivý proces? Ako vznikajú mená Vašich postáv? Čo Vám je inšpiráciou? Kopírujú napríklad ľudí z Vášho života, okolia? Český spisovateľ Karel Čapek hovoril, že píše zadkom. U mňa je to veľmi podobné. Sedím za písacím stolom, pred sebou otvorený zošit, v ruke pero - a čakám, že ku mne niečo priletí. Hrabem sa v poznámkach, ktoré si robím skoro každý deň, hútam a dumám, či sa v nich nezjaví nejaká iskra a nezapáli oheň nejakého príbehu. Nie vždy sa to podarí. No skúšam to stále znova. A znova. A znova. Na mená chodím do starého telefónneho zoznamu.   Mali ste aj obdobie, kedy ste si museli dať dlhšiu prestávku v tvorení, alebo dokonca ste si povedali, že končíte? Ani nie. Prestávky ma netrápia. Vo všetkom, čo robíme, musia byť aj prestávky. Napokon - komu by sa chcelo stále písať? Na konci každého konca je vždy aj nejaký nový začiatok.   Na konte máte ocenenia ako Krištáľové krídlo, Národnú filmovú cenu Slnko v sieti alebo štátne vyznamenanie Pribinov kríž 1. stupňa. Čo pre vás znamenajú? Potešia. To je tak asi všetko. Nechcem byť nevďačný, zároveň však s určitosťou viem, že nikto nepíše pre nejaké ocenenia.   Máte napriek tomu ešte v tvorbe nejaké ciele? Stále tie isté: písať dobré vety.   Kto je Váš najväčší kritik a kto hodnotí Vaše diela ako prvý? Asi moja manželka, potom redaktorky a redaktori vo vydavateľstvách. Spolieham sa na nich. Sú to moji anjeli strážni.   A čomu sa venujete ak netvoríte? Ako trávite voľný čas? Stretávam sa s priateľmi. Dívam sa okolo seba. Chodím so svojou ženou na prechádzky. A všeličo iné.  

Príprava veľkých projektov vyžaduje veľa času, či už ide o získavanie peňazí (lebo bez toho by si samospráva nemohla dovoliť ich financovať) až po povoľovacie procesy, ktoré tiež trvajú dlhšie ako v prípade výstavby bežných rodinných domov. Ponúkame vám prehľad tých najvýznamnejších na nasledujúce týždne a mesiace.    Rekonštrukcia miestneho úradu Začiatkom júla začnú práce na rekonštrukcii budovy na Mierovej. Financovanie je zabezpečené z približne dvojmiliónovej dotácie z fondov Európskej únie, vďaka čomu bude kompletne obnovená fasáda celej budovy, zateplené všetky strechy, steny a v prípade potreby aj vymenené okná. Na dvoch blokoch pribudnú zelené strechy, na ďalšej fotovoltaické panely s výkonom 99 kWp. Nebudú chýbať tepelné čerpadlá a opatrenia na zadržanie dažďovej vody, ktorá bude následne využívaná v okolí budovy. Cieľom projektu je dosiahnuť, v kombinácii s ďalšími opatreniami, až 70 percentné úspory na energiách.   Revitalizácia vnútrobloku na Narcisovej Projekt má dva hlavné ciele - zlepšiť prostredie pre ľudí z vnútrobloku a zaviesť rozsiahle ekologické, najmä vodozádržné opatrenia. Rozsiahlu rozbitú asfaltovú plochu uprostred vnútrobloku nahradí príjemný pobytový priestor. Vnútroblok dostane niekoľko vsakov a obrovské plochy asfaltu či betónu nahradia plochy vodopriepustné. Zmenou povrchu na vodopriepustný prejdú aj všetky parkoviská. Chýbať nebude rozsiahla výsadba, atraktívne prvky pre deti i dospelých, vďaka čomu by tento vnútroblok slúžil ako referenčný aj pre ďalšie projekty mestskej časti. Na financovanie tejto revitalizácie získala mestská časť dotáciu aj z eurofondov.   Ružinov získal financovanie pre TIOP Rada partnerstva, tj. hlavný orgán Bratislavského samosprávneho kraja pre rozdeľovanie eurofondov, podporila výstavbu nového prestupného terminálu verejnej dopravy. Mestská časť získala 6 miliónov eur a ďalšie 4 milióny Železnice SR. Vznikne tu vlaková zastávka s bezpečným bezkonfliktným priechodom aj s protihlukovou stenou, ktorú vybudujú železnice, a garážový dom s rozšírenou autobusovou zastávkou a požičovňou elektrobicyklov na prízemí, ktorý vybuduje mestská časť. V budúcnosti tu pribudne aj konečná električky - súčasná ružinovská električková radiála sa predĺži o jednu zastávku a bude končiť na rovnakom mieste, ako dnes autobus 39. Nasleduje fáza povoľovania a obstarávania a pokiaľ nenastanú komplikácie, už koncom budúceho roka by sa mohlo začať aj s výstavbou.   Rekonštrukcia ružinovskej radiály Hlavné mesto ukončilo vyhodnocovanie ponúk predložených v rámci verejného obstarávania na zhotoviteľa modernizácie Ružinovskej radiály. V rámci projektu bude kompletne zmodernizovaná celá električková trať, teda približne 3,4 km, bude vyriešené odvodnenie, nástupné ostrovčeky a ich vybavenie, trolejové vedenie a napájací systém, elektrické ovládanie a ohrev výhybiek, doplnené mazacie zariadenia koľají, modernizované existujúce semafory a dobudované nové v križovatkách, v ktorých je to nevyhnutné pre zaistenie prednosti električky v križovatkách. V časti od Tomášikovej ul. po Chlumeckého vznikne zelená trať pokrytá rozchodníkom, ktorý pomáha pohlcovať hluk, je vodozádržný, zvlhčuje prostredie a znižuje prašnosť. Stavebné práce na úseku od Záhradnickej (pri Slovanete) po zastávku Chlumeckého budú prebiehať od začiatku 2027. Výhľadovo mesto počíta s predĺžením tejto trate až po letisko. Modernizácia Ružinovskej radiály je hradená z Operačného programu Slovensko.  

Po troch rokoch príprav mestská časť pred letom dokončila verejné obstarávanie na koncesiu na prevádzku sekundárnych rozvodov tepla. Víťazom najväčšej transparentnej súťaže v histórii Ružinova sa stala štátna spoločnosť MH TH. Tá sa zaviazala dodávať Ružinovčanom na 25 rokov teplo, ktoré bude medzi najlacnejšími v našom meste, investuje desiatky miliónov do obnovy tepelnej infraštruktúry a platiť mestskej časti každý rok takmer 400-tisíc eur na poplatkoch.  Na úvod trochu štatistiky pre lepšie pochopenie kontextu. Priemerná ružinovská domácnosť má ročnú spotrebu tepla okolo 6 megawattov, čo v prepočte znamená, že zaň platí okolo 700 eur.   Pôvodný stav Ružinov, rovnako ako ostatné mestské časti, má v správe takzvané sekundárne rozvody tepla. To sú rúry, ktoré vedú od primárneho rozvodu z mestskej teplárne k jednotlivým bytovým domom. Je ich 9,2 kilometra po štyri, čiže spolu takmer 37 kilometrov. O tieto sekundárne rozvody sa v minulosti starala spoločnosť Prvá ružinovská. Mestskej časti za ich nájom platila len 1 korunu ročne a takmer neinvestovala. Nakúpila teplo od štátnej teplárne, pridala si k nemu ziskovú maržu a predávala ho obyvateľom. Po tom, čo starosta Martin Chren nevýhodnú zmluvu s Prvou ružinovskou spoločnosťou ukončil, Ružinovčanom v čase energetickej krízy ako jediným takmer nevzrástla cena tepla. Bolo však treba vysúťažiť nového prevádzkovateľa sekundárnych rozvodov.   Prísna kontrola Nasledovali takmer tri roky príprav, analýz, súťaže, kontrol rôznych inštitúcií - od Protimonopolného úradu, Úradu pre verejné obstarávanie až po Európsku komisiu - transparentná súťaž sa definitívne uzavrela v júni, schválením zmluvy v mestskom i v miestnom zastupiteľstve. "Mestská časť nehľadala firmu, ktorá nám za prenájom rozvodov tepla zaplatí najviac - vyberali sme firmu, ktorá bude Ružinovčanom účtovať najnižšiu cenu za teplo. Záujmy obyvateľov sú nám v tomto jednoznačne prednejšie, než naše príjmy. Napriek tomu vyhrala firma, ktorá ponúkla najlepšiu cenu obyvateľom, a zároveň aj najvyššie investície a najvyšší poplatok pre mestskú časť. Z tohto pohľadu sa naozaj oplatilo investovať tri roky do príprav naozaj kvalitnej a férovej súťaže, lebo priniesla najlepší výsledok pre všetkých," hovorí starosta Martin Chren.   Dôraz na cenu Súťaž na dodávateľa tepla - či skôr prevádzkovateľa sekundárnych rozvodov tepla - vyhrala štátna spoločnosť MH TH (bývalá Bratislavská teplárenská). Medzi výrobou tepla a ružinovskými domácnosťami tak nebude v budúcnosti žiaden prostredník, ktorý by cenu tepla od výrobcu navyšoval o svoju maržu. 85-percentnú váhu pri výbere víťaza mala cena tepla pre domácnosti. MH TH ponúklo cenu na úrovni zhruba 148,5 eur, čo je o 7,50 eura menej, ako je priemer v ostatných veľkých mestských častiach. Súčasťou podmienok je aj to, že cena tepla pre Ružinovčanov nikdy nemôže byť vyššia, ako je priemer ceny v ostatných veľkých mestských častiach Bratislavy, inak môže mestská časť od zmluvy hneď odstúpiť. Každá ružinovská domácnosť, pripojená na centrálny zdroj tepla, tak ušetrí okolo 45 eur ročne oproti zvyšku mesta. V porovnaní s ostatnými dodávateľmi je to však až 108 eur ročne - druhá najnižšia ponuka bola totiž presne o toľko drahšia.   Výmena rozvodov Okrem ceny tepla však MH TH zvíťazilo aj v druhom najdôležitejšom kritériu, v investíciách. V najbližších rokoch sa zaviazalo investovať do obnovy rozvodov tepla až 21 miliónov eur. Znamená to, že počas najbližších rokov budú vymenené všetky rúry na teplú vodu v celom Ružinove. Ide o 37 kilometrov rozvodov, ktoré majú približne šesťdesiat rokov a ich prestarnutá izolácia spôsobuje rozsiahle úniky tepla. Výmena za úplne nové bude nielen výrazným krokom k ďalším úsporám, ale povedie aj k zlepšeniu environmentálnych dosahov.     NAJVÄČŠIA SÚŤAŽ V HISTÓRII Koncesia na zásobovanie teplom bola najväčšou súťažou v histórii mestskej časti. Pri koncesných súťažiach sa do hodnoty zákazky totiž počíta hodnota všetkých dodaných tovarov za celé jej obdobie. V tomto prípade je hodnota všetkého dodaného tepla viac ako 417 miliónov eur bez DPH - s daňou teda ide o verejné obstarávanie v hodnote pol miliardy, ktoré muselo byť zverejnené v rámci celej Európskej únie. Jeho výsledky okrem slovenských úradov musela preskúmať aj Európska komisia.  

lustračná fotografia. (Pixabay.com)    2. sep Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Vladimír Sirotka (Ostredky)   9. sep Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Marek Machata (Trnávka)   16. sep Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Michal Gašaj (Nivy)   23. sep Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Karolína Lupták Sigmundová (Trávniky)   30. sep Poslanecké stredy 16:30 – 17:30 Peter Herceg (Pošeň)   Stretnutia s poslancami sa konajú v priestoroch MÚ na Mierovej 21.