Jún 2021

Milí Ružinovčania,

Milí Ružinovčania,

Rubrika: Spravodajstvo
v máji sa nám podarila veľká vec! Parlament schválil zákon, že obec môže opraviť aj cestu alebo chodník, ktoré nemajú známeho majiteľa, ak slúžia verejnosti. Nápad na túto zmenu som sa snažil presadzovať ako starosta od prvého dňa - a pridalo sa k nemu mnoho dobrých starostiek a starostov z celého Slovenska. V Národnej rade SR zákon predložila naša ružinovská poslankyňa parlamentu Monika Kozelová, text pomáhala písať naša ružinovská poslankyňa Michaela Biháryová. Za ich prácu im patrí veľká vďaka. Zo zákona vyplýva, že konečne môžeme legálne opraviť aj výtlky na cestách, ktoré nám nepatria, ale slúžia vo verejnom záujme. Exnárova popri autoškole, parkoviská popri Ružinovskej, vnútroblok Delfín, Priekopy, cesta k lodenici na Mokráň-Záhoň... všetci poznáme tie najrozbitejšie úseky v Ružinove, ktoré desiatky rokov naša mestská časť nemohla opraviť, lebo nikomu nepatrili. Znie to neuveriteľne, ale keby sme ich opravili, ako starostu ma za to doteraz dokonca mohli posadiť do basy. Teraz bude ich oprava legálna - rovnako ako sa zlegalizuje odhŕňanie snehu na mnohých chodníkoch vo vnútroblokoch, ktoré nemajú správcu (napríklad skoro celá Pošeň). Samozrejme, ani tento zákon nám nedovoľuje robiť investície - na stavebné povolenie treba zdokladovať vlastnícky vzťah k stavbe cesty či chodníka. Umožňuje nám ale robiť všetky opravy, na ktoré sa stavebné povolenie nevyžaduje - teda najmä vymeniť asfalt bez výmeny obrubníkov. A samozrejme, limitom sú stále peniaze, takže nedokážeme všetko opraviť hneď a zaraz. Postupne sa však do toho pustíme - a napríklad tú Exnárovu či parkoviská na Súmračnej zvládneme ešte tento rok. Váš starosta  
Premiéra novej divadelnej inscenácie v podaní Divadla SELAVI Ružinov

Premiéra novej divadelnej inscenácie v podaní Divadla SELAVI Ružinov

Rubrika: Podujatia
Nové ochotnícke Divadlo SELAVI v Ružinove, pripravilo premiéru divadelnej hry pod názvom „Vek je len číslo“. Premiéra sa uskutoční 15. júna 2021 o 18:00 v Dome kultúry Ružinov, Ružinovská 28.   Vek je len číslo Tragikomédia zo života bývalých hercov žijúcich spoločne v jednom seniorskom dome. Spomienky na umelecký život, lásky a nostalgia za slávou a bohatým životom. Príbeh však nie je o zatrpknutých priateľoch, ale ľuďoch s pocitom radosti z maličkostí každého dňa.   Autor: A. Goldflam v úprave členov divadla SELAVI Réžia: VI. Kalina Účinkujú: Viera Rybová/Darina Stellerová, Ida Švitelová/Jana Pavešicová, Ľubomír Žiak, Milan Mocko   Dĺžka predstavenia: 60 min.   Vstupné zadarmo. Divadlo SELAVI tvoria aktívny seniori, ktorí pred pár rokmi pôsobili ako: marketingový špecialista, chemička, učiteľka, zamestnanec štátnej správy, novinár, ekonóm a jedna aktívna podnikateľka. Dramaturgia divadla sa orientuje na tituly približujúce rôzne životné situácie strednej a seniorskej generácie i súčasné postavenie človeka v spoločnosti s dôrazom na medzigeneračné vzťahy. Divadelné predstavenie vzniklo vďaka podpore CULTUS Ružinov. Mediálny partner vivaSenior.   Viac informácií nájdete na cultusruzinov.sk a facebooku Cultus Ružinov. FB: https://fb.me/e/3yI5fUZAV WEB:  https://cultusruzinov.sk/wordpress/wp-admin/post.php?post=12414&action=edit FOTO: https://we.tl/t-40hPKJSn8F    
Súťaž pre štvornohých Ružinovských miláčikov

Súťaž pre štvornohých Ružinovských miláčikov

Rubrika: Podujatia
Už šiesty ročník podujatia Ružinovský psí miláčik poteší všetkých milovníkov psov. Tento rok je pre nich pripravený bohatý program plný súťaží a ukážok šikovnosti cvičených psov.   Psíkovia budú súťažiť v štyroch kategóriách: najkrajší, najšikovnejší, najmenší a najväčší. Súťažiacich psíkov ohodnotí odborníčka na psie plemená, veterinárka z ružinovskej veterinárnej ambulancie SpektraVet. Návštevníci sa taktiež môžu tešiť na ukážky jednej z najlepších výcvikových škôl pre psov Dogtrainer pod vedením trénera Petra Pellera, ako aj na špeciálne cviky so záchranárskymi psami z Bratislavskej kynologickej záchranárskej brigády.   Podujatie sa uskutoční dňa 13. júna 2021 od 15:00 h. v parku pred Paneurópskou vysokou školou. Prihlásiť sa môžu majitelia s trvalým bydliskom v Ružinove na mieste. Bezplatná registrácia bude od 14:30 h do 15:00 h. Stačí si so sebou priniesť očkovací preukaz psa.    Podujatie podporili: Bratislavská kynologická záchranárska brigáda, Dogtrainer a SpektraVet.   Viac informácií nájdete na cultusruzinov.sk a na facebooku Cultus Ružinov. ____________ Kľúčové slová: CULTUS Ružinov, Ružinov, Ružinovský psí miláčik FB: https://fb.me/e/ZKMoQCo5 WEB: https://cultusruzinov.sk/podujatie/ruzinovsky-psi-milacik-4/    
Dotazník k príprave komunitného plánu sociálnych služieb

Dotazník k príprave komunitného plánu sociálnych služieb

Rubrika: Oznamy
Ste spokojný s ponukou a kvalitou sociálnych služieb v mestskej časti? Teraz máte šancu, aby ste vyjadrili svoj názor v anonymnom dotazníku. Vhodiť ho môžete osobne do krabice vo vestibule na miestnom úrade, pri správe trhoviska Miletičova (pri bankomate), prípadne poslať mailom na dotaznik@ruzinov.sk alebo poštou na adresu Sociálny odbor, MÚ Bratislava-Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava s označením DOTAZNÍK SOCIÁLNYCH SLUŽIEB do utorka 15. 6. 2021.  
Dajte nám o sebe vedieť

Dajte nám o sebe vedieť

Rubrika: Reportáže
V našej televízii sa snažíme prinášať vám nielen relácie na odreagovanie a zábavu, ale v prvom rade spravodajské informácie týkajúce sa vášho okolia. Čaro regionálného média je totiž práve v tom, že sa v našom vysielaní dozviete veci, ktoré sa takmer určite inde nedozviete. Informácie z Ružinova a hlavného mesta, čo sa deje, udialo a diať bude. Budeme veľmi radi, ak nám pomôžete a aj vy sa stanete súčasťou tvorby nášho spravodajstva. Vaše tipy na reportáže nám posielajte na tvr@tvr.sk. Katarína Kostková, šéfredaktorka TVR  
Ružinovskí poslanci: Dopady povinnej predškolskej dochádzky

Ružinovskí poslanci: Dopady povinnej predškolskej dochádzky

Rubrika: Spravodajstvo
Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla Ružinovského Echa sa uzatvorilo prihlasovanie detí do škôlok. Tento rok situáciu ešte viac skomplikovala novela, ktorá zaviedla povinnú predškolskú dochádzku, ktorá nerozlišuje trvalý pobyt rodičov dieťaťa. Výrazne to tak ovplyvní množstvo detí, ktoré môžu mestské časti prijať do svojich škôlok. Zaujímalo nás, ako túto situáciu vnímajú poslanci a ako by realizovali výstavbu ďalších škôlok.    František Bolgáč, Team Vallo - sever (Štrkovec) Rád by som Vás na úvod doplnil, že od 1.9.2021 je pre každé dieťa, ktoré dosiahne päť rokov veku (do 31. augusta 2021), predprimárne vzdelávanie povinné. Taktiež podľa nariadenia ministerstva školstva tieto deti sa budú prijímať prednostne do MŠ podľa trvalého bydliska (§59a zákona č. 245/2008 Z. z.). Zjednodušene povedané, ak si rodič predškoláka nenájde inú škôlku, musí ho prijať spádová. Myslím si, že nielen predškoláci by mali byť umiestňovaní do škôlok podľa trvalého pobytu dieťaťa. S tým súhlasia mnohí rodičia. Na strane druhej iným vyhovuje, keď svoje deti vodia do materskej školy v blízkosti svojej práce. Mestská časť disponuje dátami o počte detí v jednotlivých obvodoch. Vďaka nim dokáže predpokladať, koľko miest pre deti obyvateľov bude potrebovať. O to viac ma mrzí, že za ostatné 2 roky napriek známym faktom o počte detí, sa nepostavila, ba ani nezačala stavať žiadna nová škôlka. Výstavba škôlok a iných projektov pre obyvateľov sú vecou priorít vedenia tej ktorej mestskej časti.     Michal Gašaj, SME Ružinov (Nivy) Ak budeme musieť prijímať všetky deti bez ohľadu na trvalý pobyt, nebude možné zvládnuť to a doplatíme na legislatívne „vrtochy“, ktoré obciam pripravil niekto iný. Napriek tomu, že za posledné dva roky pribudlo v našich škôlkach každoročne asi sto miest, dobre vieme, že by sme ich potrebovali viac. Rastie totiž počet obyvateľov, už pred desaťročiami boli škôlky rozpredané ako nepotrebné a neskôr sa nebudovali nové. Povinná predškolská dochádzka nám situáciu ešte viac skomplikuje. Výstavba škôlok naráža na dva základné problémy. Prvým sú financie. Cestou by mohli byť štátne dotácie alebo podpora z eurofondov. Tie už, samozrejme, Ružinov čerpá v maximálnej možnej miere. Druhým problémom, a to je omnoho zásadnejšie, je, kde vôbec stavať. Ružinov totiž nedisponuje žiadnym vhodným dostupným pozemkom či budovou, kde by sa takáto investícia dala realizovať. Preto sa usilujeme presviedčať developerov, aby vytvárali škôlky priamo v ich projektoch ako napríklad NUPPU v Prievoze alebo Cvernovka na Nivách.     Marcela Kulifajová, Tím Ružinov (Štrkovec) Povinná predškolská dochádzka, ktorá nerozlišuje trvalý pobyt, nám prinesie komplikácie a finančnú záťaž. Už teraz máme v škôlkach málo miest. Každý rok sa snažíme navyšovať kapacity, aby sme uspokojili prioritne deti obyvateľov Ružinova. Vytvorenie miest v škôlkach, ich výstavba, zariadenie, prevádzkové náklady, mzdy, odvody za zamestnancov, to sú všetko položky, ktoré idú z rozpočtu obce, teda z daní našich obyvateľov. Príspevok štátu na predprimárne vzdelávanie je veľmi nízky, vo veľkej miere ho obce doplácajú. Práve rezident príslušnej mestskej časti má mať prednostné právo na prednostné umiestnenie dieťaťa. Pokiaľ sa štát rozhodol zriadiť povinnú predškolskú dochádzku, ktorá pri umiestnení dieťaťa do predškolského zariadenia nemá nerozlišovať trvalý pobyt rodičov a dieťaťa, mal by zabezpečiť financovanie a kapacity tak, ako je to pri základných školách. Ak s tým štát samosprávam nepomôže, mala by mať samotná samospráva kompetenciu rozhodnúť o výhradnom umiestnení dieťaťa obyvateľa obce.     Peter Strapák, Team Vallo - sever (Trnávka) Štát opätovne prijal opatrenie, ktoré bude odčerpávať financie z rozpočtu obce, bez toho aby im to finančne vykompenzoval. Na základe uznesenia predloženého spoločne s Petrom Hercegom miestny úrad vypracováva koncepciu rozvoja základných a materských škôl, ktorá sa aktualizuje každý polrok. Plány pripravené sú, len v realizácii sú veľké rezervy. Nie je veľký rozdiel medzi súčasným a minulým starostom. Jedinú novú plánovanú škôlku na Šťastnej v Prievoze, vyrokovanú ešte minulým starostom, súčasný však nedotiahol do zdarného konca. Netreba hľadať v rozpočte rezervy, aj keď tam tiež sú. Máme k dispozícii úver vo výške 15 miliónov eur, ktorý mal byť použitý na rozvoj infraštruktúry a aj škôlok. Zatiaľ sa čerpal na záchranu neúspešných investícii developerov. Samotné prijímanie detí do škôlok je nastavené veľmi zle, žiaľ starostova poslanecká väčšina sa rozhodla ísť touto zlou cestou pri prijímaní detí do základných škôl a schválila tento rok zmenu, ktorá je pre rodičov rovnako nevýhodná.  
Štát sa nemá čo vyhovárať na starostov

Štát sa nemá čo vyhovárať na starostov

Rubrika: Spravodajstvo
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Katarína Šimončičová. Je to viac ako rok odkedy čelíme pandémii, ktorá významne ovplyvnila fungovanie celej spoločnosti. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce? Epidémia COVID-19 zmenila pohľad na úlohy samospráv. To, ako Slovensko zvládlo prvé vlny pandémie, bolo aj vďaka samospráve. Samosprávy reagovali rýchlo a pružne. Prijali ako prvé preventívne opatrenia na zabránenie šírenia vírusu, skôr ako štát. Začali sa venovať krízovému riadeniu, obmedzeniu pohybu, zatvoreniu škôl a obmedzeniu verejnej dopravy, distribuovali ochranné pomôcky, ktorých nákup realizovali z vlastných zdrojov, okresné úrady absolútne zlyhali. Keby samosprávy nekonali podľa zdravého rozumu, dnes by sme čísla na Slovensku mali ešte horšie. Išlo o stovky opatrení, ako distribuovať potraviny, starostlivosť o seniorov, veľa miest malo vlastné krízové štáby a vydávali vlastné opatrenia. Samospráva vedela overiť, ktoré opatrenia vlády sú reálne. Kríza navyše výrazne zasiahla rozpočty samospráv.Okrem výpadku príjmov ich pochopiteľne zaťažil aj nárast neplánovaných výdavkov súvisiaci s prijatými opatreniami. Samosprávy ukázali schopnosť operatívne a úspešne reagovať na výzvy, ktoré krízové obdobie prinieslo – boli schopné flexibilne reagovať medzi sebou, aj s vládou. ZMOS, Únia miest aj K8 sa vedia zorganizovať lepšie, ale potrebujú kompetencie – je tu kompetenčné vákuum, orgány krízového riadenia – obec, mesto, štát a krajské orgány – nefungujú, preto je na stole výzva na reformu, aby bol funkčný model – vláda to má vo svojom programovom vyhlásení. Okrem iného ste členkou komisie územného plánovania a životného prostredia. Čo je pre vás za daných okolností prioritou? Územné plánovanie aj ochrana životného prostredia má fungovať aj bez ohľadu na pandémiu. Samozrejme, že to spomalí chod vecí, lebo veľa ľudí buď ochorie, alebo je doma s deťmi, alebo pracuje z domu. Prípadne obec nemôže organizovať stretnutia s verejnosťou priamo napr. na prerokovanie návrhov územných plánov zón. Spomalil sa život, ale na druhej strane sme prešli do online priestoru, mávali sme zasadnutia komisie cez internet. Musím povedať, že keby bolo iba na samospráve, napr. našej ružinovskej a neboli by sme odkázaní na rôzne povolenia, schvaľovania, stanoviská štátnej správy, boli by sme už mali schválených viacero územných plánov zón. Čo sa týka ochrany životného prostredia, samozrejme, že aj tu sa práce spomalili, hoci tráva neprestávala rásť, horúčavy boli bez ohľadu na vírusy, klimatická zmena a jej dôsledky pretrvávajú a treba na ne reagovať. Bolo to náročnejšie kvôli chorobám zamestnancov, zatvorenému úradu. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? Ružinov je to panoptikum prístupov pri tvorbe mestského prostredia. Má svoje historické časti aj moderné až po súčasnosť, sú tu prvé, veľkoryso plánované sídliská, ktoré sa tvorili ako urbanistické komplexy. Unikátne krajinné zákutia – vodné plochy, Štrkovec a Rohlík, Zlaté piesky, rameno Dunaja vo Vlčom hrdle. Kvalitné školy a školské areály. Objekty hodné ochrany: Stará radnica, kostol, kaštieľ v Prievoze, samotné koncepty urbanistického plánovania – 500 bytov, Štrkovec, Pošeň, Ostredky a Trávniky, Zimný prístav. Ružinov je charakteristický tým, že je celý na rovine – dávno tu mala byt vybudovaná sieť bezpečných cyklotrás. Tienistou stránkou Ružinova je aj to, že si nechal zbúrať industriálne objekty: Kablovku, Gumonku, Cvernovku. Mohli byť po konverzii zaujímavými kultúrnymi objektmi. Má aj environmentálne záťaže, ktorých odstránenie by malo byť prioritou mestskej časti v spolupráci so štátom, najmä pri financovaní likvidácie, či je to skládka vo Vrakuni s presahom do Ružinova, areál Istrochemu s presahom k nám, alebo zvyšky po ropnom závode Apollo, kde na povrchu sa projektujú najvyššie stavby v Ružinove (a v Starom Meste). Vaším domovským obvodom sú Nivy. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Bývam na Dulovom námestí, na Košickej ulici, ktorá je jednou z najkrajších ulíc. Teda bývala, so svojím stromoradím, vytvárajúcim klenbu. Jednak o stromoradia sa magistrát, ktorý to má stále v správe, nestaral, nechával ich iba na dopravákov, ktorí na stromoch odstraňovali prekážky v doprave, ale nestarali sa o to, čo ten strom potrebuje. Posledné roky sa to na magistráte zmenilo, ale pre niektoré stromy to prišlo, žiaľ, neskoro. Okrem zlého zdravotného stavu likvidujú stromoradie aj stavby (Cvernovka), alebo plánovaná električka. Obávam sa, že na Košickej ulici veľa stromov neostane. Bude to zas ďalší z „teplých“ bulvárov, nebude lákať ľudí sa po ňom prejsť. Je potrebné sa začať systematicky starať aj o ďalšie stromoradia na priľahlých uliciach. Pripravuje sa revitalizácia Dulovho námestia, treba posilniť jeho úlohu stretávania sa a pobytu na ňom, nielen počas vianočných trhov. Čaká nás rekonštrukcia trhoviska Miletičova, mal by byť predovšetkým trhom zeleninovo-ovocným, namiesto plota s bilbordmi má mať plot živý, zelený. Na záver jedna aktuálna otázka. V čase, kedy robíme tento rozhovor, sa dostala do medzirezortného pripomienkového konania nová stavebná legislatíva. Ako hodnotíte tento návrh? Návrh nového stavebného zákona a zákona o územno-plánovaní považujem za veľmi zlý, arogantný a v rozpore s ústavou. Je to návrh v prospech istej skupiny stavebníkov, nemá žiadne znaky verejného záujmu. Nielen verejnosť, ale aj samospráva, ktorej územné plánovanie je originálnou kompetenciou, je týmto návrhom o to pripravená. Územné plánovanie by malo byť, podľa môjho názoru, spoločenskou zmluvou, na ktorej sa dohodnú všetky tri sektory: verejná správa, podnikateľský a občiansky. Podľa takto dobre pripraveného územného plánu aj stavebné konania bežia rýchlejšie, už by to mala byť skôr rutina. Avšak zas pripomínam, že štát nemá samosprávy zdržiavať, má sám dodržiavať zákonné lehoty a nie vyhovárať sa na starostov, či primátorov.   
Servis pre občanov: Príspevky pre deti na letné a integračné tábory

Servis pre občanov: Príspevky pre deti na letné a integračné tábory

Rubrika: Spravodajstvo
Počty pozitívne testovaných na Covid-19 výrazne klesajú, epidemiologické opatrenia sa uvoľňujú a ak sa v najbližších týždňoch nič zásadne nezmení, čaká nás relatívne bežné leto – v tom najlepšom zmysle slova – vrátane možnosti organizovania táborov pre deti. Mestská časť aj tento rok ponúka možnosť uchádzať sa o príspevok do výšky 200 eur, resp. až do 350 eur v prípade integračných pobytov. Príspevok na pobytový alebo denný letný tábor do výšky 200 eur (podľa reálneho poplatku za tábor) je určený deťom zo sociálne slabších, nízkopríjmových (rodiny v náhlej alebo hmotnej núdzi) alebo viacdetných rodín. Má to však isté podmienky. Žiadosť o príspevok môže podať len zákonný zástupca dieťaťa, ktorý má trvalý pobyt v Ružinove, na dieťa vo veku 7 - 14 rokov. Potrebné dokumenty K žiadosti je zároveň potrebné doložiť všetky dokumenty, ktoré preukazujú jej oprávnenosť, najmä rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, skutočnosti preukazujúce stav náhlej núdze a viacdetnosť rodiny. Príspevok môže byť poskytnutý len v prípade, že zákonní zástupcovia nemajú záväzky a dlhy voči mestskej časti, resp. majú dohodnutý splátkový kalendár na splatenie záväzkov a dlhov a tento dodržiavajú pravidelnými splátkami. Integračný tábor Nezabúda sa ani na hendikepovaných. Mestská časť poskytuje príspevok aj na integračné pobyty pre zdravotne ťažko postihnuté deti so sprievodcom. Spolu so žiadosťou o priznanie finančného príspevku je oprávnená osoba povinná priložiť všetky dokumenty preukazujúce oprávnenosť a opodstatnenosť poskytnutia príspevku, najmä preukaz ťažko zdravotne postihnutého so sprievodcom (ŤZPS). Aj v tomto prípade je podmienkou pre poskytnutie príspevku trvalý pobyt v Ružinove a to, že žiadateľ nemá dlhy voči mestskej časti (resp. ich pravidelne spláca). Viac informácií vám poskytne referát sociálnych služieb ružinovského mestneho úradu: jana.morgosova@ruzinov.sk, resp. +421 2 48 284 285.  
Dôležité kontakty

Dôležité kontakty

Rubrika: Oznamy
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Podozrenia z korupcie pomoc@ruzinov.sk (prosíme, nezamieňať si s podnety@ruzinov.sk) Výtlky, kosenie, neporiadok a iné, ktoré súvisia s fungovaním mestskej časti podnety@ruzinov.sk Nefunguje verejné osvetlenie +421 2 638 101 51 (Siemens) Vozidlo parkuje na tráve a vandalizmus mestská polícia – 159 Odvoz nadrozmerného odpadu www.olo.sk (vrátane možnosti objednať OLO taxi) Agenda magistrátu +421 259 356 111 info@bratislava.sk  
Odborníci o následkoch pandémie koronavírusu: Prečo sa o depresiách stále nehovorí?

Odborníci o následkoch pandémie koronavírusu: Prečo sa o depresiách stále nehovorí?

Rubrika: Reportáže
Ak má človek úzkosti, mal by kontaktovať odborníka, hovorí psychiater Peter Ohrablo. V rozhovore pre Ružinovské Echo pripomína, že aj následky pandémie koronavírusu na psychickom zdraví sa však netýkajú len dospelých, ale aj mladších ľudí. Psychologička Martina Baránková zasa pripomína, že dieťa potrebuje najmä pocit, že je milované. Na problém však nemusíme podľa nej umelo upozorňovať.  MUDr. Peter Ohrablo, psychiater, zástupca prednostu Psychiatrickej kliniky SZU a UNB S pandémiou koronavírusu bojujeme už dlhšie ako rok. Viac pracujeme z domu, kontakt s priateľmi sme mali dlhodobo obmedzený, spoločenské akcie sa nekonali. Ako vnímate vy toto obdobie ako lekár? Bolo a je to tak náročné obdobie, aké spoločnosť doposiaľ nezažila. Dôsledky by sa dali rozdeliť na tie, ktoré spôsobil priamo koronavírus a tie, ktoré súvisia s nastolenými obmedzeniami. Kým tá prvá skupina dôsledkov je podrobne monitorovaná a vyčísliteľná, o tej druhej sa to isté tvrdiť nedá. Je zrejme minimum ľudí, ktorých život nebol pandémiou s ňou súvisiacimi obmedzeniami negatívne ovplyvnený. Počnúc stratou blízkeho človeka, cez zanedbané zdravotné problémy, finančné a iné životné krízy, až po zásadnú zmenu životného štýlu. Je toho naozaj veľa. Nestačila by na to celá kniha… Zrejme najčastejšie skloňovaným výrazom ostatných mesiacov je „osamelosť“. Práve tá má byť hlavnou príčinou zhoršenia príznakov depresie a úzkosti. Ako proti nej bojovať? Ak hovoríme o tom, ako bojovať s osamelosťou, tak v zásade sú dve možnosti. Sú ľudia, ktorí si dokážu vyskladať svoj program z aktivít, pri ktorých trávia čas sami. Niektorí ich už mali vo svojom repertoári aj predtým, iní sa museli prispôsobiť a svoj režim zmeniť. Druhou možnosťou je samozrejme virtuálna komunikácia. Tá však osobný kontakt nedokáže úplne nahradiť. Aktuálne ale smerujeme opäť k lepšej fáze, keď sa možnosti spoločenských kontaktov opäť stávajú reálnejšími. Ak sa pýtate na boj s depresiami a úzkosťami, tak tu je samozrejme na mieste osloviť odborníka. Či už psychológa, alebo psychiatra. V súčasnosti vznikajú viaceré odborne vedené programy aj pre ľudí, ktorí prekonali Covid-19, resp. boli pandemickou situáciou inak zasiahnutí. Odborníci im pomáhajú so psychickými problémami, ale aj ťažkosťami v sociálnej oblasti. S čím ešte bojovali, či bojujú ľudia? S akými problémami sa pasujú? Viete špecifikovať napríklad 3 najväčšie problémy? Toto je otázka, na ktorú by sa dalo pozrieť v rôznych úrovniach. Či už na poli spoločenskom, sociálnom, alebo medicínskom. Ak sa rozprávame o duševných poruchách, tak majorita ľudí so psychickými problémami je zachytená skôr na úrovni ambulantnej, než lôžkovej starostlivosti. Z informácie od kolegov viem, že stúpol počet úzkostných porúch, depresií, akútnych stresových, či adaptačných porúch i násilia v domácnosti. To často súvisí aj so zneužívaním návykových látok. Práve pacienti s problematikou alkoholovej a iných závislostí vo väčšej miere zapĺňajú aj lôžka psychiatrických oddelení. To sme pocítili aj na našej klinike. Hovorí sa aj o tom, že ten presah koronakrízy bude evidentný – spomína sa, že ľudia akoby nadobudli strach z pobytu v spoločnosti, majú obavy o budúcnosť, riešia finančné otázky... Obavy o budúcnosť a vlastnú finančnú situáciu vyplýva zo samotného faktu, že mnohí stratili živobytie, alebo sa im výrazne znížil finančný príjem. Čo sa týka strachu z pobytu v spoločnosti, môže byť prirodzene podmienená strachom z toho, že sa človek nakazí. Strach je tým väčší, čím je v spoločnosti a médiách téma horúcejšia. Odmietanie spoločenských kontaktov však môže súvisieť aj so zhoršením psychického stavu, alebo s tým, že ľudia si jednoducho od spoločenského kontaktu odvykli. Už ste spomínali ambulantnú starostlivosť. A aká je situácia s počtom hospitalizácií za posledný rok? Akútna lôžková psychiatrická starostlivosť, bola rovnako ako starostlivosť v iných odvetviach medicíny, pandemickou situáciou zásadne poznačená. Aj naša klinika musela prejsť reprofilizáciou. Došlo pri nej k redukcii funkčných lôžok. V záujme dodržania epidemiologických podmienok sme si museli starostlivosť o mužov a ženy s duševnými poruchami v najakútnejšej fáze rozdeliť s oddelením v Petržalke. V rámci následnej starostlivosti prebieha úzka spolupráca s klinikou v Starom Meste na Mickiewiczovej a s Pinelovou nemocnicou v Pezinku. Je veľmi ťažké v takýchto podmienkach porovnávať počet hospitalizácií s predchádzajúcimi obdobiami. V každom prípade, od pacientov i personálu si tieto núdzové podmienky vyžiadali mimoriadne prispôsobenie. Aktuálne, keď sa epidemiologická situácia zlepšuje, by sa v krátkom čase mala lôžková starostlivosť vrátiť do predsa len štandardnejších koľají. Bude rozhodne plnohodnotnejšia a nebude vyžadovať toľko prekladov pacientov medzi jednotlivými pracoviskami. Predpokladáme, že práve v tomto období sa bude zvyšovať dopyt po lôžkovej starostlivosti nielen u pacientov so závislosťami. Prvý, kto má šancu si všimnúť, že sa s človekom niečo deje, je osoba, s ktorou žije v jednej domácnosti. Možno aj preto, že v poslednom období trávime spolu viac času. Dokážu sa však členovia rodiny vôbec spolu rozprávať? Myslím, že sa to od prípadu k prípadu líši. V niektorých rodinách sa jej členovia v tomto období zomkli a vzťahy sa vylepšili. V iných sa naopak z rôznych príčin objavili krízy, niekedy sprevádzané aj domácim násilím. Mnohým ľuďom sa zmenil pracovný harmonogram. Už dospelí zvládajú takéto zmeny ťažko. Ešte náročnejšie je to pre deti a mladistvých, pre ktorých má obmedzenie kontaktu s rovesníkmi a strata režimu zásadné následky. Mnohé vyplávajú na povrch až s určitým odstupom času. Toto je však téma, na ktorú by vedeli lepšie reagovať detskí psychológovia a psychiatri. Svetová zdravotnícka organizácia takto pred rokom varovala, že depresia sa stane druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete. Na Slovensku ňou podľa štatistík trpí asi každý 15. človek. Odborníci ale upozorňujú, že situácia po pandémii ochorenia Covid-19 bude pravdepodobne ešte horšia. Čo naznačuje súčasná situácia? Z celospoločenského hľadiska môžeme povedať, že depresia je veľkým medicínskym i ekonomickým problémom. Prevalencia depresií rástla medzi desaťročiami významne aj pred pandémiou. Tento trend sa žiaľ za posledné roky ešte zvýraznil. Mnoho ľudí, ktorí majú úzkostné, alebo depresívne príznaky, pomoc nevyhľadajú. Napriek tomu, že za posledné roky sa významne posilnila osveta, vnímajú duševné poruchy ako určité tabu. O tematike duševného zdravia sa však čoraz viacej hovorí. Najmä v tomto období. Vzniklo aj veľa nových skupín a organizácií tvorených odborníkmi, ktorí majú vôľu pomôcť, edukovať, či usmerniť ľudí s duševnými problémami. Na druhej strane, v oblasti psychiatrie je ambulantná zložka personálne výrazne poddimenzovaná. Mnohí ľudia sa teda k odbornej pomoci nedostanú včas, v horšom prípade vôbec.   Mgr. Martina Baránková, PhD., psychologička, psychoterapeutka, Ústav aplikovanej psychológie UK, psychoterapeutické centrum Vejtusan Deti, juniori, školáci boli bez kamarátov, bez spolužiakov... aký to má na nich vplyv? Deti sú zvyknuté na fungovanie v kolektívoch. V čase, ktorý strávili oddelene od svojich kamarátov a spolužiakov, si mohli odvyknúť od tohto štandardu. U niektorých detí to môže mať za následok zvýšenú plachosť, obavy z návratu do kolektívu alebo celkovo náročnejšie nadväzovanie vzťahov. Je nejaký „základný“ signál, ktorý by si mali rodičia alebo teda ich okolie všímať? Každý rodič by si mal všímať či nastávajú v správaní dieťaťa zmeny oproti jeho bežnému fungovaniu a prežívaniu. Neviem, či existuje signál, ktorý by platil pre všetky deti bez rozdielu. Deti majú rôzny prirodzený temperament, osobnosť, typický spôsob správania, ktoré rodičia vedia rozpoznať. A rovnako si vedia všimnúť, keď niečo nie jej v poriadku. Ako by malo konať okolie? Čo by malo urobiť? Záleží to od charakteru problému. Ak rodič vidí, že dieťaťu sám nevie pomôcť, je dobré poradiť sa s odborníkom. Rodič by určite nemal venovať prehnanú pozornosť „problému“ a upriamovať naň umelo pozornosť. Dieťa môže nadobudnúť pocit, že je s ním niečo zle, niečo nie je v poriadku. Čo určite odporúčam, je upriamiť pozornosť na samotné dieťa a venovať mu svoj čas, dopriať mu pocit, že je s rodičom milované a v bezpečí. Deti sa v posledných dňoch postupne vracajú do škôl. Ako sa dá tá situácia deťom uľahčiť? Lebo po takom čase je to iste mimoriadne náročné.... Je dobré dieťa postupne pripraviť na to, čo ho čaká, porozprávať sa s ním, na čo sa môže tešiť a ako bude deň v škole prebiehať. Je v poriadku, že dieťa bude potrebovať určitý čas na adaptáciu. Treba ho povzbudiť ale aj si vypočuť, z čoho má obavy. Školáci sa v tom študentskom období menia aj fyzicky... na jednej strane teda môže byť dieťa terčom posmeškov, na druhej strane ich autorom. Kedy je nutné zasiahnuť a ako? Áno, vplyvom prirodzeného rastu sa školáci vyvíjajú a môže to mať za následok rôzne, najmä slovné útoky a posmešky. Aj počas pandémie sa niektorým deťom mohol zmeniť výzor kvôli nedostatku pohybu a môžu sa hanbiť ísť naspäť do školy. Opäť je prvým krokom si zmenené správanie dieťaťa následkom vysmievania všimnúť. Niekedy sa deti snažia podobné bolestivé zážitky pred dospelými skryť. Keď dá rodič najavo, že počúva a dieťa a mu môže zveriť a dôverovať mu, je vyššia pravdepodobnosť, že sa mu dieťa zdôverí. V prípade, že si dieťa so situáciou s podporou rodiča neporadí, je namieste obrátiť sa na školského psychológa/psychologičku, ktorý/á môže situáciu v kolektíve posúdiť a navrhnúť možné postupy riešenia. Treba však pripomenúť, že deti budú v škole už len posledné týždne. Čakajú ich záverečné písomky, uzatváranie ročníkov v špecifickej situácii a nie pre každého bude ten výsledok pozitívny. Ako vyriešiť takúto situáciu? Nástup do školy je pre deti zmenou a v kombinácii so záverom školského roka môže byť stresujúcim faktorom. Samotné hodnotenie je výsledkom dlhšieho procesu a v tejto situácii sa prospech mohol zhoršiť vplyvom pandémie. Rodičia by mali mať tento faktor na zreteli a dieťa povzbudiť do ďalšieho štúdia. Môžu si s ním napríklad stanoviť ciele, ako v ďalšom období prospech zlepšiť.  
Právne poradenstvo: Slušne sa musíme správať aj k susedom

Právne poradenstvo: Slušne sa musíme správať aj k susedom

Rubrika: Spravodajstvo
Pozná to asi každý, kto býva v bytovom dome. Vždy sa nájde niekto, kto fajčí na balkóne a vám z toho páchne celý byt, kto pravidelne cez víkendy žúruje ešte aj po polnoci alebo kto si myslí, že je v poriadku využívať spoločné priestory sám pre seba, lebo „veď spoločné je aj moje“. Donedávna boli ostatní susedia takmer bezmocní, dnes už je však situácia iná. O tom, ako môžu spoluvlastníci postupovať, sme sa rozprávali s Mgr. Dušanom Krošlákom z advokátskej kancelárie LD Legal, s.r.o. Do nášho domu sa prisťahovali noví susedia. Pravidelne ešte aj po polnoci je od nich počuť hlasnú hudbu a fajčia aj v spoločných priestoroch. Upozornenia ani snaha o dohovor nepomohli a polícii jednoducho neotvorili. Čo môžeme robiť? Volajte políciu Rušenie nočného pokoja je priestupkom proti verejnému poriadku, pričom za nočný pokoj sa považuje časový interval od 22.00 hod. do 06:00 hod. Priestupok je privolaná mestská polícia (159) oprávnená prejednať v blokovom konaní a vyriešiť ho napomenutím alebo udeliť páchateľovi priestupku pokutu 33 eur a v rozkaznom konaní dokonca až do 250 eur. Zásadným problémom však býva situácia, kedy páchateľ neotvorí dvere, čím znemožní prejednanie a zistenie priestupku. Privolanie obecnej polície v takom prípade často nepomôže vôbec alebo len na chvíľu, počas prítomnosti polície. Schovávať sa nepomôže Od 1. 1. 2020 je však účinná novela zákona o vlastníctve bytov, ktorá by mohla pomôcť riešeniu obdobných situácií. Predmetná novela doplnila do zákona povinnosť vlastníkov, nájomcov, osôb, ktoré žijú s uvedenými osobami v spoločnej domácnosti, ako aj osôb, ktoré sa zdržiavajú v dome dodržiavať domový poriadok schválený vlastníkmi na schôdzi nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov. Až do účinnosti tejto novely neboli povinnosti uvedené v domovom poriadku právne vynútiteľné, pretože zákon domový poriadok ani povinnosť dodržiavať ho neupravoval. Domový poriadok V zmysle zákonnej definície je domový poriadok súbor pravidiel a zásad dodržiavania dobrých mravov pri výkone práv a povinností vlastníkov a nájomcov bytov a nebytových priestorov v dome, osôb, ktoré žijú s uvedenými osobami v spoločnej domácnosti, ako aj osôb, ktoré sa zdržiavajú v dome, pri užívaní spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku. Vďaka tomu si môžu vlastníci na schôdzi odhlasovať domový poriadok a upraviť v ňom pravidlá spolunažívania v dome, medzi nimi napr. povinnosť dodržiavať nočný pokoj, zásady využívania spoločných priestorov, atď. Zároveň si môžu dohodnúť aj sankcie za porušenie povinností uvedených v domovom poriadku a tiež osoby alebo skupiny osôb oprávnené rozhodovať o uložení sankcií. Riešenie? Pokuta Ak dostane vlastník pokutu napr. 200 eur za porušenie nočného pokoja, pravdepodobne si nabudúce rozmyslí, či bude dodržiavať domový poriadok. Takéto riešenie síce nepomôže ihneď v situácii, kedy dochádza k rušeniu nočného pokoja, ale môže mať významný vplyv pre motiváciu dodržiavať domový poriadok. Samozrejme, vlastník naďalej môže privolať mestskú políciu, aby sa pokúsila vyriešiť priestupok a takéto zdokumentovanie priestupku môže byť následne použité aj ako dôkaz pri riešení porušenia podľa domového poriadku a uložení pokuty. Zaplatené pokuty budú príjmom bytového domu, t.j. všetkých vlastníkov. V prípade, ak porušiteľ pokutu dobrovoľne nezaplatí, môže jej zaplatenie správca bytového domu vymáhať rovnako ako v prípade neplatenia mesačných preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Správca alebo predseda spoločenstva môže sankcie vymáhať mimosúdnym, prípadne následne aj súdnym spôsobom. Posledná možnosť V extrémnych prípadoch, ak vlastník bytu hrubo poškodzuje byt alebo spoločné časti domu alebo sústavne narušuje pokojné bývanie, porušuje dobré mravy v dome, môže vlastník (alebo viacerí vlastníci) alebo spoločenstvo podať návrh na súd, aby nariadil predaj bytu. Keďže ide o významný zásah do vlastníckeho práva vlastníka, tento postup je vhodný len v naozaj ojedinelých prípadoch, kedy žiadne iné kroky nepomohli k vykonaniu nápravy. AK LD Legal, s.r.o. zabezpečuje pre mestskú časť právnu poradňu pre seniorov.  
Deň Zeme aj v Ružinove: Hmyzí dom v Kukorelliho parku

Deň Zeme aj v Ružinove: Hmyzí dom v Kukorelliho parku

Rubrika: Spravodajstvo
Chrániť prostredie, v ktorom žijeme, by malo byť cieľom náš všetkých. Tejto myšlienky sa drží aj Izraelská ambasáda, vďaka ktorej v ružinovskom Kukorelliho parku pribudli nové kríky, kvety a dokonca aj hmyzí hotel. Príjemná akcia sa konala pri príležitosti Dňa Zeme. Viac zelene či bzučanie najmenších obyvateľov prírody - v oáze oddychu a pokoja pri Kvačalovej a Kvetnej ulici si na svoje prídu všetci milovníci prírody. Najnovšie sa k nim pridala aj Izraelská ambasáda. Tá prišla s návrhom vysadiť v parku ďalšiu zeleň a postaviť aj hmyzí hotel. Takto si veľvyslanectvo uctilo Deň Zeme, ktorému každý rok patrí v kalendári 22. apríl a inak tomu nebolo ani tento rok. Na celú akciu dohliadali zamestnanci odboru životného prostredia z miestneho úradu. Zhodli sa na tom, že na životnom prostredí by malo záležať každému. „Izrael vníma tému ekológie naozaj vážne,“ vysvetlil veľvyslanec Izraela na Slovensku J. E. Boaz Modai, prečo sa odhodlali k takémuto kroku. Aj on sám pritom priložil ruku k dielu a sadil novú zeleň. V parku sa tak podporila rozmanitosť živočíšnych aj rastlinných druhov, skrášlilo sa prostredie a dokonca aj podporila lokálna slovenská výroba. Autorkou hmyzieho domu je Gabriela Toporová zo Skalice. Nové kríky, kvety aj hotel ocenili aj miestni obyvatelia. Prezradili, že z nových rastlín majú veľkú radosť a sú radi, že z Kukorelliho parku sa stalo príjemné miesto na oddych aj stretnutia s priateľmi „Nesmierne nás to teší,“ odkázali z izraelského veľvyslanectva. Spojenie Izraelskej ambasády s týmto parkom je však mimoriadne zaujímavé aj z historickej stránky. Kukorelli bol totiž dôstojníkom letectva, významný organizátor a veliteľ partizánskych jednotiek na východnom Slovensku počas druhej svetovej vojny.  
Ružinovčanov trápi hluk, odpadky a zlé parkovanie. Kto pomôže s problémom?

Ružinovčanov trápi hluk, odpadky a zlé parkovanie. Kto pomôže s problémom?

Rubrika: Spravodajstvo
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Hnevajú vás susedia, ktorí robia neporiadok pred panelákom? Máte strach, keď do večerných hodinách prechádzate parkom, v ktorom nefunguje osvetlenie? Spísali sme zoznam problémov, o ktorých nás informujete najčastejšie. Predtým, ako budete telefonovať, alebo písať e-mail, pripravte si adresu, či opis miesta a tiež kontakt, prostredníctvom ktorého sa bude dať s vami spojiť.    
Nájomné byty pri Kaštieli: Magistrát dal výstavbe Parkovej stopku

Nájomné byty pri Kaštieli: Magistrát dal výstavbe Parkovej stopku

Rubrika: Spravodajstvo
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Pred niekoľkými mesiacmi predstavilo hlavné mesto projekt nájomného bývania na Parkovej ulici v srdci Prievozu – v tesnej blízkosti Csákyho kaštieľa. Dnes je už všetko inak. Po diskusii s obyvateľmi lokality primátor Matúš Vallo projekt prehodnotil a v parku sa stavať nebude. Dôvody rozhodnutia vysvetlil na svojom oficiálnom profile priamo primátor. „Rozhodli sme sa tak preto, že prichádzame s niečím novým do štvrte Prievoz, ktorá už dlhšie bojuje za svoju tvár, ktorá má svoje súboje s novou výstavbou už zažité - niektoré úspešné a niektoré menej - a každý z nich v obyvateľoch zanechal kus nedôvery. Z participačných stretnutí bolo zrejmé, že citová väzba obyvateľov štvrte k bývalému parku je veľmi silná, aj keď samotný park bol verejnosti doteraz málo prístupný, z toho vyplýva aj obava z narušenia rázu tejto štvrte. Rovnako vnímame skutočnosť, že v území sa nachádzajú historické skleníky so svojou atmosférou a o ich využití by tiež mala pokračovať diskusia. Pri nových projektoch sa usilujeme priniesť aj nejakú novú kvalitu než len samotnú budovu a tu sa nám to zatiaľ nepodarilo, to musíme úprimne priznať.“ Samotný projekt mesto plánuje využiť v niektorej inej lokalite a v spolupráci s mestskou časťou bude hľadať iné miesta, ktoré by mohli byť vhodné pre projekty nájomného bývania. Alternatívou by mohli byť lokality ako Pálenisko, kde sa štruktúra miesta ešte len vytvára, alebo kúpa bytov v nových stavebných projektoch, čo môže byť finančne ešte výhodnejšie.  
Školy a škôlky: Prihlášky a zápisy: Ako ďalej?

Školy a škôlky: Prihlášky a zápisy: Ako ďalej?

Rubrika: Spravodajstvo
Nárast počtu detí, odložené nástupy do škôl, ale aj povinná predškolská dochádzka – to všetko výrazne ovplyvní to, koľko menších detí začne v septembri chodiť do škôlok, a na ktoré školy nastúpia budúci prváčikovia. Budovy škôlok patrili v 90. rokoch a na prelome tisícročí medzi tie, ktorých sa samosprávy zbavovali veľmi rýchlo. Okrem toho, že sa v tom čase rodilo menej detí, znamenalo to pre obce na celom Slovensku rýchly príjem do rozpočtu. Demografická krivka a sťahovanie obyvateľov do väčších miest tento trend obrátili, ale nové škôlky už takmer nestavali. Cena za škôlky Aj napriek tomu, že za posledné dva roky v Ružinove pribudlo ročne asi sto miest, vrátane úplne novej škôlky na Banšelovej či Borodáčovej ulici, stále to nestačí. Výstavba jednej škôlky stojí 1-2 milióny eur a náklady mestskej časti na dieťa na rok predstavujú 2800 eur. Ďalším problémom je nedostatok pozemkov vo vlastníctve, resp. správe mestskej časti. Povinní predškoláci Situáciu tento rok značne komplikuje aj novela školského zákona, ktorá zavádza povinné predprimárne vzdelávanie. Povinnosť prijať všetky päťročné deti, t.j. aj tie, ktoré doposiaľ do škôlky vôbec nechodili, resp. tie, ktoré chodili do súkromných zariadení, znamená, že bude problém prijať mladšie deti. Podstatné je aj to, že podľa školského zákona musia škôlky prijať päťročné deti aj v prípade, ak majú trvalý pobyt niekde inde, takže aj v Malinove alebo vo Svidníku. Ružinov spolu s ďalšími zástupcami ZMOS-u momentálne rokuje o úprave zákona, ktorý by zohľadňoval prednostné prijímanie detí z Ružinova, keďže škôlky sú financované priamo z rozpočtu mestských častí. Kapacity ZŠ V čase uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa základné školy kompletizovali zoznamy zapísaných detí. Na deväť ružinovských škôl, ktorých zriaďovateľom je mestská časť, sa zapísalo 1188 detí, po odpočítaní duplicít, kedy rodičia deti zapisovali na dve aj viac škôl, ich zostalo 905. Ani to číslo nemusí byť konečné, keďže časť z nich si dávalo prihlášky aj na iné základné školy – cirkevné, súkromné, alebo ZŠ Košická, ktorej zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja. Budúci rok by už situácia mohla byť jednoduchšia. Pokiaľ nenastanú komplikácie, ešte tento kalendárny rok pribudnú ďalšie priestory, aby sme mali pre našich žiakov dosť miesta. NEDOSTALO SA VAŠE DIEŤA DO ŠKOLY? Školská dochádzka je povinná, takže vaše dieťa po prázdninách do školy v septembri určite nastúpi. Nemusí to byť však práve do toho zariadenia, na ktoré ste ho zapísali. Do niektorých škôl sa totiž hlási až desaťnásobne viac detí ako je kapacita. Hlavnou prioritou je prijať tie deti, ktoré bývajú čo najbližšie pri škole. V prípade, že dieťa na vami vybranú školu neprijali, môžete sa proti rozhodnutiu odvolať. Ak sa nejaké miesto uvoľní, dieťa môže byť potom prijaté. Ak nie, bude dieťa umiestnené do školy v rámci mestskej časti, ktorá má voľné kapacity. Poslednou možnosťou je rozhodnutie okresného úradu. Má to však aj háčik. Ten totiž môže dieťa umiestniť na ktorúkoľvek základnú školu v Bratislave, ktorá bude mať voľné miesto.   
Doprava v Bratislave: Menej áut v meste, rýchlejšie presuny

Doprava v Bratislave: Menej áut v meste, rýchlejšie presuny

Rubrika: Spravodajstvo
Ľudia z okolitých obcí sa do Bratislavy dostanú rýchlejšie, doprava sa odľahčí a ružinovské vnútrobloky pri bytovkách nebudú slúžiť ako bezplatné parkoviská pre každého, kto sem prichádza za prácou.  V zahraničí je to úplne bežné. Ak pracujete vo veľkom meste a bývate v neďalekej obci, nechcete stráviť v aute denne celé hodiny a nemáte v práci parkovacie miesto, alternatívou je hromadná doprava – ideálne vlaky v kombinácii s MHD. Je to podstatne rýchlejšie, jednoduchšie a dokonca ešte aj lacnejšie. Fungovať to však môže len v prípade, ak sa človek vlakom dostane do mesta a pohodlne prestúpi ma MHD, ktorou sa dostane do práce alebo do školy. Zastávka Ostredky Riešením pre ľudí, ktorí prichádzajú od Dunajskej Stredy, môže byť už o dva roky terminál integrovanej osobnej dopravy (TIOP) Ružinov. Nejde o klasickú železničnú zastávku, ale prestupný terminál, ktorý do troch rokov vyrastie na úrovni dnešnej konečnej autobusu 39. Môžeme si ho predstaviť ako nástupište, ktoré je naprojektované tak, aby z neho mohli cestujúcu „suchou nohou“ prestúpiť na autobus alebo električku. V prípade, že električkám, ktoré majú výstupisko na konci Ružinovskej, pribudne ešte jedna zastávka v tesnom susedstve terminálu, bude prestup naozaj jednoduchý a to iste poteší tisíce ľudí, ktorí denne cestujú do hlavného mesta. Konečne zmluva O budovaní zastávky sa v rôznych podobách hovorí už prinajmenšom pätnásť rokov, ale reálne kontúry tento projekt nadobudol až teraz. Začiatkom mája podpísali zástupcovia Ministerstva dopravy a výstavby SR, Železníc Slovenskej republiky a dodávateľov symbolicky v zasadačke ružinovského miestneho úradu zmluvu na spracovanie projektovej dokumentácie ,,ŽSR, Terminály integrovanej osobnej prepravy v Bratislave, úsek Devínska Nová Ves – Bratislava hlavná stanica – Podunajské Biskupice, TIOP č. 6 Bratislava – Ružinov“. Bezpečnejšie priechody Riešenie dopravy cestujúcich však nie je jedinou témou, ktorá vystupuje v tomto prípade do popredia. Železničný priechod a blízke koľajnice boli za posledné roky svedkami viacerých dopravných nehôd, ale aj tragických nešťastí, pri ktorých zahynulo niekoľko ľudí. Pripravovaný projekt počíta aj s vybudovaním bezpečného priechod z Ostredkov smerom k Avionu a Trnávke a tam tiež s protihlukovou stenou.  
Dotácie 2021: Podpora aktívnych občanov

Dotácie 2021: Podpora aktívnych občanov

Rubrika: Spravodajstvo
Dotačná komisia podporila 47 projektov príspevkami v celkovej hodnote takmer 150-tisíc eur. Žiadosti uchádzačov sa posudzovali v dvoch kategóriách – ako rozvojové alebo ako komunitné projekty. Kým rozpočty tradičných komunitných projektov sa mohli pohybovať v rozmedzí 500 až 5-tisíc eur, pribudla podpora rozvojových projektov, ktorá mohla byť na úrovni 5 až 20-tisíc eur. Uchádzači mohli predkladať projekty zamerané na kultúrno-spoločenské aktivity, prípadne v oblasti vzdelávania, telovýchovy, športu a mládeže, ochrany životného prostredia, sociálnej oblasti, ochrany a tvorby životného prostredia a rozvoja komunitného života. Komisia posudzovala 16 žiadostí o rozvojové dotácie a 73 žiadostí o komunitné dotácie. Príspevok mestskej časti získa 7 rozvojových projektov v celkovej hodnote 44 996,8 eura a 40 komunitných projektov v hodnote 104 958,28 eura. Mnohé organizácie, ktoré sa niekedy aj celé roky pasujú s finančnými problémami a prežívajú len zásluhou zapálených nadšencov, určite takáto správa poteší. Komunitné dotácie podporujú krátkodobé projekty, zamerané najmä primárne na komunitu a jej rozvoj. Tento rok na ne bolo vyčlenených 70 percent z celkového objemu finančných prostriedkov, t.j. 105-tisíc eur a na rozvojové 30 percent, t.j. 45-tisíc eur. V najbližších dňoch už úspešní žiadatelia dostanú informáciu o schválenej výške dotácie a informáciou o tom, aké dokumenty musia ešte pred podpisom zmluvy doložiť. Hneď na to sa im pripraví zmluva. V prípade nejasností môžu žiadatelia kontaktovať miestny úrad na adrese dotacie@ruzinov.sk.  
Nová stavebná legislatíva: Moc do rúk developerov?

Nová stavebná legislatíva: Moc do rúk developerov?

Rubrika: Spravodajstvo
Poriadna búrka! Tak by sa dala opísať situácia, ktorá vznikla potom, čo sa na svetlo sveta dostal zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní. Dve nové právne normy pobúrili primátorov aj starostov. Tí dokonca hovoria, že náhrada doteraz platného stavebného zákona je útokom na práva ľudí a je napísaná v prospech developerov. V čom vidia problém?  Stavebný zákon má už takmer päťdesiat rokov a za sebou niekoľko noviel. Dve úpravy, ktoré ho majú nahradiť a už sú v medzirezortnom pripomienkovom konaní, však poriadne rozvírili hladinu. Primátori a starostovia upozorňujú, že ľuďom poškodia a ublížia. „Je to brutálny útok na práva vás, ľudí. Je to návrh, ktorý vám, občanom, takmer úplne znemožní hájiť svoje práva v prípade, ak sa vám niekto pod oknom rozhodne postaviť hocijakú stavbu,“ vysvetľuje starosta Ružinova Martin Chren, ktorý podčiarkuje, že najväčším problémom návrhu je, že sa bude môcť kdekoľvek postaviť čokoľvek. Privatizácia konania Starostovia a primátori zároveň prízvukujú, že ide o pokus sprivatizovať stavebné konanie a územné plánovanie v prospech developerov a stavebníkov. Predložený návrh totiž ruší stavebné úrady a stavebné konanie už nebude správnym konaním. Znamená to, že občania už nebudú mať možnosť brániť sa na súde, prípadne sa obrátiť na prokuratúru. V rámci novej legislatívy bude rozhodnutie v kompetencii projektanta, ktorý stavbu navrhol. Rovnaký názor má aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý je zároveň viceprezidentom Únie miest Slovenska: „Bratislava stratí možnosť a schopnosť vyjadrovať sa k tomu, čo ide developer na jej území stavať.“ Nereálne lehoty V čom teda vidia samosprávy zásadný problém? Podľa návrhu má síce obec šancu hotový a vyhodnotený zámer pripomienkovať, ale jej pripomienky môže zamietnuť nikým nevolený, vládou dosadený úradník. A proti tomu by už nebola šanca odvolať sa. Aj samotná lehota na vyjadrenie sa má skrátiť na 14 dní. Ak to samospráva nestihne a nevyjadrí sa, má sa to považovať za súhlas. Do úvahy totiž treba brať množstvo projektov, ktoré sa posudzujú v Bratislave (od veľkých rekonštrukcií bytov, nadstavovania rodinných domov, rekonštrukcií ciest a chodníkov až po obrovské a mimoriadne zložité developerské projekty typu bratislavského downtownu). V hlavnom meste bola pritom doba vybavovania ešte pred dvomi rokmi na úrovni priemerne asi štyroch mesiacov, v súčasnosti je to asi polovica. Jediný úrad Aj tu má však developer navrch. Ak obecné či mestské zastupiteľstvo bude hlasovať proti výstavbe, môže sa podľa tohto návrhu posunúť na župu rozhodovanie. Rovnako ako napríklad v prípade Bratislavy nie je hlavné mesto nadriadené mestským častiam, však ani župa nie je nadriadená obciam a neexistuje preto argument, ktorý by tvorcom zákona umožňoval definovať ho ako nadriadenú inštitúciu. Starostovia a primátori tiež kritizujú, že majú zostať na okraji záujmu aj v prípade investičných zámerov s lokálnymi dosahmi. Rozhodovaciu právomoc by mal totiž získať novozriadený štátny stavebný úrad, čím by rozhodovali štátni úradníci namiesto samospráv. Okrem únie návrh dlhodobo kritizuje aj Združenie miest a obcí Slovenska. Na vládu apelujú, že zákon treba stiahnuť a prepracovať. Tá je vraj pripravená ešte rokovať. „O tomto návrhu sa nedá rokovať. Nedá sa ho vylepšiť. Jediné, čo sa s ním dá urobiť, je stlačiť „delete“ a vymazať ho z počítača,“ uzavrel starosta Ružinova Martin Chren.  AKÉ MAJÚ VÝHRADY MESTÁ A OBCE? ■ na čierne stavby, ktoré budú postavené do konca januára 2022, má byť udelený generálny pardon – za osem mesiacov však môžu vyrásť ešte stovky nelegálnych stavieb a týkal by sa aj desiatok medializovaných čiernych stavieb, ktoré vyrástli na celom Slovensku, vrátane tých, ktoré poznáme v Ružinove, obyvatelia proti nim dlhodobo protestovali a stavebné úrady nariadili ich odstránenie ■ obyvatelia, ktorí budú dotknutí výstavbou, prídu o možnosť vyjadriť sa ■ župa má byť v stavebnom konaní nadradená obciam, čo tieto považujú za protiústavné ■ obce prídu o kľúčovú kompetenciu rozhodovať o pravidlách výstavby na svojom území – navrhnúť a schváliť stavbu (a územný plán) majú dostať stavebné profesie  
Oznamy

Oznamy

Rubrika: Oznamy
Asistované sčítanie obyvateľov pokračuje Tento rok sa na Slovensku koná sčítanie obyvateľov. Ľudia, ktorí sa nemohli alebo nevedia sčítať sami, nemusia zúfať. Môžu totiž využiť asistované sčítanie. To pokračuje až do 13. júna. Ak ste nemali technické prostriedky, aby ste sa mohli sčítať sami, alebo potrebujete pomoc, môžete navštíviť kontaktné miesto. Čo musíte urobiť? Pred jeho návštevou si pripravte občiansky preukaz, rodné číslo, prípadne dátum sobáša a číslo bytu. Dôležité je, aby ste popisovali situáciu k 1. januáru 2021. V prípade, že sa nemôžete dostaviť, môžete požiadať o pomoc mobilného sčítacieho asistenta. Môžete tak urobiť na číslach 0911 707 691 alebo 0911 707 687. Kontaktné miesta v Ružinove: ■ Miestny úrad Ružinov - Mierová 21 ■ KNIŽNICA Ružinov - Tomášikova 25 ■ KNIŽNICA Ružinov - Na úvrati 52 ■ DK Ružinov - Ružinovská 28 ■ SD NIVY - Súťažná 18 ■ Trhovisko Miletičova - Miletičova 17 Viac informácií nájdete na www.ruzinov.sk. V prípade, že máte ďalšie otázky, môžete nás kontaktovať na mailovej adrese scitanieobyvatelov@ruzinov.sk.   INFORMÁCIA O OČKOVANÍ Bratislavská župa pripravuje očkovanie mobilnou jednotkou. Ak vám zdravotný stav, vek, alebo iné závažné dôvody neumožňujú prísť sa dať zaočkovať do niektorého z očkovacích centier, môžete sa zaregistrovať na webovej stránke www.bratislavskykraj.sk/koronavirus.   Ponuka práce Aktuálne ponuky práce Miestneho úradu Bratislava – Ružinov nájdete na www.ruzinov.sk v  sekcii „voľné pracovné miesta“ a na portáli profesia.sk.  
Takýto bol Ružinov: Štrkovec pred 50 rokmi

Takýto bol Ružinov: Štrkovec pred 50 rokmi

Rubrika: Reportáže
Štrkovecké jazero je cenným a veľmi známym prvkom Ružinova. Ešte v 50. rokoch do tejto oblasti z Malého Dunaja siahalo Mlynské rameno, to však neskôr ustúpilo výstavbe sídliska. Štrkopiesky sa pritom ťažili práve v jazere, ktoré na tomto mieste zostalo. Ako to v lokalite vyzeralo pred polstoročím (15. augusta 1971), dokumentuje fotografia, ktorú nám do redakcie zaslala pani Dalma Gyepesová. Dnes je jazero a jeho okolie nielen pre obyvateľov Ružinova ale aj celej Bratislavy vyhľadávanou oddychovou, športovou aj kultúrnou lokalitou. V 90. rokoch pritom čelilo zámeru zasypať ho – malo znečistenú vodu a špinavé brehy. Ak máte aj vy doma nejaké zaujímavé fotografie z Ružinova, aký bol pred rokmi, pošlite nám ich naskenové na adresu fotky@ruzinov.sk a my ich radi zverejníme.  foto: Dalma Gyepesová