V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec František Bolgáč.
Je to práve rok odkedy čelíme pandémií, ktorá významne ovplyvnila fungovanie celej spoločnosti. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce?
Podľa môjho názoru je základnou úlohou samosprávy slúžiť svojim obyvateľom. Čiže aj v čase epidémie zabezpečiť kritické služby v jej kompetencii. Okrem všeobecne známej zimnej údržby komunikácií a kosenia to znamená aj mnoho iných nevyhnutných služieb. Matričný úrad, ohlasovanie pobytov, sociálne služby, a mnoho iných. Zároveň ako občan Slovenska vnímam s veľkým zármutkom neúspechy riadenia koronakrízy zo strany štátu, neustále meniace sa nariadenia a chaotické poskytovanie informácií. Tieto zlyhania nie sú len čísla v štatistikách, ale sú to mŕtvi blízki, sú to deti, ktoré prišli o starých rodičov, sú to ľudia s poškodeným zdravím, depresiami a psychickými problémami, ľudia, ktorí prišli o obživu. Samospráva na všetkých úrovniach nemá ľahkú úlohu. Musí chrániť svojich zamestnancov, musí chrániť seniorov v domovoch sociálnych služieb, učiteľov a deti v čiastočne fungujúcich školských zariadeniach. Čo môže urobiť navyše, je využiť všetky dostupné komunikačné kanály a informovať svojich obyvateľov o situácii a možnostiach.
Okrem iného ste aj členom komisie školstva. Práve táto oblasť momentálne čelí veľkým výzvam – jednak kvôli tomu, že veľká časť detí stále nechodí do školy, ale aj kvôli nárastu počtu detí a chýbajúcim kapacitám škôl. Čo je pre vás za daných okolností prioritou?
Problém chýbajúcich kapacít škôl, škôlok a jaslí nie je nový. Mestská časť už dávno vie, že okrem trendu sťahovania sa mladých rodín do existujúcich bytov prebieha v Ružinove výstavba nových. Mrzí ma, že na to reaguje nedostatočne. Osobne negatívne vnímam aj zavedenie jedného školského obvodu. Vidím hrozbu do budúcnosti. Nik totiž nevie zaručiť, že neskôr vďaka nemu nevznikne tlak na rodičov dopravovať svoje deti mnoho kilometrov od miesta svojho bydliska.
Pre mňa osobne je prioritou, keďže som zároveň aj predseda komisie pre informatizáciu, viac využívať dostupné dáta a až na ich základe robiť rozhodnutia. Napríklad, ak je v niektorej časti Ružinova viac detí ako počet miest v školských zariadeniach a zároveň je trend neklesajúci, je toto miesto ideálny kandidát na rozšírenie školských kapacít. Samozrejme, platí to aj naopak.
Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti?
Ružinov je jedna z najväčších a najzelenších mestkých častí. Má výbornú polohu v rámci Bratislavy ako celku a veľmi dobre riešenú dopravu, najmä mestskú hromadnú dopravu. Do centra mesta sa ľubovoľným dopravným prostriedkom dostanete pohodlne a rýchlo. Dokonca aj pešo. Ďalej má Ružinov veľmi dobrú občiansku vybavenosť, nič v ňom nechýba. Pre tieto dôvody láka Ružinov nových obyvateľov. Je to veľmi príjemná a tichá lokalita tak pre mladé rodiny s deťmi, ako aj pre pokojný život seniorov. Takýto imidž by si Ružinov mal zachovať, preto je dôležité, aby sme naďalej opravovali chodníky, udržovali športoviská a detské ihriská a starali sa o našu zeleň. Posledné roky sa nám zloženie obyvateľstva výrazne omladzuje. Okrem iných faktorov k tomu značnou mierou prispieva aj neustále sa zvyšujúca pôrodnosť v Ružinove. Toto je jedna z najväčších výziev, ktorá mestskú časť čaká.
Vašim domovským obvodom je Štrkovec. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova?
Je toho veľa. Viac ako mám priestoru na odpovede. Obvod, mestská časť, mesto to nie sú len domy, chodníky či zeleň. Sú to najmä obyvatelia tu žijúci. Sme tu pre to, aby sme im pomohli. Môj obvod nesie meno jazera tvoriaceho jeho srdce. Vždy, keď sa prechádzam okolo jazera, ma bolí pohľad na Hotel Junior, smutnú dominantnu severného brehu. Kedysi hotel Cestovnej kancelárie mládeže nesúci meno Sputnik, slávnostne otvorený ešte v roku 1982. V deväťdesiatych rokoch sídlo skupiny neslávne slávnych bratov Diničovcov. Dnes je v rukách známeho podnikateľa Milana Fiľa.
Veľa sa dá urobiť aj v areáli hier Radosť, ktorý využívajú obyvatelia blízkeho aj ďalekého okolia. Vedel by som si predstaviť v jeho blízkosti denné centrum či klub pre seniorov. Samozrejme, trápi nás aj iné. Rekonštrukcia ciest a najmä chodníkov, opravy detských ihrísk a športovísk. Podpora komunitných projektov.
Na záver by som rád spomenul ešte tému stavebnej uzávery. Tá tu už rezonovala viackrát. Ja vravím, že je nutná až do doby, kým nebudú vypracované územné plány zón. Iba tak budeme chránení do budúcnosti pred nevhodnou, obyvateľmi neželanou výstavbou. Aj preto s veľkým znepokojením, ba až hrôzou, vnímam návrh novely stavebného zákona podpredsedu vlády p. Holého.
Na záver jedna aktuálna otázka. Do konca marca prebieha sčítanie obyvateľov. Prečo by sa ľudia, ktorí tu často celé roky žijú, ale trvalý pobyt majú inde, mali sčítať v Bratislave?
Je to výhodné aj pre nich samotných z viacerých dôvodov. Morálne hľadisko je, myslím, zrejmé. Praktické vraví, že viac peňazí v rozpočte mesta prináša výhody ľudom žijúcim tu bez ohľadu na trvalý pobyt. Zeleň, parkovacie miesta, detské ihriská, zrekonštruované cesty a chodníky, pohodlnejšia verejná doprava a mnoho iného. To všetko stojí peniaze, ktoré teraz končia niekde inde. Nehovoríme o pár drobných. Podľa magistrátu môže Bratislava sčítaním získať až 10 miliónov eur ročne. Za to sa dá napríklad opraviť 111-tisíc metrov štvorcových ciest a chodníkov, či vysadiť 13-tisíc stromov alebo kúpiť 35 kĺbových autobusov. Áno, má to význam.
Pred desiatimi rokmi sa nesčítali všetci obyvatelia Bratislavy. Tých 10 rokov nás všetkých stálo veľa. Teraz máme možnosť túto chybu nezopakovať. Prihlásme sa k mestu, kde všetci žijeme. Samotný proces je veľmi jednoduchý a zrozumiteľný. Sčítanie prebieha výhradne elektronicky, pričom stačí vyplniť krátky formulár cez počítač, tablet či mobil na webovej stránke eso.scitanie.sk.
