Novinky

Stavebná legislatíva nerieši len veľké developerské projekty, ale určuje pravidlá aj v prípadoch, keď si chcete „len“ zveľadiť vlastné bývanie. Prinášame vám stručný prehľad najčastejších prešľapov, ktoré sa objavujú pri prestavbách rodinných domov a bytov. Prvou a najväčšou chybou je názor, že na úpravy už hotovej stavby nie je potrebné stavebné povolenie a stačí len ohlásenie. Každý zásah, ktorý mení charakter budovy a ktorý môže mať vplyv na jeho bezpečné používanie (napr. statiku), vyžaduje stavebné povolenie. Ani v prípade ohlásenia však nestačí poslať na stavebný úrad informáciu a hneď sa pustiť do prestavby. S tou musíte počkať až do momentu, kedy dostanete písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavebných prác nemá námietky. Môj dom... Môj dom síce je môj hrad, ale aj v tomto prípade platí, že malý domček po starej mame si len tak prestavať na modernú vilu a nadstaviť ďalšie poschodie nemôžete. Ak máte na dome klasické podkrovie a chcete si ho prerobiť na plnohodnotné druhé podlažie, potrebujete stavebné povolenie. Ak máte rovnú strechu a chcete si nadstaviť tzv. ustúpené podlažie, ktoré bude mať menej ako 50 percent podlahovej plochy prízemia, taktiež potrebujete stavebné povolenie. Ak však chcete vytiahnuť dom do výšky na väčšej ploche, prípadne až o kompletné poschodie s rovnakou podlahovou plochou ako prízemie, musíte absolvovať aj územné konanie (pozn. – o postupe sme písali v predchádzajúcom čísle Ružinovského Echa). Rovnaký postup platí, ak chcete spraviť k domu prístavbu – pokiaľ sa mení pôdorys domu, potrebujete získať najskôr územné rozhodnutie. Ohlásenie vs. povolenie Pri zväčšovaní stavby je však dôležité pamätať aj na ďalšiu zásadnú vec – a tou sú parkovacie miesta, najmä vzhľadom na dnešnú situáciu s parkovaním. V takomto prípade zákon posudzuje nadstavbu rovnako ako novostavbu a primerane k veľkosti je podmienkou vydania stavebného povolenia pre takúto stavbu aj zabezpečenie parkovania, čo však neznamená „bezproblémové parkovanie na ulici pri dome“. Rekonštrukcie v byte sú tým, čo vyvoláva u niektorých susedov najviac podozrení a predstavuje to aj nezanedbateľnú časť podnetov adresovaných stavebnému úradu. Ak vykonávate len bežné udržiavacie práce ako maľovanie, oprava rozvodov, výmena vane, toalety alebo kuchynskej linky, nepotrebujete na to žiadne povolenie, ani o tom nemusíte stavebný úrad informovať. Iné to však je v prípade, ak chcete meniť dispozíciu bytu a rozhodnete sa vybúrať alebo presunúť nenosnú priečku. Pri takejto úprave sa vyžaduje ohlásenie, ku ktorému je potrebné zdokladovať pôvodný a navrhovaný stav. Akékoľvek práce môžu začať až potom, ako dostanete písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavebných prác nemá námietky. V prípade, že navrhované zmeny predstavujú väčší zásah, môže úrad vyžadovať stavebné povolenie. Aj viacero takýchto „menších“ zmien, najmä v prípade veľkých bytoviek, predstavuje nezanedbateľný zásah do statiky domu a môže mať pre jeho obyvateľov fatálne následky.    

Keď v najbližšej dobe uvidíte kopať jamy na trávniku neďaleko Retra, nemusíte mať obavy. Nič neničia, práve naopak. Na tomto mieste vznikne naša prvá dažďová záhrada, ktorá bude vodu v území zadržiavať a v období sucha postupne uvoľňovať do svojho okolia. Lokalita v okolí Retra je známa aj tým, že sú tu pri búrkach ulice plné dažďovej vody. Problém však nie je len v kanalizačných vpustiach. Celá táto plocha sa nachádza v najnižšom bode ulice a zároveň sem steká voda zo svahu. Jedným z riešení ako riziko zaplavovania obmedziť, je vybudovanie dažďovej záhrady. Ako to funguje? Dažďové záhrady vytvárajú priestor, ktorý uľahčuje vsakovanie vody z prívalových dažďov, ktoré môžu byť mimoriadne nebezpečné a môžu napáchať veľké škody, a sú tak významným vodozádržným prvkom tzv. zelenej infraštruktúry. Aby bola takáto záhrada plne funkčná, je potrebné upraviť jej profil. V prvej fáze sa najskôr odstráni starý trávnik a odstráni zemina do hĺbky 60 cm. Na geotextíliu, ktorá prepúšťa vodu, sa uloží do výšky 30 cm kamenná drvina, na ňu ďalšia vrstva geotextílie a napokon približne 40 cm zeminy. Skutočná záhrada Napriek svojej vodozádržnej funkcii bude toto miesto stále aj záhradnou plochou. O túto funkciu tak určite nepríde. Na 189 m2 totiž vysadíme takmer dvetisíc trvaliek a okrasných tráv a povrch upravíme mulčovacou kôrou. Už čoskoro tu tak pribudnú aj stovky kosatcov, ľalioviek, alchemík, ale napríklad aj echinaceí. Tie iste potešia nielen oko Ružinovčanov, ale človek pri pohľade na ne aj pookreje na duši. Ružinovské predzáhradky V priebehu posledných týždňov ste nás zaplavili množstvom žiadostí o príspevok na skrášlenie vašich predzáhradok. Prví z vás už s prácami aj začali a onedlho nás tak pri prechádzkach čaká pohľad na krásne záhony. Kto má záujem, môže o podporu ešte požiadať. Svoje žiadosti môžete posielať aj naďalej, katalóg rastlín a presné inštrukcie ako postupovať nájdete na www.ruzinov.sk. Takto sa mení predzáhradka na Velehradskej 36.  

"Som presvedčená, že tak, ako sme dokázali vakcináciou poraziť mnohé smrteľné choroby v minulosti, dokážeme aj dnes ochrániť naše životy pred ochorením Covid-19," povedala prezidentka Zuzana Čaputová koncom vlaňajšieho decembra, keď sa nechala zaočkovať prvou dávkou vakcíny. S pandémiou koronavírusu bojuje nielen Slovensko ale aj celý svet už dlhšie ako rok. Lekári a odborníci pritom hovoria, že jediným riešením je očkovanie. Aj preto Bratislavský samosprávny kraj zriadil na futbalovom štadióne na Tehelnom poli najväčšie očkovacie centrum na Slovensku. Ružinovské Echo sa bolo pozrieť, aký je proces a organizácia, ktorú chvália stovky ľudí.  Je krátko pred poludním. Taká obyčajná sobota. A nás nohy zaviedli na futbalový štadión na bratislavské Tehelné pole. Medzitým sa človek zamýšľa nad významom slova obyčajná. Lebo v poslednom období sme si už zvykli na to, že naše dni sprevádzajú mnohé obmedzenia spojené s bojom proti ochoreniu Covid-19. Pred bránami moderného športového stánku v tom momente postávajú asi dve desiatky ľudí. Postupne však prichádzajú a odchádzajú. Po celý deň. Patria medzi tie státisíce, ktoré dôverujú vedeckým a medicínskym autoritám. Aj preto, aby oni, ale aj my ostatní, sme mohli ďalej žiť bez obmedzení, sa idú dať zaočkovať proti koronavírusu. Každý pritom vie, na čo myslí ten druhý. Aj keď sa navzájom nepoznajú. "Aj ja sa chcem vrátiť k bežnému životu," zaznie občas trochu viac nahlas. V pokojnej atmosfére pritom načúvajú pokynom dobrovoľníkov. Na ich výzvy dodržiavajú odporúčané dvojmetrové rozostupy. Nikto nemá chuť sa predbiehať. Nie je dôvod, lebo každý, kto v tento deň stojí v rade, vakcínu dostane. Výberovým sitom už raz každý z týchto záujemcov prešiel, keď sa registroval do štátnej čakárne. „Aj vy čakáte na očkovanie?“ - pýtajú sa dobrovoľníci v žiarivých žltých vestách. Práve toto je ten moment, keď sa začína reálna cesta za prvým slobodným nádychom bez rúška či respirátora. Slobodne sa nadýchnuť Vtedy si človek spomenie aj na slová prezidentky Zuzany Čaputovej. Keď koncom decembra dostala prvú dávku vakcíny, svojimi slovami upokojovala a vlievala nádej - že už čoskoro môže byť lepšie a budeme môcť dýchať slobodnejšie. „Som presvedčená, že tak, ako sme dokázali vakcináciou poraziť mnohé smrteľné choroby v minulosti, dokážeme aj dnes ochrániť naše životy pred ochorením Covid-19. Nech túto záverečnú skúšku v boji s vírusom zvládneme úspešne a naše odriekanie počas pandémie nevyjde nazmar,“ hovorila vtedy. Teraz, niekde tam v tom 10-metrovom rade medzi tabuľou s označím „očkovanie“ a dverami s nápisom „vstup“ stoja rodičia, starí rodičia ale aj ľudia z prvej línie. Mnohých z nich sa „dotkla“ smrť na ochorenie Covid-19, s ktorým už viac ako rok zápasí celý svet. Niektorí z nich prišli o rodičov či priateľov. „Nech sa páči, môžete si prejsť,“ hovorí v tom jeden z dobrovoľníkov. Osobné údaje vám skontrolujú pri jednom z pultov vo vstupnej hale. Obavy nemusí mať nikto. A kto ich má, iste rýchlo pookreje. Medzi čoskoro zaočkovanými ľuďmi sa totiž pohybujú zdravotní klauni. Aj vďaka nim je aspoň na očiach ľudí vidieť, že sa usmievajú. Služba obyvateľom Krátkou uličkou po rýchlom overení údajov sa presúvajú do haly, kde v dlhom rade za stolíkmi sedí 12 lekárov. „Spoločne si prejdeme tento dotazník,“ inštruuje každý jeden z nich. Všetky pochybnosti a možné komplikácie treba vylúčiť hneď na úvod. Na diskusiu o zdravotnom stave každého pacienta je dostatočný priestor. Ak nestačí názor jedného odborníka, pridajú sa aj ďalší. Na celý proces dohliada riaditeľ odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja a lekár Tomáš Szalay. „Zriadenie veľkokapacitného očkovacieho centra vnímam, a myslím si, že môžem hovoriť za všetkých, ktorí za tým stoja a ktorí tam víkend čo víkend pracujú, veľmi pozitívne najmä ako službu obyvateľom nášho kraja,“ hovorí s tým, že očkovanie je svetlo na konci tunela a všetci pracujú s obrovským optimizmom, aby „ukončili krízu, ktorá nás tu už rok kvári.“ Víkendovú „očkovaciu“ šichtu ťahá doktor Szalay v najväčšom očkovacom centre na Slovensku pod patronátom Bratislavského samosprávneho kraja už šiesty víkend. Predtým dva víkendy dozoroval "pilotný" projekt v poliklinike v bratislavskej Karlovej Vsi. Zohranú dvojicu tvorí s predsedom Komisie zdravotníctva a sociálnych vecí v bratislavskej župe Jurajom Štekláčom. Únavu však ani jednom z nich vôbec nebadať. „Toto je moje hobby,“ hovorí druhý menovaný s tým, že energiou ho nabíja to, že cíti a vníma zmysel svojej práce. Za jediný deň vidia na tomto mieste asi 2500 ľudských tvárí. Avšak prekrytých respirátormi. Očkovať by mohli aj viac Aj preto robia všetko, čo je v ich silách, aby sme ich - my všetci - mohli čo najskôr odložiť. Ak to bude nutné a zároveň možné, Bratislavský samosprávny kraj je pripravený navýšiť kapacity. „Momentálne sme limitovaní aj dodávkou vakcín,“ objasňuje hovorkyňa Lucia Forman Habancová. Áno, aj tu funguje ten paradox. Kým na východe Slovenska sú voľné kapacity, na západe chýbajú. Pred sebou má však tento tím jasnú víziu. Vyhrať boj s koronavírusom a teda zaočkovať čo najväčší počet ľudí. Po konzultácii s lekárom sa pacient odoberie do malej kabínky. Celý proces očkovania trvá necelú minútu. Pohodlnejšie sa budete cítiť, keď si oblečiete tričko s krátkym rukávom, keďže vakcína sa aplikuje do ramena. Jednoduchá dostupnosť V bratislavskej župe je zaočkovaných okolo 30 percent ľudí. „Ako županovi Bratislavského kraja, ktorý má približne 660 tisíc obyvateľov, mi záleží na tom, aby sa pandémia čím skôr skončila. Preto sme aj prišli s myšlienkou veľkokapacitného očkovacieho centra,“ objasňuje jeho predseda Juraj Droba. Neočkujú sa deti a ľudia s rôznymi obmedzeniami. V hre, kde toto centrum zriadiť, bolo viacero lokalít. Rozhodujúce boli priestory, ale aj možnosť dopravy. V okolí Tehelného poľa je to bez problémov. Navyše prvá hodina parkovania v podzemnej garáži je bezplatná, za ten čas očkovanie určite stihnete. V priestoroch moderného štadióna sa pritom dbá na bezpečnosť a hygienu na plnej čiare. Cirkuláciu vzduchu zabezpečuje špeciálna filtrácia, dezinfekciu zase germicídne žiariče. Kolektívna imunita Medzi tými, ktorí si organizáciu vyskúšali na vlastnej koži, je aj pán Rudolf. Keď dostal šancu dať sa zaočkovať, chopil sa jej naplno. „Chcem prispieť ku kolektívnej imunite. Už rok sme zatvorení, je to jediná cesta, ako z toho von,“ hovorí muž, z ktorého sála príjemná energia. Nechať sa odfotiť pri očkovaní nie je pre neho žiaden problém. Aj toto môže byť odkaz pre tých, ktorí ešte pochybujú. „Je to naša práca. Tí, ktorí chcú, tých zaočkovať. A ostatným vysvetliť, prečo je to správne,“ dopĺňa doktor Štekláč slová zaočkovaného pána Rudolfa. Treba vylúčiť komplikácie Jemu aj tisícom ďalších odporučia, aby v očkovacom centre pobudol ešte aspoň 15 minút. Pred odchodom zaočkovaných chce mať zdravotnícky personál istotu, že nikto nemá žiadne komplikácie. Keby sa vyskytli neskôr počas ďalších dní či nocí - napr. zvýšená teplota či tlak, odporúčajú bezodkladne kontaktovať svojho lekára. Najbližšie hodiny po očkovaní by ste sa tiež mali vyhnúť námahe a fyzickej aktivite. Tieto minúty využívajú pritom už zaočkovaní rôzne. Mnohí adresujú organizátorom na sociálnych sieťach slová uznania. Odpisuje im samotný župan Droba. Ďakuje aj za svojich kolegov a ľuďom zase za to, že sa dávajú očkovať. Z opodiaľ medzitým zrazu znie príjemná živá hudba. To aj zdravotní klauni spríjemňujú desiatkam ľudí posledné minúty na národnom futbalovom štadióne. Jedným očkom sa prizerajú aj prítomní záchranári. Aj vtedy sú však v pohotovosti. Ak by niekomu prišlo nevoľno, sú pripravení okamžite zasiahnuť. Teraz sú však kóje určené na takéto prípady prázdne. Stoličky pri lekároch sú však stále všetky obsadené...   

Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) 5. máj Poslanecké stredy: Pilková Silvia (Trnávka)   12.máj Poslanecké stredy: Gašaj Michal (Nivy)   19. máj Poslanecké stredy: Matúšek Jozef (Starý Ružinov)   26.máj Poslanecké stredy: Kurhajcová Petra (Trávniky)   2. jún Poslanecké stredy: Štasselová Lucia (Pošeň)   9. jún Poslanecké stredy: Gečevský Nikolaj (Prievoz)   Upozornenie: Z dôvodu lockdownu v tejto chvíli nie je možné uskutočnovať osobné stretnutia poslancov s občanmi v budove miestneho úradu. V prípade záujmu odporúčame kontaktovať poslancov e-mailom alebo telefonicky. Kontakty sú uvedené na www.ruzinov.sk (mestská časť/ miestne zastupiteľstvo/ poslanci).   Informácie o akciách pre seniorov a o uvítaní do života: Vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu nebude mestská časť až do odvolania organizovať žiadne hromadné podujatia.