Na prvý pohľad to vyzerá ako pomoc, v skutočnosti je to obrovská rana pre fungovanie samospráv. Odhaduje sa, že Bratislava príde kvôli tomu balíčku o vyše 30 miliónov eur, Ružinov takmer o 3 milióny. Ide o obrovský finančný balík, ktorý pokrýva veľkú časť služieb, ktorú obyvatelia od obcí dostávajú a ktorých výpadok alebo obmedzenie by pocítil každý jeden obyvateľ a návštevník mesta. Boj samospráv sa však ešte nekončí.
Debata o dopade balíčka sa preniesla aj na pôdu ružinovského zastupiteľstva pri prerokovávaní zmeny rozpočtu. Rovnako ako zmena rozpočtu, ktorú niekoľko dní predtým schvaľovalo hlavné mesto, ani v tomto prípade ešte očakávané výpadky príjmov neboli zapracované, s tým sa počíta až na jeseň. O „balíčku“, ktorý prednedávnom schválil parlament, totiž bude ešte rozhodovať Ústavný súd SR a nedá sa odhadnúť, či pozastaví jeho platnosť úplne alebo len čiastočne. Už v tejto chvíli je však zrejmé, že ak by ostal v platnosti, bude to mať zásadný vplyv na rozpočet a fungovanie mestskej časti.
Neisté kompenzácie
V politických kuloároch sa síce hovorí, že súčasťou balíčka by mali byť aj isté opatrenia na pomoc samosprávam, ale v čase uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa nebola známa ich konkrétna podoba. Spomína sa odpustenie úveru, ktorý minulý rok získali od ministerstva financií samosprávy (vrátane Ružinova) v rámci pomoci pri kompenzovaní dopadov celosvetovej pandémie koronavírusu a takisto by sa údajne mohli uvoľniť pravidlá čerpania rezervného fondu aj na bežné výdavky, keďže balíček ovplyvňuje najmä tie, prípadne nejaký typ jednorazovej pomoci.
Zároveň sa počas posledného júnového čísla čakalo aj na novú daňovú prognózu, ktorá by podľa odhadov síce mala byť dobrá, ale stále nie je jasné, aký bude pomer medzi tým, čo samosprávam balíček vezme a čo sa im vráti.
Krízový režim
Ružinov sa už v tejto chvíli mimoriadne intenzívne pripravuje na prechod do krízového režimu a v rámci úsporných opatrení už boli pozastavené prípravy jednej veľkej rekonštrukcie. Ďalšie opatrenia sú otvorené. Starosta Martin Chren pri prerokovávaní tohto bodu zdôraznil, že tento rok bude kvôli tomu ťažký a budúci extrémne náročný. Podľa prvých prepočtov, ktoré pre mestské časti pripravil magistrát, bude mať Ružinov na budúci rok pokles príjmov o 3 milióny eur. A to nie sú pre chod mestskej časti zanedbateľné prostriedky.
„Ak si zrátate všetky peniaze na kosenie, na opravy ciest a chodníkov a na odhŕňanie snehu, stále nie sme na sume 3 milióny. Takže ak by sme aj toto všetko prestali robiť, stále to nebude stačiť. K tomu si ešte treba pripočítať aj prudko rastúce výdavky na energie a pohonné hmoty. Ružinovská VPS už ku koncu júna vyčerpala svoj celoročný rozpočet na benzín na kosenie. Ten bol totiž rozpočtovaný na úrovni 1,20 eur a dnes je benzín na úrovni 2 eur. Nárast predstavuje navýšenie nákladov za pohonné hmoty 1,5 až 2 milióny eur. Celkový dopad na rozpočet mestskej časti na budúci rok sa odhaduje mínus 5 miliónov eur – tri balíček a dva vyššie náklady.“
Štrajk samospráv
Hneď potom, ako v máji parlament schválil tento balíček, začali primátori a starostovia na celom Slovensku upozorňovať na to, aké obrovské dopady to bude mať na ich fungovanie. Len Bratislava by tento rok mala prísť o 10 miliónov eur, na budúci rok to bude balík v objeme až 50 miliónov eur a pre mnohé malé obce môže byť očakávaný výpadok príjmov až likvidačný.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) preto už 19. mája vstúpilo do štrajkovej pohotovosti, ku ktorej sa pridalo aj všetkých 17 mestských častí hlavného mesta - Bratislavy. Podporu ZMOS-u už vtedy vyjadrilo aj Združenie samosprávnych krajov SK8. Po prelomení veta prezidentky, kedy parlament spomínaný balíček opäť schválil, vyhlásil ZMOS k 1. júlu 2022 začiatok štrajkov na celom Slovensku.
