Novinky

V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa PaedDr. Mária Barancová. Koronavírus za posledné týždne zmenil fungovanie celej spoločnosti a zasiahol takmer všetky aspekty života ľudí. Znamená však aj veľkú finančnú záťaž. Ako to podľa vás zmení fungovanie mestskej časti? Určite sa bude rozpočet prehodnocovať, krátiť, budú sa škrtať niektoré plánované nákupy, prípadne rôzne akcie. Len rúška, dezinfekcie - a vôbec položky súvisiace so zabezpečením hygieny – stáli len za prvé týždne mestskú časť takmer 200-tisíc eur. To možno na margo toho, keď niekto povie „veď chcem len jedno-dve rúška“. Na najbližšom zastupiteľstve budeme riešiť síce zmenu rozpočtu, ale ide o malú zmenu rozpočtu, neriešia sa v ňom ešte negatívne dopady korona krízy na naše hospodárenie, pretože tie nie je ešte žiadnym spôsobom možné odhadnúť, prognózy sa pohybujú až do 4 miliónov eur. Veľmi záleží aj od rozhodnutia vlády v prípade kompenzácií, či už vo vzťahu k mzdám, ako aj vo vzťahu k samotným samosprávam. Mestské časti a aj mesto sú od začiatku vo veľmi zložitej situácii. Suplujú to, čo nevedel v úvodnej fáze zaistiť štát. Jednu vec ale treba mimoriadne oceniť. Denno-denne vidíme tímovú spoluprácu s primátorom Matúšom Vallom. To sme tu v minulých volebných obdobiach nepoznali. Čelíme najväčšej kríze za posledné desaťročia a som presvedčená, že práve korektná spolupráca, schopnosť oceniť prácu a nasadenie druhých a to, že nebudeme ventilovať osobné frustrácie na sociálnych sieťach, sú jediný spôsob ako ju zvládnuť. A keď to všetko skončí, pokračovať v korektnej spolupráci a ísť ďalej. Mestská časť toho spravila veľmi veľa. Je to dôkaz zodpovedného prístupu a kvalitného manažmentu. A to treba jednoznačne oceniť. Bude sa šetriť? Niektoré položky budeme musieť prehodnotiť, ale väčšina rozpočtu mestskej časti tvoria také, s ktorými sa pohnúť nedá, lebo sú stanovené zo zákona. Musíme sa zachovať zodpovedne. Už takmer desať rokov pôsobím v dotačnej komisii a som veľký zástanca grantovej politiky. Práve dotačnú schému som spoluvytvorila v roku 2011. Som presvedčená, že obec by mala podporovať komunitné a rozvojové aktivity, lebo ľudia najlepšie poznajú svoje bezprostredné okolie a dokážu priniesť projekty, ktoré mestská časť, ale ani štát alebo iná veľká organizácia poskytnúť nedokážu. Dnes je však situácia iná. Spôsobila, že kvôli časovej tiesni nebude možné stíhať hodnotenie, ale najmä realizovať projekty. Štvrť milióna eur, ktoré sme tento rok chceli použiť na dotácie, by sme mali použiť aspoň na čiastočné vykompenzovanie výdavkov, ktoré súvisia s koronavírusom. Ochrana zdravia obyvateľov musí byť najdôležitejšia. Áno, vzdáme sa niečoho, čo je pre mňa osobne veľmi dôležité. Ale pomôžeme tým tisícom a tisícom Ružinovčanom. A to je pre mňa zrelé a zodpovedné rozhodnutie. Skutočne verím, že keď toto celé skončí, veľmi dlho nebudeme riešiť žiadnu pandémiu ani nič podobné. Okrem dotačnej komisie pôsobíte aj v komisii školstva, kultúry a športu. Jednou z najväčších tém, ktoré bude musieť Ružinov riešiť, je zásadný nedostatok základných škôl a chýbajú aj učitelia. Môžeme mladým ľuďom ponúkať prácu v prostredí, ktoré bude podporovať slobodný a kreatívny prístup k učeniu. Môžeme rekonštruovať školy, aby sa im lepšie učilo a cítili sa tam lepšie. Môžeme im ukázať, na akých úžasných projektoch mohli robiť školy vďaka eurofondom. Môžeme a vždy budeme podporovať slušnú, korektnú a odbornú komunikáciu na úrovni školy. Ale na konci dňa je odpoveď celkom jednoduchá. Peniaze a tie treba nájsť. Učitelia trávia s našimi deťmi neporovnateľne viac času ako my. Žiaľ, nie je v kompetencii obce riešiť platy. Tie vychádzajú zo zákona a platia rovnako v Ružinove ako v Plešivci alebo Čadci. Riešením by bolo mať k dispozícii nájomné byty. Jeden bytový komplex – s viac ako 80 bytmi – bude magistrát stavať na Terchovskej. Potrebujeme ich však omnoho viac. Nielen pre učiteľov, ale aj sociálne pracovníčky alebo mestských policajtov. Ružinov rokuje so Štátnym fondom rozvoja bývania o tom, ako to zafinancovať. Riešením by mohlo byť aj vytvorenie špeciálnej dotačnej schémy len pre učiteľov, ale to nie je systémové riešenie, skôr ako model podpory inovatívnych učiteľov. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Ružinov je úžasné miesto pre život. Je blízko centra, máme tu najviac bizniscentier a nákupných zón, ale aj množstvo parkov a kompaktných lokalít, vďaka čomu tu funguje veľmi príjemný komunitný život. Napriek tomu, že musíme často bojovať proti snahám o zahusťovanie výstavby, je Ružinov miestom, ktoré v sebe spája to najlepšie z oboch svetov – možnosti veľkomesta a pocit miesta, kde sa susedia poznajú a záleží im na tom, ako to vyzerá tam, kde žijú. Keď zorganizujú rojnicu a poupratujú okolie. Alebo keď zorganizujú jarmok alebo akcie pre deti. Jednoducho miesto, kde chce človek žiť, nielen bývať. Vašim domovským obvodom je Prievoz. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? V Prievoze žijem so svojou rodinou väčšinu života. Mám rada to, aký má pokojný charakter, ako si udržiava takmer vidiecky štýl. Pamätám si ho ešte spred 35 rokov s pôvodnou zástavbou malých rodinných domov a veľkých záhrad s ovocnými sadmi, robotníckym domom na Mierovej. Som hrdá na jeho históriu, na historické budovy a pamiatky, a preto sa počas svojho mandátu usilujem o vrátenie historickej radnice Prievozčanom. Roky tlačím na obnovu Spoločenského domu Cultus v Prievoze. Zúfalo potrebujeme opraviť chodníky a cesty. A je toho viac – musíme doriešiť územné plány zón, kanalizáciu a osvetlenie v Pálenisku, stavebné plány na Domových roliach, vyriešiť parkovanie – napríklad postavením parkovacieho domu, ktorý by pekne zapadol do okolia, ale aj rozšíriť kapacity základných a stredných škôl. Aby sme budovali Ružinov pre ľudí.  

titulná fotografia (https://www.facebook.com/pg/zostandoma/about/) Začiatkom apríla zaplavili Ružinov viac ako dve stovky tabuliek s nápismi, ktoré upozorňovali na dodržiavanie pravidiel, ktoré majú pomôcť spomaliť šírenie nákazy. Mestská časť sa spojila s autormi kampane #ZOSTANDOMA, a nápadité vizuály s posolstvom sa tak dostali ešte ďalej než na sociálne siete – na miesta, kde trávime najviac času a kde stretávame najviac ľudí, ktorí majú pocit, že sa im nič nemôže stať. Rozprávali sme sa so zakladateľom tejto kampane, IT inovátorom Milanom Novotom. Všetko začalo len niekoľko dní potom, ako boli na Slovensku potvrdené prvé prípady nakazenia koronavírusom. Milan vtedy zverejnil status a vyzval svojich kamarátov, aby ostali doma. Keďže nemá na facebooku toľko kamarátov, aby zasiahol celú krajinu, založil stránku a tá sa veľmi rýchlo začína šíriť. Ako rýchlo sa to môže udiať, sa ukázalo aj teraz. Stačilo niekoľko hodín a pridáva sa grafický dizajnér Jozef Tóth. Dnes má iniciatíva 10 – 15 aktívnych členov a nedávno pribudla skupina psychológov. Iniciatívu podporili aj mnohé známe osobnosti, medzi inými napríklad hokejisti Marián Gáborík, Michal Handzuš či olympijsky víťaz Matej Tóth. A o čo teda v kampani ide? Predovšetkým má povzbudzovať ľudí, aby sa správali zodpovedne. Zároveň informuje o epidémii prostredníctvom jednoduchých odkazov a infografík a bojuje proti stále intenzívnejšie sa šíriacim hoaxom. Je zrozumiteľná a moderne spracovaná. Úspech bol nečakaný. „Na začiatku sme zasiahli približne 2,3 milióna populácie slovenského facebooku. To je naozaj dosť. Keďže celá iniciatíva vznikla spontánne a organicky, nemali sme žiadnu predvymyslenú cieľovku. Zaujímavé však je, že takmer 80 percent našich fanúšikov tvoria ženy. Zásah nášho obsahu je už vyrovnanejší.“ Jednoznačne najobľúbenejším vizuálom kampane sa stal ten, ktorý inšpiroval jeden z najznámejších výrokov Andreja Danka (pozn. - Žiaden človek nedokáže tak nakaziť človeka, ako dokáže len človek človeka.). Človek má preto pocit, že sa tvorcovia kampane rozhodli byť aj pri takejto vážnej téme vtipní. „Na prvý pohľad asi áno, ale v podstate až na niekoľko výnimiek majú vizuály skôr informačný charakter,“ hovorí Milan Novota. Tabuľky rozmiestnené po parkoch a uliciach mesta nenahrádzajú políciu, ale apelujú na náš zmysel pre zodpovednosť. Zostaňme preto doma a zvládneme to.    

Už dávno sa o nejakej chorobe nehovorilo tak intenzívne ako v posledných mesiacoch o korone. Zapĺňa titulky správ a informácie o počtoch nakazených, či dokonca mŕtvych, sú bežnou súčasťou našich dní. Strach z vírusu neovplyvňuje len ekonomiku štátov. Mení aj ľudí, ktorí sa pod vplyvom tejto situácie správajú tak, ako by sme to od nich nikdy nečakali. O tom, ako nás toto obdobie mení, sme sa rozprávali s psychoterapeutkou Helgou Palušovou. Jednoduchá odpoveď na to, ako nás zmenila táto kríza, neexistuje. Ako hovorí Helga Palušová – „na Slovensku máme viac ako päť miliónov rozdielnych príbehov a žiadny z nich nemožno zovšeobecňovať“. Každý z nás vyšiel z odlišného prostredia, máme rozdielne životné skúsenosti a čelíme rôznym existenčným výzvam. Inak sa dnes preto cíti mladá dvojica, ktorá normálne chodí do práce, inak senior v anonymnom meste a inak rodič – samoživiteľ, ktorý sa zo dňa na deň ocitol na OČR a prišiel tak o veľkú časť príjmu. Neexistuje preto ani jednoduchá rada ako toto obdobie zvládnuť. Pomoc vs. zloba Na titulnej strane tohto čísla Ružinovského echa je desaťročná Olivka. Ona a stovky ľudí, mimovládok a firiem denno-denne pomáhajú ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Niekto ušije rúška, iný prinesie nákup, iný pošle hotovosť a ďalší zaplatí testovanie stovkám seniorov. Každý v rámci svojich možností, ale najmä – podľa ochoty urobiť pre druhých niečo navyše, niečo, čo robiť nemusí, ale chce, lebo to považuje za dôležité. Obrovské množstvo ľudí od prvých dní krízy nám ukazuje, že na dobro medzi ľuďmi nemáme dôvod rezignovať. Sociálne siete však nie sú len platformou pre pomoc druhým, ale vytvárajú priestor aj pre prezentovanie obrovského množstva nenávistných, útočných, manipulatívnych a agresívnych komentárov. Seniori sa cítia dotknutí obmedzeniami a v iných debatách pracujúci útočia na benefity pre dôchodcov. Stačí, aby niekto ukázal prstom na človeka, ktorý podľa neho priniesol do nejakej skupiny nákazu, a stovky ľudí tohto človeka bez jediného dôkazu doslova lynčujú. A samostatnou témou sú ľudia, ktorí spochybňujú úmysly každého, kto je ochotný pomôcť – či už ponúka rúška alebo prináša peniaze – a nazýva to pochybnými marketingovými ťahmi a prázdnym predvádzaním sa. Obhajoba strachu Je takéto správanie len našou reakciou na strach alebo takýto naozaj sme? „Diskusie na sociálnych sieťach nám dávajú falošný pocit anonymity. Strácame zábrany aj pre to, že za svoje reakcie nenesieme vlastne žiadnu reálnu zodpovednosť.“ Zvykne sa hovoriť, že strach nám zatemňuje myseľ. „Áno, ale človek nefunguje v takomto jednoduchom nastavení. Môže sa báť, ale zároveň má v sebe vyvinuté procesy na jeho zvládanie.“ Na jednej strane hovoríme o obrovskom strachu z nákazy, ale vzápätí ideme do parkov a k Dunaju, kde sa stretáva nezanedbateľné množstvo ľudí. Alebo vidíme ľudí sedieť na lavičkách pri Štrkovci s kamarátmi, rúška zložené a majú pocit, že je všetko v úplnom poriadku. Bojíme sa teda naozaj alebo nie? „Strach nie je jedna univerzálna emócia rovnako silná v každej situácii – je odstupňovaný. Práve preto sú dôležité mechanizmy, ako ho zvládať. A tento proces začína tým, že si poviem, aká vážna tá moja obava naozaj je a následne sa snažím reagovať adekvátne. Taký ten obrovský strach cítime len veľmi zriedkavo. Vtedy je naša reakcia inštinktívna – útok alebo útek. Ale určite nie urážky na sociálnych sieťach. Nespochybňujem právo na iný názor. Ale to, čo je podstatné, je spôsob, akým ho komunikujeme. Aj v takýchto situáciách sa totiž ukazuje, aké jednoduché je skĺznuť na veľmi primitívnu úroveň.“ Myslime na seba Jednou z vecí, ktoré by sme si však z tohto náročného obdobia mohli odniesť, je to, že budeme viac pozorní sami k sebe a k svojmu duševnému zdraviu. „Nikdy predtým nedostávali „pomáhajúce“ profesie v médiách tak veľa priestoru. Zrazu si omnoho viac všímame ľudský rozmer, čo potrebuje duša. Nepamätám si, že by spoločnosť niekedy tejto oblasti venovala tak intenzívne a natoľko do hĺbky. Je dôležité, aby sme vedeli, že požiadať o pomoc je niečo úplne normálne. Pretože duševné zdravie je rovnako dôležité ako telesné.“ Budeme lepší? Zmení sa vďaka týmto – či už pozitívnym, ale aj negatívnym zážitkom – naša spoločnosť? Budeme k sebe lepší, pozornejší a starostlivejší? „Ak by sme čakali akési zázračné obrodenie spoločnosti, mohlo by sa nám ľahko stať, že budeme sklamaní. Zázraky sa nestanú. Ale sú témy, ku ktorým budeme pristupovať s podstatne väčším rešpektom – ako napríklad ekológia, to, akým spôsobom vnímame vedu alebo vzdelávanie. Ukázali sme však, že hoci princípy liberálnej demokracie sú pre nás nesmierne dôležité, dokážeme rešpektovať nariadenia, ktoré nás majú ochrániť, aj keď nás obmedzujú v pohodlí, na aké sme si zvykli.“   

Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Okrem telefónnych čísel, ktoré v tomto náročnom období pre obyvateľov pripravili mestská časť, magistrát alebo ministerstvo zdravotníctva, existuje niekoľko ďalších telefónnych liniek, e-mailových kontaktov a četovacích platforiem, na ktoré sa môžete obrátiť, ak budete potrebovať pomoc.    Linka Detskej istoty  (pre deti a mládež do 18 rokov) 116 111 (non-stop)  IPčko  (pre mladých) e-mail alebo chat – cez webstránku www.ipcko.sk (7:00 – 24:00)  Linka dôvery Nezábudka  (pre dospelých) 0800 800 566 (non-stop)  Linka pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212 (non-stop) Linka pre obete domáceho násilia 0800 300 700 tyranie@genpro.gov.sk Linka pre nahlásenie zanedbávania dieťaťa 0800 191 222 Bezpečný ženský dom DÚHA 0915 166 663, 0918 284 247 Krízové stredisko DÚHA 0908 777 182 Krízová linka Aliancie žien Slovenska 0903 519 550 OZ Žena v tiesni 0907 346 374, 0911 346 374 (7:00 - 19:00)