V časopise Ružinovské echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslanec JUDr. Matúš Méheš.
Pred niekoľkými dňami investor predstavil víziu riešenia novej Hirošimy a jej bezprostredného okolia. Boli ste jedným z členov komisie, ktorí zastupovali mestskú časť. Čo bolo pre vás pri rozhodovaní podstatné?
Aby táto ohavná zrúcanina konečne zmizla a aby investor rešpektoval prostredie, kde sa chystá stavať.
Ľudia, ktorí žijú v tejto časti Ružinova, viac ako desať rokov počúvali množstvo sľubov a nič sa nezmenilo. Deti, ktoré sa narodili, keď tento obchodný dom zatvárali, už dnes chodia na strednú školu. Na jednej strane sme všetci chceli, aby tu vzniklo niečo nové, ale na strane druhej sme sa báli, čo môže pred našimi oknami vyrásť. V Bratislave nemusíme chodiť ďaleko po príklady, kedy sa developeri stavali k okoliu viac než necitlivo.
To, čo sme zažili pri rokovaniach o budúcnosti Hirošimy, sa s tým ale vôbec nedá porovnať. Ak by takto fungovala komunikácia medzi investormi, samosprávou a obyvateľmi, naše mestá by vyzerali úplne inak. Komisia nebola len „pro forma“ zoskupenie. Naše požiadavky investor rešpektoval a dokonca sme ho pri niektorých kľúčových debatách prehlasovali.
Víťazný projekt má v sebe všetko, čo by som rád v tejto časti Ružinova videl. Miesto, okolo ktorého ľudia len prechádzali, by sa zmenilo na miesto, kde trávia čas s rodinami. Nechceli sme tu „downtown“ ako ho poznáme spoza oceánu, kde by po šiestej nebolo ani nohy. Chceli sme nové centrum Ružinova a architekt Cigler nám ho ponúkol. Nevyrastú tu žiadne mrakodrapy plné kancelárií, nová výstavba nebude vyššia ako tá v okolí. Obnovia sa námestia, pribudne zeleň a autá sa presunú do podzemných parkovísk. Vznikne miesto pre komunitné trhy, koncerty a iné akcie. Celá zóna sa prepojí s Parkom Andreja Hlinku a parkom pred Paneurópskou vysokou školou, budúcim Wetzlerovým parkom a vznikne tak nové centrum Ružinova.
Keďže sme chceli, aby architekti premýšľali nad celou zónou, videli sme aj to, ako by do prostredia zapadol zrekonštruovaný dom kultúry a prípadne aj nová radnica. Je to síce téma, o ktorej budeme ešte veľmi intenzívne rokovať, ale som presvedčený, že práve takáto funkcia do centrálnej časti patrí.
Hlavným bodom posledného rokovania zastupiteľstva bolo schvaľovanie rozpočtu. Ktoré oblasti treba podľa vás riešiť prioritne? Podarilo sa podľa toho nastaviť kľúčové položky?
Opraviť to, čo sa desaťročia zanedbávalo, sa nedá ani za rok, ani za dva. Som rád, že máme rozpočet, ktorý odráža skutočné potreby mestskej časti a ľudí, ktorí tu žijú a nie je len prehliadkou „marketingových“ aktivít. Budeme rekonštruovať komunikácie a budeme to robiť skutočne „od podlahy“, aby sme sa k rovnakému kúsku cesty nemuseli vracať už o niekoľko mesiacov. Naplánujeme rezidenčné zóny a urobíme to na základe poctivého dopravného prieskumu. Investujeme do zelene. V Ružinove máme desaťtisíce stromov a potrebujeme poriadne zmapovať ich zdravotný stav a udržiavať ich. Investujeme do škôlok a základných škôl a do budovania nových tried. Ďalšie investície pôjdu do našich zariadení pre seniorov, do knižnice, ale aj do športového klubu. A samozrejme, do prípravy rekonštrukcie trhoviska Miletičova. Kolegovia z VPS na tom pracujú už celé mesiace a je dôležité, že majú aj podporu poslancov.
Okrem iných ste aj členom komisie mandátovej, legislatívno-právnej a kontroly. Prečo je podľa vás dôležitá?
Veľmi zjednodušene, aby poslanci nedostávali na stôl materiály, ktoré nie sú právne v poriadku. Je to dôležité najmä pri poslaneckých návrhoch, keďže úrad má svoje právne oddelenie. Občas je totiž nadšenie predkladateľa také veľké, až zabudne, že treba dodržiavať aj iné, súvisiace zákony. Návrh možno na prvý pohľad vyzerá atraktívne, možno logicky, možno sa dá na ňom pozbierať veľa lajkov, ale nedá sa realizovať. Aj napriek tomu všetkému sa však občas stane, že hlasovaním prejde na pohľad podobne skvelý nápad. Potom vznikne situácia, keď máme platné uznesenie, ktoré by mal úrad plniť, ale zároveň ho tým nútime porušovať zákon, lebo „je to správne a logické“. Ale ani my a ani naše nápady nemôžu ignorovať zákon. A práve na to sme kolegami z komisie tu.
V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými?
Ružinov je dokonalým miestom pre život vo veľkomeste. Je blízko centra, ponúka obrovské množstvo pracovných príležitostí a miest na vyžitie, ale zároveň je omnoho pokojnejší. Nájdete tu veľa zelene, príjemné vnútrobloky a rozvíjajúci sa komunálny život. To, že ľudia v Ružinove nielen bývajú, ale aj žijú, nám jasne potvrdzuje aj masívny prílev nových obyvateľov.
Vašim domovským obvodom je Pošeň. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova?
Jednoznačne najviditeľnejším problémom tejto časti bola chátrajúca Hirošima. Pre veľkú časť Ružinovčanov to bol problém, ktorý bolo treba riešiť. Pre nás, ktorí na Pošni bývame, to boli desiatky ton odpadkov, bezdomovci, ktorí si tam doslova zariadili byty, injekčné striekačky popri rozpadnutom oplotení. Práve preto je dôležité, že sme sa v tomto pohli vpred.
Život nám značne komplikujú aj nevysporiadané komunikácie. Ťažko sa totiž vlastným susedom vysvetľuje, prečo nemôžeme opravovať cesty, ktoré nie sú naše. Lebo nechápu, ako je možné, že takmer tridsať rokov neboli úrady schopné rozhodnúť, komu budú patriť a kto sa o ne bude musieť starať. Nuž a na záver... výstavba na každom voľnom kúsku. Naozaj už nevyhnutne potrebujeme územný plán, ktorý jasne určí pravidlá toho, ako by raz mohla táto časť Ružinova vyzerať. Aby sa táto ani žiadna iná jeho časť nezmenila na betónovú džungľu, ale bola presne tým miestom, na ktoré sa denno-denne radi vraciame.
Žijem na Pošni. Žije tu moja rodina. Keď sa pozriem z okna, vidím 30 rokov zanedbávané ihrisko Albrechtova. Viem, čo hnevá mojich susedov. Preto to pre mňa nie sú len majetkovo-právne problémy. Je to skutočný život skutočných ľudí.
