Novinky

Denné centrá v Ružinove

Denné centrá v Ružinove

Rubrika: Spravodajstvo
Herlianska 45 (Štrkovec) Mgr. Darina Molnárová 0903 159 013 Kaštieľska 30 (Prievoz) Helena Hilmerová 0910 706 350 Páričkova 17 (Nivy) Ing. Ladislav Tručka 0910 707 502 Zimná 1 (Ostredky) Dagmar Gundová 0910 694 987 Ružinovská 28 (Pošeň) Peter Barták 0910 703 156 Na úvrati 52 (Trnávka) Terézia Sokolová foto: archív Denného centra 0910 691 079  
Pýtali ste sa: Hirošima: Čo sa bude diať?

Pýtali ste sa: Hirošima: Čo sa bude diať?

Rubrika: Reportáže
V poslednej dobe dostávame do redakcie Ružinovského Echa stále viac otázok na tému ďalšieho postupu pri odstraňovaní skeletu bývalého obchodného domu Ružinov, známeho skôr pod menom Hirošima. Aký je teda stav ohľadom búrania a nového projektu? Ružinovský stavebný úrad v súčasnosti nevedie žiadne stavebné konanie, ktoré by sa týkalo tejto stavby. Investor od začiatku roka 2021 intenzívne pracuje na získaní všetkých povolení, ktoré by umožnili zmenu pôvodne povoleného projektu a začiatok výstavby územia v novej podobe, aká bola verejnosti a zástupcom samosprávy predstavená ešte v roku 2020. Získať vyjadrenie ministerstva životného prostredia, ktoré by investorovi umožňovalo pokračovať v povoľovacom procese, trvalo dva a pol roka. Získať všetky povolenia, ktoré umožnia začať s búraním existujúceho skeletu a výstavbou novej podoby projektu, bude podľa odhadov stavebníka minimálne ešte jeden rok. S búraním skeletu sa preto nepočíta skôr ako v roku 2025.   
Servis pre vodičov: Parkovanie v regulovanej zóne

Servis pre vodičov: Parkovanie v regulovanej zóne

Rubrika: Reportáže
Nebývate v lokalite s regulovanou zónou a je možné, že dopravnému značeniu úplne nerozumiete. Občas sa každému z nás stane, že potrebujeme ísť zaparkovať niekde, kde si novými pravidlami nie sme istí. Prinášame vám preto tri situácie, na ktoré sa v regulovaných zónach pýtate najčastejšie. Informačná tabuľa PAAS Uvedená tabuľa informuje vodičov, v ktorej konkrétnej parkovacej zóne sa nachádzajú, aký je kód úseku, ktorý je potrebné vybrať pri evidencii parkovania, časový úsek, v ktorom je potrebné uhradiť parkovné a suma parkovného za hodinu. Na každej takejto tabuli nájdete aj QR kód so všetkými potrebnými informáciami k parkovacej politike v uvedenej zóne. Zákaz zastavenia – vyhradené parkovanie Touto dopravnou značkou sú vyznačené parkovacie miesta pridelené konkrétnym ťažko zdravotne postihnutým občanom mestskej časti Bratislava - Ružinov. Užívateľ takéhoto parkovacieho miesta je pri kontrole povinný preukázať sa platným preukazom ŤZP. Ak ho nemáte, parkovať na týchto miestach je zakázané a hrozí vám pokuta. Parkovanie s obmedzením Táto dopravná značka označuje konkrétne miesto alebo priestor, kde je povolené zastavenie a státie. V tomto prípade dodatková tabuľa obmedzuje platnosť značky, pod ktorou je umiestnená len na vyznačené časové obdobie a len pre návštevníkov školy. V tomto prípade ide o 10 minút v časoch od 7. do 8. hodiny ráno a od 14. do 17. hodiny poobede.   
Nivy: Temná minulosť vychytenej štvrťe

Nivy: Temná minulosť vychytenej štvrťe

Rubrika: Reportáže
Dnes by túto štvrť niekdajší obyvatelia hlavného mesta nespoznali. Pokým sa jej ľudia v minulosti zďaleka vyhýbali, dnes patria Nivy medzi najvychytenejšie časti Bratislavy. Za tú dobu si prešli obrovským stavebným, ale aj priemyselným rozvojom. Koncom 18. storočia mal Prešporok iba jedno oficiálne predmestie – Blumentál – označované aj ako Kvetné/ Kvetové údolie. Na východ od mesta ho tvorili tri ulice - Mlynské nivy, Prayova ulica (dnes 29. augusta) a Záhradnícka, v okolí ktorej sa nachádzali rodinné domy so záhradami. Cesty ostatných dvoch ulíc (Prayova, Mlynské nivy) podľa všetkého lemovali polia, sady a lúky. Ďalšie časti mimo centra Prešporka boli buď organickou súčasťou mesta, alebo spadali (až do vyrovnania s rodinou Pálffyovcov v roku 1851) pod správu Hradu (Zuckermandel, Podhradie). Nivám sa ľudia zďaleka vyhýbali Kým dnes sú Nivy považované za jednu z najlukratívnejších častí Bratislavy, na úplnom konci 19. storočia od tohto územia ľudia doslova bočili. Podľa článku Presburger Zeitung zo 14. júna 1900 nemali Mlynské nivy dobrú povesť a doslova sa považovali za nebezpečnú štvrť. Lesy na tomto území boli husto zarastené krovím a boli priam lákadlom pre "nekonformných" ľudí, ktorí nechceli byť v Prešporku oficiálne prihlásení. V tejto neprehľadnej oblasti nachádzali svoje útočisko, a preto sa domáci Prešporčania týmto končinám hlavne v noci vyhýbali oblúkom. Liečebne tuberkulózy a cholery Potom, ako sa v Európe podarilo zlikvidovať morovú nákazu, prišli nové epidémie, ako kiahne, cholera a tubera. Cholera bola obzvlášť nebezpečná, keďže sa šírila potravinami a kontaminovanou pitnou vodou. V roku 1831 sa ňou v Uhorsku nakazilo nespočetne veľa ľudí, z ktorých asi 100-tisíc neprežilo. Keď bol okolo roku 1876 prijatý zákon o zdravotnej starostlivosti a založená Štátna spoločnosť pre zdravotníctvo, vznikali na vtedajšej hranici mesta pracoviská Epidemiologickej nemocnice pre účely liečby v izolácii. Liečebňa tuberkulózy sa nachádzala na dnešnej Bajzovej ulici a prísnejší, oplotený komplex na liečbu cholery, sa nachádzal na mieste dnešného Doprastavu (križovatka Miletičova / Košická). Najväčší riečny prístav v Uhorsku Dunaj v 19. storočí vyzeral inak ako ten, ktorý poznáme dnes. V minulosti sa hlavný tok rieky rozvetvoval a utváral sieť ramien a ostrovov v oblasti východnej časti Prešporka. Zásadnejšiu zmenu priniesli až v roku 1881 plány talianskeho inžiniera a vynálezcu Graziosa Eneu Lanfranconiho, podľa ktorých sa vykonala regulácia Dunaja v rokoch 1886 – 1896. V roku 1897 sa začala výstavba prístavu (dnes Zimný prístav). V tom čase ešte nebol vybudovaný prístav ani v Budapešti, a tak tu na nejaký čas vyrástla stavba najväčšieho riečneho dopravného prístavu v Uhorsku. Súčasťou projektu prístavu boli aj sklady a železničná stanica. V najrušnejšom období tu pracovalo na projekte naraz až 14 722 osôb. Prístav bol postupne dobudovávaný a modernizovaný aj za nasledujúcich režimov. Prečo sa na Nivách nedalo dýchať? Od polovice 19. storočia rástli fabriky na predmestiach Prešporku doslova ako huby po daždi. Prvou priemyselnou lastovičkou bola továreň na spracovanie juty – Tkáčovňa Heinricha Klingera. Vznikla v roku 1888 na Bottovej ulici (pri dnešnej hranici Starého Mesta a Ružinova). V roku 1895 pribudla Uhorská cvernová továreň na výrobu nití a o sedem rokov neskôr Rafinéria Apollo na výrobu benzínu, petroleja a iných olejových komodít. S rozmachom priemyselných tovární sa Nivy postupne zaľudňovali. Začalo sa preto s výstavbou obytných domov pre novú pracovnú silu podľa zásady – lacno a úsporne. Už v roku 1894 dal podnikateľ Heinrich Klinger postaviť robotnícku kolóniu. Pozostávala z troch trojpodlažných bytových domov a niekoľkých rodinných domčekov. Neďaleko nich dal postaviť aj Závodný klub, v ktorom boli okrem iného robotníkom továrne k dispozícii vane a sprchy. Vedľa kolónie vznikla v roku 1910 na Košickej ulici továreň Gumon. Závod okrem gumených výrobkov produkoval aj linoleum, tvrdený papier a v roku 1915 získal patent na bakelit, jednu z prvých plastických hmôt. Gumon bol v prevádzke takmer sto rokov. Priemyselný rozmach síce poskytoval ľuďom prácu, ale malo to aj tienistú stránku. Nivy sa postupne stávali štvrťou s najviac znečisteným ovzduším, a preto sa kvôli sťažnostiam obyvateľov zrušila v Gumone výroba bakelitu. 500 bytov a závan nostalgie Nivy sa už počas Československej republiky začali výrazne skultúrňovať a zveľaďovať. Ešte pred druhou svetovou vojnou tu vznikla štvrť rodinných domov medzi Miletičovou a Košickou ulicou. Pribudli aj prvé bytové domy na Prievozskej (Kalmárka) a šesť typických domov s pôdorysom v tvare „H“ na Trenčianskej. Okolo roku 1950 boli práve na ružinovských Nivách položené základy prvého väčšieho sídliska v Bratislave, ktoré dostalo názov „500 bytov“. Zahusťovanie Nív neskôr pokračovalo výstavbou na Dulovom námestí (pôvodne Námestí ľudových milícií), Hotelom Dukla a Košickou ulicou. Vo štvrti známej ako 500 bytov bolo 3. apríla 1965 otvorené Kino Nivy premietaním filmu švédskej produkcie „Krátke leto“ v hlavných úlohách s Liv Ullmann a Bibi Andersson. Zo spoločenského domu sa postupom času stalo vychytené bratislavské reprízové kino. Filmy sa premietali od utorka do soboty a nedeľné dopoludnia boli vyhradené pre detského diváka. Po Nežnej revolúcii prešla kinosála pod správu Cultusu Ružinov a v roku 2011 prichýlila filmový klub Nostalgia, ktorý po dvadsiatich rokoch na pôde Stavebnej fakulty STU hľadal nové priestory. Dnes už je kino plne digitalizované a vybavené ozvučením Dolby Surround 5.1. Školy ako z budúcnosti Najstaršia dodnes fungujúca základná škola na území Ružinova bola otvorená v roku 1952 na Kulíškovej ulici. Jej tradičné zameranie na šport, najmä atletiku, ostalo zachované. Projekt športových tried tu odštartovali nadšenci už v roku 1964 a škola a jej pedagógovia dali základy mnohým reprezentantom v rôznych športových odvetviach. Veľkej obľube sa dodnes teší aj výuka tenisu. Začiatky vyučovania informatiky na stredných školách siahajú miestami až do 70-tych rokov. Na gymnáziu na Novohradskej otvorili prvú triedu so zameraním na numerickú matematiku a počítačové stroje dokonca už v roku 1963. Sprvu výuka prebiehala vo výpočtových strediskách a na Vysokej škole ekonomickej. Až v priebehu školského roka 1963/64 bola na škole zriadená strojnovýpočtová stanica, ktorá bola predchodcom výpočtového laboratória. Pod názvom Spojená škola Novohradská dnes zastrešuje aj Gymnázium Jura Hronca a ZŠ Košická.Naďalej patrí medzi najlepšie miesta pre výuku stredoškolskej informatiky na Slovensku. Súčasné Nivy ■ Byty: 7 784 (94,4 % obyvateľov) ■ Rodinné domy: 205 (0,5 % obyvateľov) ■ Obyvatelia: 11 853 ■ Rozloha: 2,45 km2 ■ Najpočetnejšie vekové skupiny: 36 - 45 rokov (21 %) a 26 - 35 rokov (16 %). ■ Väčšina obyvateľov tu býva kratšie ako 15 rokov. ■ Mladých ľudí do 17 rokov býva na Nivách približne rovnaký počet ako seniorov.  
Kontakty

Kontakty

Rubrika: Oznamy
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Linka na pomoc ľuďom bez domova OZ Vagus (a výjazdy) Telefón: +421 949 655 555 (pondelok - piatok: 9:00 - 12:00, výjazdy v rámci Bratislavy pondelok - sobota: 17:00 - 21:00) Máte informácie o osobách bez domova, ktorá môže potrebovať pomoc (najmä ak sa na mieste nachádzajú maloleté deti, tehotné ženy, starí ľudia)? (mesto, resp. mestská časť poskytnú základné sociálne poradenstvo, ak sa na mieste nachádzajú deti, prípad preberie ÚPSVaR) MESTSKÝ TERÉNNY TÍM ludiabezdomova@bratislava.sk +421 2 59 356 111 SOCIÁLNY ODBOR socialne@ruzinov.sk +421 2 48 284 451 Porušenie zákona alebo verejného poriadku Mestská polícia: 159  
Aktuality z Ružinova

Aktuality z Ružinova

Rubrika: Oznamy
Všetky aktuálne informácie o dianí v mestskej časti nájdete na oficiál - nom webe a na facebooku: www.ruzinov.sk www.facebook.com/Bratisla - vaRuzinov Ďalšie užitočné stránky: Cultus Ružinov www.cultusruzinov.sk Knižnica Ružinov www.kniznica-ruzinov.sk Verejnoprospešné služby Ružinov www.vpsr.sk | @RuzinovskyPodnik  
Štartuje súťaž vráťme knihy do škôl. Motivuje deti čítať, ale aj písať

Štartuje súťaž vráťme knihy do škôl. Motivuje deti čítať, ale aj písať

Rubrika: Reportáže
Obľúbená čitateľská súťaž je tu opäť. V centre pozornosti dvanásteho ročníka projektu Vráťme knihy do škôl je motivovať deti k čítaniu kníh. Novinkou aktuálneho ročníka je súťaž v písaní mikropoviedok. Súťaž je určená je pre materské, základné a stredné školy na celom Slovensku. „Vráťme knihy do škôl je krásny projekt, ktorý si získal nielen moje srdce, ale najmä obrovské množstvo priaznivcov po celom Slovensku. Fandím mu preto, lebo podporuje záujem o knihy a motivuje k čítaniu. Verím, že aj vy sa radi začítate do zaujímavých príbehov z histórie, ďalekých krajín, fantasy svetov, ale aj zo súčasnosti. Je to čas, ktorý venujete iba sebe, rozširujete si obzory, či slovnú zásobu. A to vám nikto nikdy nezoberie,“ vysvetlil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. Princíp súťaže je jednoduchý. Stačí si prečítať ľubovoľnú knihu a napísať o nej krátky referát v rozsahu maximálne dve strany. Čitateľ má objasniť, prečo si vybral práve túto knihu a čo mu dielo prinieslo. Škôlkari nakreslia obrázok s pomocou učiteľa či rodiča. Žiaci I. stupňa základných škôl môžu poslať buď text, obrázok alebo oboje. V súťaži sa neposudzuje literárna kvalita príspevkov, dôležité je čítať. Z doručených príspevkov sa víťazi pre jednotlivé kategórie určujú žrebovaním. Novinkou aktuálneho ročníka je súťaž v písaní mikropoviedok. Tie majú mať rozsah jednu až dve normostrany. Uzávierka súťaže je 1.4.2024. V hre je aj množstvo zaujímavých cien. Ocenená bude aj najaktívnejšia škola ako aj Knižní anjeli, ktorí vedú mládež k literatúre. Na túto cenu navrhujú študenti knihovníka, učiteľa slovenského jazyka či vychovávateľa, ktorý u žiakov podporuje záujem o čítanie. Slávnostné vyhlásenie víťazov a odovzdávanie cien sa uskutoční 23. apríla v Bratislave. Súťaž Vráťme knihy do škôl organizuje Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s občianskym združením Učenie s úsmevom ako aj s ďalšími samosprávnymi krajmi na Slovensku. Viac informácii o projekte nájdete tu: www.vratmeknihydoskol.sk  
Voličský manuál: Ako voliť v prezidentských voľbách?

Voličský manuál: Ako voliť v prezidentských voľbách?

Rubrika: Spravodajstvo
Prvé kolo prezidentských volieb bude už o niekoľko týždňov, 23. marca, a prípadné druhé kolo po Veľkej noci, 6. apríla. Ak sa nik nevzdá kandidatúry, o vaše hlasy sa bude uchádzať 11 kandidátov. A trochu štatistiky - na rozdiel od minulých volieb, tentokrát sa o prezidentský post neuchádza ani jedna žena. V Ružinove bude zriadených 73 volebných okrskov, teda miestností, kde môžu voliči odovzdať svoj hlas. Voliť môže každý občan, ktorý najneskôr v deň konania volieb dovŕšil 18 rokov. Ak teda budete osemnástku oslavovať až (napríklad) 1. apríla, v prvom kole voliť nemôžete, v druhom už áno. Volebné miestnosti budú otvorené od 7:00 do 22:00. Ako postupovať, aby bol hlas platný? Hlasovací preukaz Občan, ktorý má trvalý pobyt na Slovensku, môže voliť vo volebnej miestnosti, kde je zapísaný v zozname voličov. Oznámenie o mieste a čase konania volieb bolo doručované do poštových schránok. Ak počas volieb nebudete na tejto adrese, existuje alternatíva. Voliť môžete kdekoľvek, budete však potrebovať hlasovací preukaz. Ak si vybavíte preukaz, ale napokon predsa len ostanete vo volebný deň doma, nezabudnite si ho priniesť aj tak. Bez neho voliť nebudete môcť, občiansky preukaz vám stačiť nebude. Ak ste občanom Slovenskej republiky, ale na Slovensku nemáte trvalé bydlisko, v prezidentských voľbách voliť môžete. Podmienkou je, že sa dostavíte do volebnej miestnosti, voliť poštou sa v prezidentských voľbách totiž nedá. Nezabudnite si so sebou zobrať slovenský cestovný doklad a čestné vyhlásenie o trvalom pobyte v cudzine (nájdete ho na stránke Ministerstva vnútra SR), prípadne vám ho poskytne priamo volebná komisia. Tá vaše meno dopíše do zoznamu voličov, vydá vám hlasovací lístok a priamo do pasu vám napíšu poznámku o tom, že ste volili. Ako postupovať pri voľbe Výber a úpravu hlasovacieho lístka (krúžkuje sa číslo jedného kandidáta) absolvuje volič v priestore, ktorý je na to určený v každej volebnej miestnosti. Pýtate sa, čo sa stane, ak lístok upravíte už počas čakania na uvoľnenie priestoru za plentou? Nesmie sa to a komisia vám nedovolí odvoliť. Ak sa pomýlite pri úprave lístka, môžete požiadať o nový. Ak ste hlasovací lístok upravili nesprávne, odložíte ho do zapečatenej schránky, ktorá je na to určená. Ten, kto tak neurobí, dopustí sa priestupku a za ten je pokuta 33 eur. Všetky informácie nájdete na www.ruzinov.sk  
Rozpočet: Plány Ružinova na rok 2024

Rozpočet: Plány Ružinova na rok 2024

Rubrika: Spravodajstvo
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Vedeli ste, že obce a mestá poskytujú viac ako osemdesiat percent všetkých služieb, pri ktorých prichádza občan do priameho kontaktu so štátom a že v hlavnom meste viac ako deväťdesiat percent z nich zabezpečujú mestské časti? Že najväčšími položkami v rozpočte sú školstvo a sociálne veci? Že zavedenie daňového bonusu, inflácia, rast cien a všetky nové povinnosti „stoja“ Ružinov približne 6 až 7 miliónov eur ročne? Začiatkom februára schválili poslanci miestneho zastupiteľstva rozpočet mestskej časti a Ružinov bude v roku hospodáriť so sumou 86 158 861 eur. Z tejto sumy tvoria podielové dane fyzických osôb (teda tých, ktorí majú v mestskej časti trvalý pobyt) a dane z nehnuteľnosti 35 948 981 eur. Na chod mestskej časti tak prispievajú Ružinovčania v priemere 416 eurami. Za tieto peniaze mestská časť zabezpečuje chod škôl, škôlok, sociálnych zariadení, rekonštrukcie verejných budov, údržbu a čistenie ihrísk, parkov, opravy ciest a chodníkov, organizuje akcie pre deti, seniorov, podporuje šport, kultúru, fungovanie úradu a iné. Čo teda dostane obyvateľ za sumu, ktorú by vo svojom rodinnom rozpočte mohol využiť napríklad na to, aby štyri-päťkrát natankoval priemerne veľké auto? Výpadky príjmov a využitie eurofondov Zavedenie daňového bonusu znamená pre mestskú čas ročnú stratu približne 3 miliónov eur. V kombinácii s nárastom cien energií, celkovou infláciou, rastom cien stavebných materiálov, zvyšovaním miezd vo verejnej správe, ktoré nie je kompenzované, ako aj prenosom viacerých dodatočných povinností a kompetencií bez primeraného finančného krytia, ide v prípade Ružinova o výpadok na úrovni 6 až 7 miliónov eur ročne. Aj napriek tomu plánuje mestská časť v rozpočte významné rozvojové investície najmä v oblasti školstva, verejných budov a priestranstiev a obnovy ciest, chodníkov a parkovísk. Mnohé z nich sú však podmienené získaním podpory z externých zdrojov, najmä Európskych štrukturálnych a investičných fondov a Plánu obnovy. Veľa alebo málo? 86 miliónov vyzerá na prvý pohľad ako obrovská suma. Čo to ale v skutočnosti znamená? Najvýraznejšou položkou výdavkovej strany rozpočtu je oblasť vzdelávania. Chod základných a materských škôl, školských družín a jedální si v roku 2024 vyžiada takmer 34 miliónov eur. Peniaze, ktoré prichádzajú na účet mestskej časti od štátu ako decentralizovaná dotácia na fungovanie základných a materských škôl predstavuje 16 miliónov eur a tzv. „obedy zadarmo“ 1 milión eur. Stále viac zdrojov vyžaduje položka sociálne zabezpečenie. Ružinov je jedinou mestskou časťou v Bratislave, ktorá sama prevádzkuje dva domovy seniorov, čo v rozpočte znamená 7,2 milióna eur. Z toho približne 4,5 milióna sú priamo peniaze mestskej časti, teda nejde o peniaze, ktoré prídu od štátu na tento účel. Úvery a pôžičky Schválený rozpočet počíta s pokračovaním čerpania kontokorentného úveru milión eur, ktorý začala mestská čas čerpať už v minulom roku. Ružinov tiež spláca desaťmiliónový investičný úver z roku 2020, z ktorého bude na konci tohto roka splatených takmer 20 percent. V roku 2023 vláda odpustila samosprávam tzv. covidové pôžičky, v prípade Ružinova je to približne 0,7 milióna eur. To mestskej časti umožní čerpať nové úverové zdroje vo výške 2 milióny eur. Prečo treba pôžičky? Hospodárenie mesta je ako hospodárenie rodiny a nie každý dlh je „zlý“. Iné je zobrať si pôžičku a peniaze prehrať na automatoch a iné investovať do budúcnosti a vziať si hypotéku. Ministerstvo financií obce dlhodobo kritizovalo a tvrdilo, že majú príliš malé zadlženie a pritom majú obrovský investičný dlh. Po viac ako 50 rokoch v Ružinove vyrástli dve nové školy, mestská časť za výhodných podmienok odkúpila veľké množstvo pozemkov, na ktorých by inak uprostred sídlisk developeri stavali nové budovy, ako aj futbalový štadión na Sklenárovej ulici a časť z týchto peňazí bola použitá aj na rekonštrukciu ciest, ktoré boli vo veľmi zlom stave a vlastné zdroje by na to mestskej časti nestačili. Úver, ktorý si zobrala mestská časť, je používaný výlučne na investičné projekty (ani časť nebola použitá na bežné výdavky) podporené aj Európskou investičnou bankou. Tá bola v Ružinove aj na kontrole a mestská časť ho absolvovala s kvalitným vyhodnotením. (Niektoré) plánované investičné projekty Najväčšími investičnými akciami, ktoré Ružinov tento rok plánuje, je získanie troch nových škôlok, resp. jednej nadstavby a rekonštrukcie škôlky a dvoch úplne nových a výstavba úplne nového pavilónu školy na Trnávke. Podmienkou je však získanie zdrojov z Plánu obnovy. Mestská časť plánuje investovať aj do bytového fondu. V prvom rade ide o rekonštrukciu všetkých obecných bytov, ktoré v súčasnosti nie sú použiteľné, a o dokončenie roky rozostavaného hotela na Zimnom štadióne V. Dzurillu. Ten možno zvonku vyzerá hotový, ale zvnútra je to holostavba. V budúcnosti by mohol slúžiť ako dočasné bývanie pre zamestnancov mestskej časti. Významnú investíciu si vyžiada dokončenie hlavnej vetvy kanalizácie na Pálenisku (1,35 milióna eur). Mestská časť podporí aj investíciu do mestského Kina Zora na Trnávke, aby sa obnovila jeho prevádzka a vzniklo tam detské ihrisko. Investície do detských ihrísk sú tento rok plánované na úrovni 1,12 milióna eur. Revitalizácia vnútroblokov na Nivách bude stáť mestskú časť 0,4 milióna eur. Priestranstvo pri Kozmose bude zrekonštruované za 0,45 milióna a rekonštrukcia trhoviska na Herlianskej si vyžiada 0,61 milióna eur, tieto dve budú čiastočne financované aj vďaka eurofondom. Na opravy a rekonštrukcie ciest, chodníkov a parkovísk plánuje Ružinov vynaložiť sumu 2,3 milióna eur nad rámec sumy určenej na budovanie mikroparkovacích miest a bežné opravy (z tejto sumy bude hradená aj rekonštrukcia Kladnianskej ulice). Plány do budúcnosti Mestská časť zároveň plánuje pripraviť projektové dokumentácie na rekonštrukciu starej obecnej radnice v Prievoze, na rekonštrukciu Domu kultúry na Bulharskej na Trnávke a na komplexnú revitalizáciu Areálu hier Radosť na Štrkovci a tiež aj na celkovú obnovu Trhoviska Miletičova.  
Odborníci vysvetľujú: Komár Tigrovaný? Nie je dôvod na paniku

Odborníci vysvetľujú: Komár Tigrovaný? Nie je dôvod na paniku

Rubrika: Reportáže
Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla Ružinovského Echa preleteli médiami na celom Slovensku bombastické až šokujúce titulky, ktoré spomínali pritom výskyt ázijského komára tigrovaného v našej mestskej časti. Opýtali sme sa preto odborníkov, či máme dôvod obávať sa a ako sa chrániť. Nie je to prvýkrát, čo sa tento druh komára objavil na Slovensku. Odborníci pripomínajú, že sa tak stalo aj v 80-tych rokoch minulého storočia, keď vajíčka putovali z Ázie do Ameriky a neskôr do Európy. „Zachytili sa na pneumatikách áut, prípadne sa k nám mohli dostať prevozom kvetov,“ objasňuje parazitológ Nasir Jalili, ktorý sa tejto problematike venuje už celé desaťročia, je členom Európskej spoločnosti klinickej mikrobiológie a infekčných chorôb a Európskej asociácie na kontrolu komárov. Zabývaný však podľa odborníkov určite nie je ani v Ružinove, ani nikde inde v Bratislave. V roku 2012 ho spozorovali na východe krajiny. Minulý rok v lete sa mal komár tigrovaný objaviť na cintoríne – aj v našej mestskej časti. Tiež sa mohol vyskytnúť pri vodných tokoch: „Na to, aby sme mohli povedať, že je u nás udomácnený, by sme museli evidovať takéto prípady aspoň 2-3 roky po sebe, čo zatiaľ nie je. Nie je teda dôvod na paniku.“ Tento rok žiadny exemplár odborníci neregistrujú. Dôvod na obavy z nebezpečných ochorení ako ebola, zika, mor či cholera, ktoré sa objavili v niektorých médiách, tak tiež neexistujú. Tento komár má dolet od miesta vyliahnutia len 200 až 500 metrov a na to, aby nejaký vírus mohol šíriť, musel by najskôr niekoho nakazeného pichnúť a potom nákazu preniesť na ďalšiu osobu. Jedna vec je šírenie vírusov, ale druhou je samotná prítomnosť komárov v tomto regióne. Faktom je, že skôr či neskôr sa ich výskyt u nás dá očakávať. „Aj to je výsledok globálneho otepľovania,“ naznačuje docent, ktorý pôsobí na viacerých lekárskych fakultách. Teplejšie letá či prívalové dažde považuje za vhodné podmienky na prežitie spomínaného druhu komára a opäť pripomína aj transport extrémneho množstva rôznych tovarov naprieč celým svetom. Záleží teda aj na každom z nás, ako sa celá situácia napokon vyvinie. Odborníkom, ktorí situáciu monitorujú, môžete pomôcť aj vy. Ak komára spozorujete, prípad môžete nahlásiť prostredníctvom aplikácie Mosquito Alert. „Zdržiavajú sa vo vlhkom prostredí, napríklad na kvetoch na hroboch,“ ozrejmuje parazitológ Jalili a vyhlásenie Slovenskej akadémie vied ho dopĺňa: „Z vrchnáčiku plastovej fľaše sa môže vyliahnuť až 200 lariev tohto druhu.“ Na množenie sú ideálne močiare, dutiny stromov či sudy s vodou na záhradách. Čo sa bude diať ďalej? Problematiku s komármi má v Bratislave na starosti magistrát hlavného mesta, ktorý na tento účel zriadil špeciálny tím „lovcov komárov“ a aj tento rok si Bratislavčania budú môcť vyzdvihnúť BTI tablety, ktoré ničia larvy komárov. O tom, kedy budú k dispozícii budeme informovať aj v Ružinovskom Echu. Viac informácií na www.bratislava.sk (životné prostredie a výstavba - životné prostredie – ochrana prírody a krajiny – lovci komárov).