Má iba 17 rokov, ale v posledných dňoch vybojoval pre Slovensko dva mimoriadne cenné kovy. Adamovi Hagarovi sa na krku leskne striebro z mládežníckej olympiády a aj bronz z juniorského svetového šampionátu. My sme sa s ním rozprávali počas tréningu. Vedeli ste, že trénuje na Zimnom štadióne V. Dzurillu v našej mestskej časti?
Na tréning prichádza usmiaty mladý muž. Po získaní spomínaných cenných kovov má dobrú náladu. „Cítim sa pripravený znova trénovať, po týchto úspe‑ choch som spokojný,“ prezradí nám. Vraj bronz má pre neho ešte väčší význam ako striebro. „Lebo na MS bola väčšia konkurencia,“ objasní. Spokojný s výkonom je aj jeho tréner Vladimir Dvojnikov. Hovorí, že takto vidí zmysel svojej práce: „Pri druhom mieste chýbalo na víťazstvo pol boda. Sme veľmi spokojní.“
Po prílete z Tchaj-pej, kde sa šampionát konal, je Adam na ľade hneď na druhý deň. Nepotrebuje žiadne prestávky, ústupky, oddych. A ani nechce. „Našťastie nemávam jetlagy a motivuje ma láska k športu. Chcem vždy vyhrávať, posúvať sa ďalej, byť vždy lepší ako som bol predtým.“ Študuje pritom v Trnave, na tréningy chodí do hlavného mesta. Individuálny plán v škole vraj nepotrebuje. Keď sa ho pýtame, ako to stíha, len sa pousmeje a mykne plecom: „Normálne.“
Pred majstrovstvami sveta by brali umiestnenie aj do siedmeho miesta. Minulú sezónu bol na rovnakom podujatí na 14. priečke. Tréner má však recept na úspech, ktorý Adamovi prízvukuje: „Zabudni, čo bolo pred dvoma týždňami. Dôležité je, čo je teraz.“
Adam nie je v rodine jediným, kto sa venuje krasokorčuľovaniu. Z troch súrodencov našli záľubu v tomto športe všetci traja. Aj staršia sestra bola na mládežníckej olympiáde, v nórskom Lillehammeri, skončiť však musela pre zranenie. Najmladší z troch súrodencov má 9 rokov, ale tiež ho to ťahá na ľad. Od samého ma‑ lička, rovnako ako Adama. „Prvýkrát som bol na ľade, keď som mal asi 3-4 roky, boli sme na verejnom korčuľovaní v Trnave,“ prezrádza.
Kritici o ňom hovoria, že má našliapnuté na úspešnú kariéru. Komentátori na svetových podujatiach zase upriamujú pozornosť na jeho stoický pokoj. Takto podľa nich môže byť súčasťou svetovej špičky. „Za všetkým je prístup. V rodine, v škole, na tréningoch. Je veľmi zodpovedný. Nikdy netrénuje „iba tak“. Keď sa mu nedarí, nepovie, že nevadí. Robí to tak, aby to bolo kvalitné, dôležitá je pre neho aj mužská dôstojnosť. Nikdy neukazuje slabosť a nikdy nefňuká,“ prezrádza časť z tajomstva úspechu muž, ktorý Adama trénersky vedie. Dvojnikov dodáva, že potrebný je samozrejme aj talent, poctivá práca a zod‑ povednosť voči rodine a ľuďom, ktorí mu pomáhajú. Mladý krasokorčuliar vie však dať najavo aj svoje emócie. Športoví novinári sa predháňali, keď hovorili a písali o tom, ako sa Adam teší po dokončení svojej jazdy.
Vedel, že zajazdil dobre a mohol byť z toho úspech. Pred sebou má však už ďalšiu výzvu - účasť na seniorskej olympiáde. Kvalifikácia je už na budúci rok. „Musím popracovať na jazdách, je treba upraviť choreografie, zaradiť štvorité skoky. Pri tých je dôležité nájsť techniku, skok sa dá zrotovať, ale dôležité je ho udržať,“ objasňuje Adam. Už teraz je však pripravený spraviť všetko pre to, aby bol čo najlepšie pripravený. Na športovom poli má aj svoj vzor: „Yuzuru Hanyū... veľké meno v krasokorčuľovaní...“ 29-ročný Japonec je považovaný za najlepšieho krasokorčuliara v histórii. Má dokonalé technické prevedenie, veľké množstvo prvkov a skvostný umelecký prejav.
Adamovi sme ukradli z tréningu niekoľko cenných minút. Dovolil nám to tréner, inak by to nebolo možné. Zodpovednosť a disciplína je to, čo môže mladého slovenského reprezentanta priviesť k ďalším úspechom – ako na ZOHM v kórejskom Kangwone alebo MSJ v Tchaj-peji. Možno raz sa bude jeho meno skloňovať tak často ako mená Ondrej Nepela alebo Jozef Sabovčík. A my mu na tejto ceste držíme palce!
