Novinky

Mesto sa rozrastá, pribúda ľudí, ktorí sa denne presúvajú do práce či do školy medzi mestskými časťami, prichádzajú sem ľudia z celého Slovenska za lekármi, na úrady, ale aj za kultúrou. Viac ľudí znamená viac áut, viac spojov verejnej hromadnej dopravy, ale aj intenzívnejšie zásobovanie. Jediné, čo sa vo väčšine Bratislavy nedá zmeniť, je cestná sieť. Cesty sa nafúknuť nedajú. Práve preto je stále dôležitejšie dobudovávanie siete verejnej hromadnej dopravy. Ako sú na tom projekty, ktoré by mohli pomôcť Ružinovu? Poznáte to... Cesta, ktorá vám cez víkend zaberie nanajvýš 20 minút, trvá v čase špičky aj viac než hodinu. Ak sa k tomu pridajú nejaké opravy na ceste alebo dopravná nehoda, môže to byť ešte dlhšie. Predlžujú sa aj časy, ktoré označujeme ako špička. A hoci na tom Bratislava ešte stále nie tak ako mnohé iné európskej veľkomestá, významne to ovplyvňuje kvalitu života. O tom, v akej fáze je príprava dopravných projektov, ktorých sa hovorí najčastejšie, sme sa rozprávali s hovorcom hlavného mesta Petrom Bublom.   Električka Pribinova – Košická Ružinovčanov najviac zaujíma práve električka. Nároky na dopravu v tomto území budú obrovské. Predpokladá sa totiž, že denne bude v tomto území prebývať až 200-tisíc ľudí – rezidentov, zamestnancov aj návštevníkov. Najväčším problémom územia je napojenie územia na ostatné časti Bratislavy, keďže nápor na príjazdové komunikácie aj komunikácie v území bude obrovský. „Na projekte električkovej trate Pribinova-Košická pracujeme na správe o hodnotení EIA. Výsledky z EIA budú následne zapracované do dokumentácie územného rozhodnutia. Zároveň sme prezentovali Ministerstvu kultúry SR aj SND výsledky štúdie realizovateľnosti, ktorá sa venovala vplyvu hluku a vibrácií z prevádzky električky na chránené priestory jednotlivých sál SND. S vedením SND sme zároveň začali diskusie o vhodnom riešení samotných stavebných prác počas prevádzky divadla, ako aj výber preferovaného riešenia. S výstavbou trate by sa mohlo začať už v roku 2027- 2029. Električková trať vytvorí nový vnútromestský okruh, čím zvýši efektivitu dopravy v meste.   Modernizácia ružinovskej radiály V čase uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa prebiehalo uzatváranie posledných zmlúv k deklarovaniu vzťahu k pozemkom. Zároveň mesto pracovalo na príprave súťažných podkladov na zhotoviteľa stavby a stavebný dozor. Súčasťou modernizácie električkovej trate v Ružinove bude aj rekonštrukcia okolia trate, pridružených komunikácií, chodníkov, autobusových zastávok a pribudnú aj nové cyklistické spojenia. Zrevitalizované budú aj okolité verejné priestory, v ktorých pribudne zeleň v podobe zelených pásov či stromoradia. Modernizácia prinesie niekoľko benefitov aj pre cestujúcich MHD – daný úsek bude rýchlejší vďaka preferencii MHD a dostupnejší vďaka integrovaným zastávkam MHD. V úseku medzi Štrkoveckým jazerom a Tomášikovou by autobusy mali jazdiť po električkovej trati, takže pri prestupe z autobusu na električku nebude treba prechádzať cez cestu. Modernizácia najnáročnejších častí úseku by mala byť naplánovaná na obdobie letných prázdnin.   Poznámky k nákresu "Schéma členenia na pracovné úseky - Ružinovská radiála": Úsek RR 02 Legionárska – Líščie nivy: Etapa od križovatky Legionárska/ Krížna po križovatku Líščie nivy/ Ružinovská, kde sa nemenia už zmodernizované električkový zvršok a spodok. Úsek RR 03 Líščie nivy – Čmelíkova: Etapa od križovatky Líščie nivy/ Ružinovská po koniec stavby pri ul. Čmelíkova vrátane výstavby novej meniarne Astronomická.   Predĺženie ružinovskej radiály a vlaková stanica Ružinov Samostatným projektom je plánované predĺženie ružinovskej električky o jednu zastávku. Zo súčasného obratiska na Astronomickej by električka mala pokračovať rovno a doľava – prejsť novým viaduktom ponad železničnú trať. Nová konečná zastávka by teda mala byť zhruba oproti parkovisku na Súhvezdnej ulici, kde dnes končí autobus číslo 39 – avšak na opačnej strane koľajníc. Prečo má zmysel predĺžiť električkovú trať až sem? Pretože práve na tomto mieste by mala v najbližších rokoch pribudnúť vlaková zastávka TIOP Ružinov. Cestujúci z juhovýchodnej časti regiónu sa tak budú môcť do nášho mesta dostať vlakom a suchou nohou prestúpiť priamo na električku – autá teda budú môcť nechať doma a naše ulice by mali byť voľnejšie. Súčasťou výstavby vlakovej zastávky, ktorú budú realizovať železnice, má byť aj bezpečný podchod popod železničnú trať pre peších, vďaka ktorému sa snáď prestanú stávať nehody chodcov s vlakmi, či protihluková stena. Vďaka tomu, že predĺžená električková trať by mala prekonať vlakové koľajnice, otvára sa v budúcnosti aj možnosť jej ďalšieho predĺženia až k obchodnému domu Ikea, či dokonca až po letisko.   Trolejbusové trate Budovanie nových trás a modernizácia existujúcich čaká aj trolejbusové trate. Plánuje sa napríklad úplne nová trať Bulharská – Galvaniho, ktorá by mala byť predĺžením existujúcej na Trnávke po ulici Bulharská smerom ku Galvaniho až k nákupnému centru Avion. Pribudnúť má tiež trať Trenčianska – Hraničná. „V prípade oboch projektov prebiehajú spracovania projektovej dokumentácie a ich prerokovanie. Predpokladaný termín realizácie najskôr v roku 2026,“ hovorí Peter Bubla. Nová trolejbusová trať Trenčianska – Hraničná má za cieľ predĺženie existujúcej trolejbusovej trate na ulici Trenčianska smerom ku ulici Bajkalská s pokračovaním vpravo po ulici Bajkalská až po existujúcu trolejbusovú trať na Prievozskej ulici, do ktorej by bola zaústená ľavým odbočením v smere von z mesta. Následne by sa v križovatke Prievozská – Mierová – Hraničná zrealizovalo pravé odbočenie z existujúcej trolejbusovej trate do ulice Hraničná a napokon opätovne pravým odbočením do ulice Mlynské nivy, kde by sa trať zakončila v kruhovom objazde a následne cesta späť po ulici Mlynské nivy, potom vľavo do ulice Hraničná s priamym zaústením do existujúcej trolejbusovej trate v križovatke Hraničná – Mierová – Prievozská. Toto predĺženie trolejbusovej trate a príprava na nové 24 m trolejbusy si vyžiada okrem napojenia nových trolejbusových tratí aj úpravu / zmenu existujúceho napájania trolejbusových tratí na uliciach Prievozská, Gagarinova a Mierová.   Tunel Karpaty Veľkou témou je v poslednej dobe aj výstavba diaľničného tunelu. Jeho výstavbu však nerieši mesto, ale má ho v kompetencii NDS a.s. Na túto tému sa viackrát vyjadroval aj minister dopravy J. Ráž, ktorý o.i. povedal aj: „Tunel Karpaty by mal zavŕšiť obchvaty Bratislavy. Máme tam hotovú štúdiu EIA a čakáme len na právoplatnosť. Verím, že na konci volebného obdobia môžeme začať s výstavbou." Tunel Karpaty je podľa ministra dopravy veľmi podstatná diaľničná stavba nielen pre Bratislavu, ale aj celé Slovensko. Mal by byť súčasťou diaľnice D4 v úseku dlhom viac ako 12,4 kilometra z Rače do Záhorskej Bystrice. Takmer celú dĺžku úseku by mal tvoriť samotný tunel (11,8 kilometra), ktorý by sa tým stal druhým najdlhším diaľničným tunelom v Európe. Aj keď v tejto chvíli ešte nie je doriešené financovanie projektu, tunel Karpaty by určite pomohol odľahčiť mesto od tranzitu, ktorý smeruje od Trnavy smer Českej republiky a jeho dobudovaním by bol kompletný vonkajší obchvat mesta D4.   Viac informácií o dopravných projektoch v hlavnom meste nájdete na www.bratislava.sk  

Máte večne neporiadok okolo smetných košov? Robia si z nich skládky ľudia z bližšieho, ale aj vzdialenejšieho okolia? Uvažujete o vybudovaní stanovišťa, ale je to pre váš dom veľká finančná záťaž? Tak sledujte web www.ruzinov.sk a dozviete sa, ako vám môže mestská časť pomôcť.  V čase uzávierky tohto čísla Ružinovského Echa mali poslanci na stoloch návrh na rozšírenie dotačného programu, čím by mestská časť začala podporovať budovanie nových kontajnerových stanovíšť najmä v takých častiach Ružinova, kde sa tak ešte nestalo. Jednou z priorít mestskej časti je snaha podporiť tie bytové domy, ktoré nemajú zabezpečené vlastné kontajnerové stanovište. Budú môcť získať čiastočnú refundáciu nákladov. Dôvod pre zavedenie tejto dotácie je predovšetkým to, aby smetné nádoby nepredstavovali prekážku v plynulosti cestnej premávky, ale aj preto, aby bola zabezpečená čistota a poriadok na verejnom priestranstve. Častým problémom nezabezpečených kontajnerových stanovíšť je najmä skládkovanie rôzneho druhu odpadu v ich okolí a s tým spätá finančná záťaž obyvateľov na dočisťovanie okolia pri odstraňovaní odpadu. Úpravou VZN dôjde k pružnejšiemu spôsobu poskytovania dotácií. O konkrétnej výške dotácie rozhodnú poslanci na poslednom zasadnutí pred letnými prázdninami. Po schválení bude zverejnená výzva, kde nájdu žiadatelia informácie ako postupovať a aké náležitosti budú potrebovať, aby im dotácia na kontajnerové stanovište z rozpočtu mestskej časti mohla byť poskytnutá. Podrobnosti budú zverejnené na webe mestskej časti.  

Verejnú debatu v posledných týždňoch rozčerilo rozhodnutie vlády presunúť projekt koncovej bratislavskej nemocnice z lokality Rázsochy do Ružinova. Ako to dopadne a čo čaká napríklad ružinovský zimný štadión? Samotné rozhodnutie o investícii do ružinovskej nemocnice hodnotí starosta mestskej časti Ružinov Martin Chren pozitívne. „Denne som vďaka Združeniu miest a obcí Slovenska v kontakte so starostami a primátormi z celej krajiny, a vnímam, že získať kvalitnú lekársku starostlivosť začína byť problém už aj vo veľkých mestách. Z tohto pohľadu je obrovskou výhodou mať priamo v Ružinove, doslova cez ulicu, najmodernejšiu nemocnicu s najlepšími lekármi či fungujúcou poliklinikou, poskytujúcou komplexné služby,“ hovorí starosta. Nemocnica „pri dome“ Nemocnica by mala získať úplne novú budovu, avšak celkový počet lôžok by nemal narásť príliš markantne. Zatiaľ čo v dnešných priestorochc poskytujú zdravotnú starostlivosť v rozsahu zhruba 800 lôžok, nová nemocnica by mala mať kapacitu okolo 1050 postelí. Mestská časť preto nepredpokladá napríklad žiadne citeľné zhoršenie dopravnej situácie na Ružinovskej ulici, skôr naopak. „Samotné mierne navýšenie kapacity lôžok v prezentovanej podobe nepredstavuje výraznú záťaž pre dopravu. Problémom ružinovskej nemocnice je skôr statická doprava – nedostatok parkovacích miest, ktorý vedie k divokému parkovaniu v okolí a spôsobuje zápchy pri vstupoch na parkoviská najmä v ranných hodinách. Práve tento problém by sa mohol vyriešiť vybudovaním novej budovy s rozsiahlou garážou,“ zdôraznila hovorkyňa mestskej časti Tatiana Tóthová. Veľkou výhodou ružinovskej nemocnice, oproti projektu Rázsochy, je pritom dopravná dostupnosť a obsluha električkovými linkami, čo uvádza aj rezort zdravotníctva ako jeden z hlavných argumentov v prospech Ružinova. V blízkej budúcnosti sa pritom plánuje aj nová vlaková zastávka a predĺženie ružinovskej električky k nej, čo umožní aj pacientom zo širšieho okolia dostať sa nielen do nemocnice verejnou dopravou. Zaujímavosťou je, že garáž novej nemocničnej budovy by v budúcnosti mala plniť aj funkciu tzv. čiernej nemocnice, v prípade krízovej situácie by sa teda lekári mohli presunúť aj do podzemia. V projekte sa počíta aj s akademickou budovou pre lekársku fakultu, aby práve Ružinov plnil úlohu skutočnej univerzitnej nemocnice. Aj to je formou záruky, že v Ružinove by vďaka novej nemocnici malo byť lekárov vždy dostatok. Čo so zimným štadiónom? Hoci niektorí politici šírili aj fámy napríklad o tom, že by sa kvôli novej nemocnici mohlo zasypať jazero Rohlík, čo mestská časť okamžite odmietla, otázkou stále zostáva, čo so Zimným štadiónom Vladimíra Dzurillu. Práve na jeho mieste by totiž mala vyrásť nová nemocničná budova. Starosta Ružinova sa kvôli tomu stretol s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Dolinkovou už niekoľkokrát, vrátane stretnutia za účasti primátora mesta Matúša Valla a hlavného architekta Juraja Šujana. „Všetci chápeme, že nemocnica je veľmi dôležitý projekt, ktorý má v každej krajine absolútnu prioritu. Nemôžeme si však dovoliť len tak stratiť významné športovisko. Od prvého stretnutia jasne prezentujeme jednu zásadnú podmienku: ak by sa kvôli nemocnici mal búrať štadión, štát nám ešte predtým musí zabezpečiť nový štadión na inom mieste v Ružinove,“ zdôraznil starosta Chren. Mestská časť projekt nového štadiónu podrobne konzultuje s hlavným mestom a má už vytipovanú inú lokalitu v centrálnej časti Ružinova. Starostu a primátora teraz čakajú zložité rokovania o zmluve s vládou, ktorá by na projektovanie a výstavbu štadióna mala uvoľniť finančné prostriedky. „Myslím, že práve pri týchto rokovaniach sa ukáže, či vláda svoj zámer vybudovať novú nemocnicu myslí naozaj vážne. Ak sa nedostaneme k zdrojom na nový štadión, potom nebudeme môcť pripustiť ani búranie súčasného,“ zdôraznil starosta. Samospráva pritom má v ruke niekoľko tromfov: patrí jej tak pozemok pod štadiónom, ako aj jeho budova, a zároveň kvôli výstavbe novej nemocnice treba zmeniť aj územný plán na danom mieste, ktorý dnes dovoľuje len funkciu športu. Šanca pre krajší Ružinov? Okrem hlavných dvoch podmienok - nového zimného štadióna a vybudovania dostatočných parkovacích kapacít v novej nemocnici – uvádza ružinovská samospráva aj ďalšie požiadavky, ktoré vzniesla voči rezortu zdravotníctva. Starosta Martin Chren žiada, aby úprava verejných priestorov pri novej nemocnici prebehla v spolupráci s mestskou časťou a s Metropolitným inštitútom Bratislava a aby projekt počítal so zeleným bulvárom – posunom časti parkovísk ďalej od Ružinovskej ulice tak, aby popri celej Ružinovskej, od jazera Štrkovec až po Herliansku, vznikol pás zelene ako pokračovanie Parku Andreja Hlinku. „Máme historickú šancu vytvoriť aspoň čiastočne Ružinovský zelený bulvár – prepojiť peším ťahom jazero Štrkovec s centrálnou časťou Ružinova,“ zdôrazňuje starosta. Ružinov by tak mohol získať nové zelené srdce, vhodné pre šport, prechádzky, ale i spoločenské a kultúrne akcie. Po dokončení plánovanej rekonštrukcie Areálu hier Radosť na Štrkovci či zveľadení Wetzlerovho parku pred Paneurópskou vysokou školou by sa tak naša mestská časť svojou rozsiahlou centrálnou zelenou zónou stala unikátom v celej Bratislave.    

Po komunálnych, parlamentných a prezidentských absolvovali voliči na Slovensku začiatkom júna aj voľby do Európskeho parlamentu. Pozrite sa s nami, ako dopadli výsledky hlasovania v Ružinove, aká bola účasť a kto by reprezentoval Slovensko v Bruseli, ak by sa rozhodovalo podľa našej mestskej časti.  Tieto eurovoľby mali historicky rekordnú účasť - 34,48 % - a rovnaký trend sme zaznamenali aj v Ružinove, kde bola doteraz najvyššia, až 48,23 %. K urnám prišlo 31 974 Ružinovčanov zo 66 301 zapísaných voličov. Najvyššia účasť (59,95 %) bola v okrsku číslo 8, ktorý sa nachádza na Nivách medzi Dulovým námestím a Miletičovou ulicou. Už tradične najnižšia reálna účasť bola vo Vlčom hrdle a okolí (35,03 %). Ako by rozdelili kreslá v europarlamente Ružinovčania? Najúspešnejšie by bolo Progresívne Slovensko, ktoré by získalo 8 kresiel, nasledoval by Smer – SD s 3 europoslancami a po jednom kresle by získali SaS, Republika, KDH a Demokrati. Z ostatných kandidujúcich strán získali viac ako jednopercentnú podporu len dva politické subjekty: Hlas - SD a Slovensko, Za ľudí. Ako by teda vyzerala zostava slovenských europoslancov podľa voličov v Ružinove? Suverénne najúspešnejším kandidátom bol bývalý predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor s 11 474 hlasmi, ktorý získal takmer trojnásobok preferenčných v porovnaní s druhým v poradí, Martinom Hojsíkom (3 970) a viac ako 16-násobne viac ako posledný z hľadiska počtu hlasov, Jaroslav Naď (705). Okrem nich by do Bruseli poslali Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú, Ľubicu Karvašovú, Michala Wiezika, Luciu Yar, Martina Poliačika, Miroslava Kocúra, Ľuboša Blahu, Erika Kaliňáka, Moniku Beňovú, Richarda Sulíka, Milana Uhríka a Miriam Lexman. A na záver zaujímavosť... Pre voľby do Európskeho parlamentu bolo vytlačených len pre Ružinov približne 1,75 milióna hlasovacích lístkov formátu A5, platných odovzdaných hlasov bolo necelých 32 000, čo predstavuje 1,825%. Zo 73 000 opečiatkovaných obálok sa využila menej ako polovica (43,8 %). Okrem toho bolo natlačených vyše 10-tisíc A4 strán pre pomocné materiály a takmer 5-tisíc A4 strán pre zápisnice a odpisy.