Novinky

Ružinovská televízia vám ďakuje za priazeň

Ružinovská televízia vám ďakuje za priazeň

Rubrika: Reportáže
Toto obdobie je ako stvorené na bilancovanie. Napriek náročnému roku sme vám pravidelne prinášali aktuálne informácie z našej mestskej časti, Bratislavy, ale aj o pandémii. No snažili sme sa vysielací čas vyplniť aj reláciami, ktoré vás mali priviesť na iné myšlienky. Pevne veríme, že sa nám to podarilo. Pribudli nové relácie pre deti, seniorov, ale napríklad aj rybárov. Aj v roku 2021 sa budeme naďalej snažiť nielen informovať o aktuálnom dianí z Ružinova a hlavného mesta, ale prinášať vám aj trošku radosti na bežné dni. Katarína Kostková, šéfredaktorka TVR  
Sviatočná anketa: Veríme, že pandémia čoskoro pominie

Sviatočná anketa: Veríme, že pandémia čoskoro pominie

Rubrika: Rozhovory
Vianoce sú tu už o niekoľko dní a na konci roka všetci viac rekapitulujeme. Spýtali sme sa známych tvári, čo im spravilo v tento náročný rok radosť a na čo sa najviac tešia v roku 2021.    Matúš Vallo, primátor  Ktoré tri veci vám tento rok – napriek kríze – urobili radosť? Tento rok bol naozaj veľmi náročný a nepomohla tomu ani koronakríza, ktorá nás zasiahla a v podstate sa s ňou učíme žiť, pracovať a pokračovať v rozbehnutých projektoch ďalej. To je vlastne aj prvá vec, ktorá ma teší, že sme to zvládli aj napriek tomu, že to zo začiatku ako prvej, tak druhej vlny nevyzeralo pre Bratislavu dobre. Verím, že tomu pomohla aj naša prosba na ľudí, aby boli disciplinovaní a dodržiavali všetky potrebné hygienické zásady a nariadené opatrenia, ktoré sú zatiaľ našou jedinou overenou zbraňou proti šíreniu koronavírusu. Za to Bratislavčankám a Bratislavčanom ďakujem. Aj vďaka nim sme to spoločne zvládli. Druhou vecou je jednoznačne spustenie zmodernizovanej Dúbravsko-Karloveskej radiály, ktorá je v plnej prevádzke a cestujúci po dlhých mesiacoch čakania môže jazdiť do Dúbravky a späť rýchlejšie, bezpečnejšie a komfortnejšie. Musím sa priznať, že mi padol obrovský kameň zo srdca a som veľmi rád, že aj napriek niekoľkým neočakávaným okolnostiam, ktoré nám počas modernizácie vyvstali, sme to zvládli a električky jazdia po vynovenej trati. Verím, že aj tie posledné práce, ktoré sa ešte realizujú, sa čím skôr skončia a trať si budeme môcť užívať naplno so všetkým, čo k nej patrí. Treťou vecou je obnova legendárnych kúpeľov Grössling, ktoré sú jednou z ikonických stavieb Bratislavy. Máme už víťazný návrh, ktorý vzišiel z architektonickej súťaže. Podľa tohto návrhu sa začnú kúpele po 25 rokoch obnovovať a budú poskytovať Bratislavčankám a Bratislavčanom unikátny priestor na oddych, relax a pohodu. Musím sa priznať, že ma tento návrh chytil za srdce a neviem sa dočkať tej nedele, ktorú tam strávim spoločne s rodinou presne tak, ako som ju tam trávil kedysi s mojimi rodičmi. Verím, že nám tieto kúpele prinesú trochu pokoja do bežných hektických dní. Navyše - budú vyzerať fakt dobre. Na čo sa najviac tešíte v roku 2021? Po tomto roku sa bojím na niečo tešiť. Veľmi chcem veriť, že koronakríza v budúcom roku ustúpi a budeme môcť opäť voľne dýchať, pracovať a zdieľať spoločne naše životy. To je pre nás všetkých asi to, čo si aktuálne najviac prajeme. Musíme to ešte vydržať a znova pripomínam, že naša jediná vakcína je disciplína. To nám všetkým veľmi pomohlo a ešte raz ďakujem za disciplínu, súdržnosť a ohľaduplnosť. Som na naše obyvateľky a obyvateľov pyšný. Keď už sa ale môžem na niečo tešiť, tak je to určite práca pre toto mesto, ktorá ma napĺňa a teším sa z každého kroku k lepšiemu. Neviem sa dočkať napríklad Komenského námestia, ktoré je unikátnym priestorom v centre mesta a doteraz bol ošemetným parkoviskom. Bude to pekný nový verejný priestor, ktorý budeme môcť plnohodnotne spolu využívať a tešiť sa z neho. Takisto sa teším na nové stromy, ktoré, verím, budú vďaka nášmu projektu 10 000 stromov rásť - ako sa hovorí „ako huby po daždi“. Doprave v meste veľmi pomôže pokračujúca električka až na koniec Petržalky, ktorá by sa tiež mala začať stavať už budúci rok tak, aby ňou v roku 2023 mohli jazdiť desaťtisíce cestujúcich denne. A verím, že aj komárov bude budúci rok menej. Som optimista, viem, ale robíme všetko preto, aby sme aj staré a aj nové výzvy zvládali najlepšie, ako vieme.   Dominika Kavaschová, herečka Teším sa, že je na svete naše spoločné DB s Andrea Bučko s názvom Morena, na ktorom sme dlho pracovali. Že som strávila mnoho času s mojimi blízkymi, keďže som mala menej roboty. A že s priateľom čakáme bábätko. A najviac sa teším práve na to obdobie tehotenstva, pretože každý mesiac je zaujímavý, poučný a krásny.   Petra Tóth, šperkárka a dizajnérka Prvá určite, že moja staršia dcéra nastúpila do školy do predškolskej triedy a veľmi sa jej tam páči. Toho som sa vždy desila, či nebude mať podobnú traumu zo školy ako ja. A je tam veľmi šťastná. Druhá, že napriek neistote a premenlivosti doby v ktorej sa nachádzame ma moje klientky podporili a vykúpili takmer všetko čo som počas korona-izolácie vytvorila. Keď sme nasadzovali kolekciu Bohyňa bol to prvý týždeň lockdownu a ja som skoro zinfarktovala. Keď robíte na niečom rok a ste tesne pred spustením predaja ,a situácia sa tak dramaticky zmení, nenechá to pokojného nikoho. Moje obavy boli, ako sa neskôr ukázalo neopodstatnené. Tretia, že som stihla za leto precestovať takmer celé Slovensko a expresne som si doplnila archív inšpirácii. Stretla som množstvo úžasných ľudí, ktorí mi pomohli a porozprávali svoj životný príbeh a mňa to absolútne naplnilo ľudskosťou, resp. vieru v ľudstvo ako také. V osobnom dúfam, že budeme všetci zdraví a budeme viac cestovať. Chcem deťom ukázať naše krásne Slovensko a ak sa podarí aj svet. Tento rok sme to mali zakázané a nechcela som to riskovať brať ich so mnou na cesty za babičkami s krojmi. V pracovnom živote na množstvo nových šperkov a produktov, na ktorých už teraz všetci intenzívne pracujeme. Čakajú ma veľké výzvy, s ktorými sa musíme popasovať.   Maroš Molnár, kondičný tréner a moderátor Najväčšiu radosť mi urobilo to, že som sa konečne dokopal dokončiť knihu Gauč alebo šťastie. Pôvodne mala vyzerať úplne inak a za jej finálnu podobu vďačím najmä korone. Snažil som sa ju totiž napísať tak, aby ľuďom naozaj pomohla. Veľmi si vážim aj úžasné reakcie ľudí, pre ktorých sme v tomto období pripravovali videá a trénovali ich na diaľku. A som naozaj rád, že som mohol stráviť viac času s rodinou a v prírode. Verím, že sa všetko vyrieši a budeme môcť znova normálne pracovať, trénovať a posúvať ľudí k lepšiemu zdraviu. Že to bude ako predtým. Dúfam však, že si z tohto roka predsa len niečo necháme – to, ako sme začali viac chodiť do prírody a starať sa o svoje zdravie.   Karin Majtánová, moderátorka Určite hlavne to, že sme všetci zdraví. Moja rodina aj najbližší priatelia, a za to som vďačná. Počas leta k nám domov pribudol nový člen, kocúr Móric, po ktorom som dlho túžila. Tiež mi veľkú radosť robí moja dcéra, nedávno urobila prvú štátnu skúšku z pediatrie. Ale celkovo sa teším tomu, že pokračujeme vo vysielaní aj počas pandémie a snažíme sa ľudí v týchto ťažkých chvíľach rozptýliť a priniesť informácie, ktoré sa netýkajú len korony. Teším sa, že pandémia pominie. Žijem v takej nádeji. že si oddýchneme a budeme konečne žiť opäť taký život, aký si zaslúžime.  
Zmena vyžaduje spoluprácu

Zmena vyžaduje spoluprácu

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Silvia Pilková. Máme za sebou jednu z najväčších akcií, aká sa za posledné desiatky rokov nielen v Ružinove, ale aj na Slovensku udiala. Ako v nej podľa vás uspeli samosprávy? Testovanie, ktoré prebehlo po celom Slovensku, bola masívna akcia, aká sa len tak nevidí. Príprava bola oveľa náročnejšia ako na voľby a samosprávy prešli zaťažkávajúcou skúškou. Zo začiatku sa zdalo, že sa to nebude dať zvládnuť. No ľudia sa zomkli a pod vedením svojich starostov sa nazbieralo aj dosť dobrovoľníkov a aj zdravotníkov. Starosta Ružinova Martin Chren sa spolu s pani Fondrkovou nezastavili a zapojili do testovania všetkých „bojaschopných“ Keď ma poprosil, aby som navarila guláš pre vojakov, zdravotníkov aj dobrovoľníkov, neváhala som. Za noc som uvarila 10 litrový hrniec a spolu s knedľou a domácim chlebíkom som odniesla na úrad, kde testovanie prebiehalo. Vraj chutilo. Takže na záver sa dá povedať, že aj napriek občasnému dlhšiemu čakaniu v rade všetko prebehlo organizovane a ľudia boli otestovaní. Ostáva už len veriť, že táto pandémia bude čoskoro minulosťou a samospráva bude mať menej starostí a bude sa môcť venovať veciam, ktoré išli kvôli covidu do úzadia. Okrem iného pôsobíte aj v školskej komisii. Detí pribúda, chýbajú priestory, pandémia postavila učiteľov aj žiakov pred výzvy, s akými nepočítali. Otázku nedostatku miest v školských zariadeniach riešime na komisii aj v zastupiteľstve pravidelne a musím povedať, že stále hľadáme možnosti ako školy rozšíriť alebo postaviť nové. Mestská časť promptne reaguje a sleduje čísla školopovinných detí, aby vedela aký je vývoj v danej oblasti. Možnosti sú dosť oklieštené, nakoľko väčšina vhodných objektov bola v minulosti rozpredaná a naše vlastné sú už obsadené, alebo v zlom stave. Preto vznik ďalších tried pre škôkárov a aj prváčikov je našou prioritou. Veľmi sa mi tiež páčilo ako sa riaditelia škôl a učiteľky postavili k online vyučovaniu. Zo začiatku bol trošku problém so zavedením tohoto spôsobu do života, ale postupne na to prešli a dnes už je bežné, že sa deti učia cez počítačové obrazovky. Ružinov je lokalitou, ktorá je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? Ružinov je zelené srdce Bratislavy. Je tu veľa parkov, vodných plôch, Dunaj a určite je lákadlom aj to, že sú tu štvrte s rodinnými domami. Máme tu nielen športoviská ako zimný štadión a plaváreň, ale aj rekreačnú oblasť Zlaté piesky, kde je veľa príležitostí ako oddychovať a relaxovať. Kultúra má v Ružinove tiež dôležitú úlohu a cez Cultus Ružinov a.s. sa tu konajú pekné akcie ako Ružinovské hody, MDD, Ružinovská promenáda, Folklórne slávnosti, kino v amfiku, plesy, koncerty, výstavy a súťaže. Ja sama sa kultúrneho života rada zúčastňujem a netrpezlivo čakám, kedy zase nabehneme do normálu. Vašim domovským obvodom je Trnávka. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Na Trnávke žijem od 2003 roku a musím povedať, že je to moja srdcovka. Špeciálna architektúra, veľa zelene, zástavba rodinnými domami robí túto štvrť nezvyčajnou. V poslednej dobe sa však postavilo veľa bytových domov, a tak stúpla náročnosť priechodnosti a aj parkovania. Autá často stoja na ceste a chodníkoch a chodci nemajú ako prejsť. Okrem jednosmeriek by bolo fajn postaviť jedno veľké parkovisko, alebo garáž, ktoré odbremení miestne komunikácie. Možnosť garáže sa črtá na parkovisku vedľa bývalého Baumaxu. Taktiež ma trápi tma v parkoch a už tento rok som riešila osvetlenie v parku na Vietnamskej. Budúci rok by som chcela pomôcť riešiť Rapošov park. Za posledné roky som sa snažila naštartovať komunitné akcie a uskutočnili sme napríklad Juniáles v parku, stavanie mája, jarmok a dožinky. Covid nám skrížil plány, ale plány na ďalšie roky mám hotové. Čaká nás nielen kino v parku, ale aj skrášľovacie soboty, čítanie pod lipami. Taktiež čaká zmena zanedbaný areál na Vietnamskej a rada by som vytvorila miesto pre ľudí, kde môžu prebiehať kurzy, školenia, detské dielničky. Takže plánov je veľa a predomnou už iba dva roky poslancovania. Snáď sa mi podarí dačo z toho postíhať. A na záver, keďže naši čitatelia teraz držia v rukách vianočné číslo, niečo sviatočnejšie. Tento rok bol náročný. Aké tri veci vám napriek tomu urobili radosť? A na čo sa tešíte v tom budúcom? Vianoce sú mojím obľúbeným časom, kedy v kruhu rodiny oslavujem, zamýšľam sa nad tým, čo bolo a čo plánujem na ďalší rok. Sviatkovanie si určite osladím dobrým koláčom a na polnočnú pôjdeme celá rodinka do kostola k Saleziánom, kde spievame koledy a na záver Tichú noc. Potom sa prejdeme nočnou Trnávkou a budeme obdivovať blikotavú vianočnú výzdobu. Tento rok bol pre mňa osobne veľmi náročný, nielen kvôli zmenám v osobnom živote, ale aj preto, že som kandidovala do parlamentu, vystúpila z klubu Team Vallo a aj zo strany PS. Stala som sa opäť nezávislou a nezaradenou poslankyňou. Potešilo ma však, že sa na Trnávke bude robiť zelená strecha na škôlke, že sa upravil park na Krasinského ulici a že som pri dobrovoľníckom vydávaní obedov pre seniorov, v knižnici Na úvrati, stretla veľa sympatických ľudí. Taktiež, že sa mi podarilo vybaviť informačnú tabuľu a retardéry do parku na Vietnamskej. A teším sa na to ako na jar rozkvitnú lipy a budeme pod nimi sedieť bez rúšok, čítať deťom rozprávky a plánovať so susedmi, čo treba zmeniť. Je toho veľa, čo treba zmeniť, ale ja verím, že s úsmevom a dobrou spoluprácou sa to podarí. Na záver želám všetkým obyvateľom Ružinova krásne sviatky, zdravie a ako darček pridávam recept z mojej prvej časti série Poklady slovenskej kuchyne.   Vaječný koňak 1l umu 2 sladené kondenzované mlieka 6 PL kryštálového cukru 6 žĺtok Žĺtky vymiešame s cukrom dopenista, prilejeme salko a um a mixérom vymiešame dohladka. Nalejeme do fliaš a uschováme v chladničke. Na zdravíčko :)     
Spolu to zvládneme

Spolu to zvládneme

Rubrika: Reportáže
  Uplynulý mesiac bol o testovaní. Asi o ničom inom sa na všetkých možných fórach toľko nehovorilo a nepísalo. Buď sme sa naň chystali, pripravovali, stáli v radoch, čakali, či si ho zopakujeme alebo diskutovali o tom, ako to celé dopadne. Ale bol aj o tom, či k sebe vieme byť ohľaduplní. Či myslíme aj na druhých alebo hľadáme výhovorky.  
Rozhovor: Noel Czuczor - Wetzlera som hľadal v kine

Rozhovor: Noel Czuczor - Wetzlera som hľadal v kine

Rubrika: Rozhovory
Pomenovania ulíc, námestí a parkov hovoria veľa o hodnotách, ktoré vyznávame a o svete, v akom chceme žiť. Meniť ich alebo pridávať nové je jednou z najcitlivejších tém v spoločnosti, najmä ak reflektujú dobu, ktorá nie je taká vzdialená. Jedným z mien, ktoré nerozdeľujú, ale, naopak, spájajú, je Alfréd Wetzler. Roky strávil ako zamestnanec našej knižnice, v Ružinove bol po ňom tento rok pomenovaný park a poslanci hlavného mesta navrhujú vyčleniť na jeho zveľadenie v budúcoročnom rozpočte 40-tisíc eur. Po novom roku príde do kín film režiséra Petra Bebjaka Správa, ktorý sa stal slovenskou nomináciou na Oscara a hlavnú úlohu Freddyho si v ňom zahrá obľúbený Noel Czuczor. Za posledné obdobie toho máte za sebou naozaj veľa a každá z úloh bola úplne iná - či už to boli Milenky, Tvoja tvár znie povedome, austrálska romantická dráma Ofélia, alebo najnovšie Správa. Na svojom konte máte ale aj temný film Čistič, takže rozhodne Vás nemožno škatuľkovať. Aký typ úloh však máte najradšej? Pestrý. (smiech) V pestrosti totiž možno prechádzať od temnoty až po jasné žiarivé farby a veľmi podobne je to aj pri dobre napísanej postave. Je pravda, že budem mať vždy slabosť pre nepochopené, záhadné a normám sa vymykajúce postavy (akou bol aj Tomáš vo filme Čistič), ale nemám jednoznačné preferencie. Všetko potrebuje svoju rovnováhu. V blízkej dobe sa do kín chystajú tri filmy, v ktorých som hral. V jednom utekám pred nacistami, v druhom varím drogy a v ďaľšom s veľkým úsmevom pasiem ovce a je mi dobre. Vo výsledku je to naozaj o tom ako je postava napísaná, aký má zmysel. Ale je to aj o tom či ma vystraší a či predstavuje výzvu, nech je to ktorýmkoľvek smerom. Strach je pre mňa dobrou motiváciou. Doposiaľ som mal na rôznorodosť úloh veľké šťastie a to si veľmi vážim. Práve tú spomínanú pestrosť mám totiž asi najradšej. Správa má šancu zabojovať o Oscara. Aký je to pocit pre Vás ako herca? Je to krásny kolektívny pocit. Kolektívny preto, lebo skôr ako herec to vnímam ako človek, ktorý bol súčasťou obrovského kolektívu ľudí, ktorí na tomto filme pracovali. A táto výsada je uznaním ich tvrdej práce. Je to česť a veľmi nám držím palce. Tento príbeh si zaslúži každý kúsok pozornosti. Réžiu filmu má pod palcom jeden z našich najuznávanejších režisérov Peter Bebjak. Na pľaci ste sa stretli už niekoľkokrát. V čom bola iná táto spolupráca? Vo všetkom a v ničom zároveň. Aj keď sa s Petrom dobre poznáme a vieme čo jeden od druhého očakávať, pri každom projekte je to iná téma, iná výzva a iný cieľ. Čo mám ale na našej spolupráci najradšej je, že mám pri práci s ním vždy pocit takej domovskej istoty, a že viem, že sa o Petra ako o režiséra môžem oprieť. Cením si, že mi veril, a že mi dal túto možnosť. A úprimne, naozaj neviem či by som bol schopný ísť do všetkých tých krajností a fyzických premien, keby za kamerou bol niekto iný. Peter mi dal moju prvú veľkú možnosť s filmom Čistič. Mnohému ma naučil a bez výhrad mu dôverujem. Je to neskutočne príjemný a slobodný pocit. Jedným zo špecifík tejto produkcie je aj medzinárodné obsadenie filmu. Akým jazykom komunikovali postavy? Každý komunikoval vo svojom jazyku, alebo v niekoľkých iných. Tak to totiž viac-menej bolo aj v skutočnosti. Ľudia, ktorí v tábore prežili niekoľko rokov, sa naučili jeden druhému rozumieť. Aj od toho záviseli ich životy. Niektorí sa naučili hovoriť inými jazykmi, niektorí nie. Ako Freddy vo filme hovorím slovensky, nemecky, poľsky či anglicky. Myslím, že Slováci boli vždy nútení adaptovať sa do iného prostredia či reči rýchlo. Zachytáva to aj náš film a myslím, že je to to najlepšie čo mohol Peter Bebjak urobiť. Ak by všetci hovorili jednou rečou, uberalo by to na autenticite. Hrali ste už po boku množstva hviezd svetového formátu ako Naomi Watts alebo Clive Owen. Tu to bol John Hannah. S ním ste nakrúcali scénu v angličtine a ťahali ste od rána do večera. Aký bol? Bol to mimoriadne náročný deň a veľmi dôležitá scéna. Nakrúcali sme ju v jednom behu. To znamená, že 13-14 minútový rozhovor sme bez zastavovania nakrúcali stále dookola. Ale John bol mimoriadne príjemný a ľudský. Väčšina hercov, ktorí toho majú veľa za sebou, sú takí. Aj Naomi a Clive takí boli. Pokorní, profesionálni a sústredení. A keď sme to zvládli, bol aj priestor na srandu. Predsa len, ako dieťa som sa na neho pozeral v Múmii, ten film som miloval. A stáť pri ňom a citovať jeho hlášky z tohto filmu v starom egyptskom jazyku, ktoré si ani on sám už nepamätal, to bol zážitok o akom sa môjmu detskému ja nikdy ani nesnívalo. (smiech) Náročná bola aj fyzická príprava na nakrúcanie. Ako ste museli zmeniť svoju vizáž? A ako sa Vám to podarilo? Podarilo sa mi to disciplínou a odhodlaním. Tá rola si to vyžadovala a to sme všetci od začiatku vedeli. Bola to veľká zodpovednosť. Niekoho v takejto extrémnej situácii jednoducho nemôžete hrať len tak, vykŕmený a zdravo vyzerajúci. A ani najlepší maskér vám nepomôže, pokiaľ nepridáte ruku k dielu. Schudol som vyše 15 kíl a diétou a každodenným cvičením som fungoval rok svojho života. Napriek náročnosti si na to ale človek zvykne a ide to. Ťažšie bolo dostávať sa do vnútra príbehu, postavy a doby. To bola tá najväčšia výzva. Ako sa z Noela stal Freddy? Pomaly. Z jednoduchého dôvodu. Herec chce často pochopiť, porozumieť postave, ktorú stvárňuje. Aj keď je tá postava úplne iná, než on sám. Ale ako možno pochopiť niečo tak extrémne, ako je nevedieť či sa dožijete večera, alebo ďalšieho rána? To nemôžete skutočne pochopiť. Nie ak ste si tým nikdy naozaj neprešli. Prečítal som všetko čo sa dalo, pozrel si všetko čo sa dalo. Boli sme v Osvienčime a zhovárali sme sa aj s pani Laurou Špánikovou, ktorá bola v prvom transporte do Osvienčimu. Všetky príbehy, všetky poznatky som vrstvil a vrstvil a knihu Alfréda Wetzlera, podľa ktorej vznikal aj film Správa som čítal opäť a opäť. A práve v nej som našiel Freddyho a všetko čo som potreboval vedieť. Práve tá kniha mi slúžila ako plán stavby. V nej bolo všetko čo som potreboval cítiť a vidieť. A tak som sa už len nechal zmiesť vlnou. Tesne pred nakrúcaním sa to vo mne všetko tak nesmierne hromadilo, že som už potreboval stáť pred kamerou a rozprávať tento príbeh. Bol som vychudnutý na kosť, dokonca som si sám ostrihal vlasy než nás na kostýmových skúškach vyholili a potom som už len čakal na ten moment kedy začneme. Necítil som sa dokonale pripravený, ale vedel som, že viac sa pripraviť už nemôžem, a že všetko čo v sebe hromadím už jednoducho musí ísť von. Bol to zvláštny ucelený kruh, ktorým som si musel prejsť, a ktorý mal svoj zmysel. Počas nakrúcania viacerí herci spomínali, že atmosféra bola taká skutočná až si začínali fyzicky uvedomovať, aké strašné to muselo byť pre ľudí v tábore naozaj. O tom nepochybujem. Replika tábora bola nesmierne vierohodná, uprostred ničoho sa rozprestierali baraky totožné tým v Osvienčime, bola neskutočná zima a všetci sme pred kamerou pobehovali v pásikavých handrách. Pamätám si na deň, keď sme nakrúcali scénu, v ktorej Freddy obesený visí na bráne tábora. Celý štáb bol ticho, všetky oči sa upierali na mňa kým som tam visel. Pršal na mňa hustý, ľadový dážď a ja som mal hrať boj o život. Za mnou boli všetky tie baraky. Nedokážem presne popísať čo som cítil. Ale pred očami mi stále blikali životy všetkých tých ľudí, čo si tým skutočne prešli. Mal som pocit, že sú so mnou, vo mne. Bol to veľmi zvláštny deň. Keď sme tú scénu dotočili, dali ma dole a ja som sa okamžite rozbehol do svojej šatne, kde som sa premočený schúlil do klbka a vypustil zo seba všetky tie pocity. Nedokázal som prestať. Ale nebolo to o mne. Vôbec nie. Bolo to o všetkých tých životoch, o tých hrôzach. Moja myseľ sa potrebovala očistiť, aspoň na chvíľu. A potom som sa opäť mohol vrhnúť do práce. Aj takto sme fungovali. Keď premýšľate nad Wetzlerom a Vrbom, čo bolo podľa Vás pre nich ťažšie? Samotný útek alebo pocit, že možno nedokážu svet presvedčiť o tom, čo sa tam dialo? To je ťažká otázka, ale nikdy by som si nedovolil hádať čo pre nich bolo ťažšie. Veľa krát som sa nad tým pri nakrúcaní zamýšľal, ale odpovedať nemôžem. Pre mňa osobne, z čisto empatického hľadiska by to najťažšie bolo nestratiť nádej. Ak ľudia v táboroch prežili, alebo prežívali, väčšinou stratili všetko čo kedy poznali. Stratili svoje rodiny, svojich blízkych, často aj svoju identitu, ktorá bola nahradená číslom. Nestratiť nádej a nepoddať sa koncu, akémusi vykúpeniu z takejto mizérie, ale naopak, stále sa držať nádeje a pudu sebazáchovy, to je v mojich predstavách to najťažšie. Hranica medzi týmito dvoma smermi je neskutočne tenká a krehká. A tomu museli čeliť Wetzler aj Vrba. Aj počas pobytu v tábore, aj počas nesmierne náročnej a vyčerpávajúcej cesty domov. Čo bolo najsilnejším momentom príbehu? Neviem či zo svojej pozície môžem hovoriť o jednom-najsilnejšom momente. Najväčšia sila pre mňa tkvela v tom, že som ani jedného z nich nevnímal ako hrdinu, ale ako obyčajných mladých ľudí, ktorým sa za pomoci mnohých ďalších podarilo utiecť a napriek všetkému to nevzdať. Ten motor, ktorý ich hnal, jeho objavovanie, to bolo pre mňa silné. Hrdinstvo ako také je síce zaujímavým konceptom pre diváka, ale nie pre herca. A čo bolo pre Vás najťažšie na samotnom nakrúcaní? Každý jeden deň bol ťažký. Pre každého z nás. Niektoré dni sme behali po kopcoch, niektoré noci mrzli v tábore, alebo boli ponorení do ľadovej vody či bahna. S čistým svedomím môžem vyhlásiť, že pri nakrúcaní sme nemali ani jeden ,,ľahký deň,,. Ale to je dobre. Ja nemám záujem sa sťažovať. Tá ťažkosť bola pomocníkom. My sme totiž každý deň, noc, či ráno vedeli, že po tých dlhých hodinách nakrúcania pôjdeme do tepla svojich domovov. Nikto zo skutočných väzňov v koncentračných táboroch takýto luxus nemal. Keď sa pozriete na to, čo sa deje okolo nás, máte pocit, že vieme o tomto období dosť? Že sme sa ako spoločnosť poučili? Bohužiaľ som toho názoru, že my ľudia niekedy ľúbime na vlastné zlyhania zabúdať. A to je nesmierna tragédia. Čoskoro už medzi nami nebudú ľudia, ktorí tieto hrôzy prežili a ako to tak vyzerá, vo svete a aj u nás sa o slovo hlásia skupiny ľudí, ktorým ideológia, na ktorej bola táto desivá časť histórie postavená, vyhovuje. Nerozumiem tomu. To o poučenosti ľudí nevypovedá. A pritom vzdelanosť a záujem o minulosť, ktorá nás mnohému učí je nesmierne dôležitá. Úprimne si, ale myslím, že sa tejto téme dostatočne nevenujú ani na školách. A to je nesmierna škoda. Stalo sa to relatívne nedávno a je to stále nesmierne relevantné a vždy aj bude. Sloboda a ľudské práva nikdy neprestanú byť dôležitou témou. A aj to je dôvod prečo ľudia inklinujú k filmom a knihám s touto tematikou. A napokon, keďže toto čísla vychádza krátko pred Vianocami... Čo Vám tento rok spravilo radosť a na čo sa tešíte v roku 2021? Tento rok bol a aj naďalej je mimoriadne tvrdý. Pre nás všetkých. Mnohí z nás prišli o prácu, o živobytie, o dobrú náladu. Ale zároveň sa tiež nevzdávame nádeje, že ten budúci rok prinesie lepšie, bezpečnejšie a zdravšie dni. A tomu sa snažím veriť aj ja. Úprimne, bez pátosu a s plným nasadením. Radosť sa dá nájsť vždy, aj v temnejších dňoch.   
Nová investícia: Mestská časť odkúpi futbalové ihrisko

Nová investícia: Mestská časť odkúpi futbalové ihrisko

Rubrika: Spravodajstvo
Za posledných tridsať rokov zaniklo v Bratislave 43 futbalových ihrísk. Štadión FC Ružinov na Sklenárovej v Ružovej doline mohol mať smutné poradové číslo 44. Na ploche s rozlohou 2,4 hektára mal totiž majiteľ pozemku v pláne postaviť nové budovy a v jednej z najhustejšie zastavaných častí Ružinova by tak pribudli ďalšie byty a kancelárske priestory. Mestská časť a magistrát začali rokovať o jeho kúpe už pred dvoma rokmi, keď dal majiteľ pozemku klubu výpoveď. Ihrisko je totiž v územnom pláne vedené ako stavebný pozemok. Poslanci teraz tesnou väčšinou schválili kúpu za cenu 4,9 milióna eur bez DPH. Súčasťou nadobúdaných pozemkov nie sú len veľké futbalové ihrisko, tréningové plochy, tribúna a ďalšie stavby, ale aj pozemok pod vedľajšou základnou umeleckou školou na Sklenárovej ulici, čím sa otvorí priestor pre jej ďalší rozvoj, prípadne rekonštrukciu. Kúpa pozemkov by sa mala financovať predaním iného pozemku pod cudzou budovou, ktorý mestská časť nepotrebuje, lebo pod budovou, ktorá patrí súkromnej firme, je nevyužiteľný. Jeho predajom by mohla mestská časť získať približne 2,8 milióna eur, čo pokryje viac ako polovicu nákladov.  
Výročie: Ružinov oslavuje tridsiate narodeniny

Výročie: Ružinov oslavuje tridsiate narodeniny

Rubrika: Reportáže
Do roku 1990 sme žili jednoducho v obvode Bratislava II. Tento december je to však už tridsať rokov odkedy vznikli vďaka zákonu o Bratislave dnešné mestské časti a namiesto „dvojky“ tu máme Ružinov, Podunajské Biskupice a Vrakuňu. Ružinov, resp. niektoré jeho časti, samozrejme existujú podstatne dlhšie ako tridsať rokov. A nie je na tom nič divné. Boli tu rieka a úrodná pôda, miesto, na akých vznikali sídla už odjakživa. Prvýkrát sa spomína už v listine z roku 1374 pod názvom Obern Urfar (horný breh), čo je dnešný Prievoz. Dnes je Ružinov štvrtou najväčšou obcou na Slovensku a je väčší ako väčšina krajských miest. Ako teda dnes vyzerá naša mestská časť v číslach? Ako bývame? Trvalý pobyt v Ružinove malo ku koncu novembra 83.950 ľudí, na základe viacerých dostupných údajov ich tu však reálne žije až 99.620. Nájdete tu 43.225 bytov a 2.974 rodinných domov. V domoch je prihlásených priemerne 2,6 obyvateľa a v byte 1,8. Najhustejšie osídlené sú Trávniky (sedem vnútroblokov a Retro), Starý Ružinov (Dohnányho, Jégeho a Líščie nivy), Nivy (medzi Dulovým námestím a Miletičovou) a Štrkovec (v okolí športového areálu na Drieňovej). Kto sa sem sťahuje? Väčšina ľudí, ktorí sa sťahujú do Ružinova, prichádza (s výnimkou presunov medzi mestskými časťami) z okresov Senec a Dunajská Streda. Najčastejšie prichádzajú vo veku 25 až 34 rokov a väčšina z nich si rodinu zakladá až po presťahovaní. Väčšina z nich má vysokoškolské vzdelanie (57%), na druhom mieste je stredoškolské vzdelanie s maturitou (29%). V Ružinove žije podľa dostupných dát aj takmer 5-tisíc cudzincov. Spomedzi cudzincov z krajín EÚ je 66% mužov a 87% v produktívnom veku. Najviac je Čechov (14,6%) a Nemcov (11%), na treťom mieste sú Taliani. Keď hovoríme o cudzincoch z tretích krajín, 58% je mužov, 84% v produktívnom veku, 60% tvoria Srbi, Rusi a Ukrajinci, nasleduje Vietnam a Čína a trvalý pobyt v Ružinove má 27% z nich. Cesty a chodníky Ak premýšľate nad tým, prečo trvá tak dlho, kým sa začne rekonštruovať práve ten váš chodník, odpoveď je jednoduchá. V Ružinove máme viac ako 110 kilometrov ciest a ešte o niečo viac chodníkov. To je asi toľko, ako keby ste sa vybrali z Eurovea po diaľnici až do Nového Mesta nad Váhom. Približne 84 km sú cesty 3. a 4. triedy a skoro 28 km 2. triedy, tie sú v správe magistrátu. Jednoduchou pomôckou ako ich rozlíšiť je to, či po nich jazdí MHD. Ak áno, patrí hlavnému mestu. Ak nie, tak mestskej časti. Aj to však má háčik. Desiatky kilometrov z týchto ciest a chodníkov v Ružinove sú však nezaradené. Znamená to, že nemajú vlastníka a bez toho ich ani mesto, ani mestská časť nemôžu rekonštruovať. Zeleň a cyklotrasy Ružinov je jednou z najzelenších mestských častí. Ak sa pozrieme len na zeleň, o ktorú sa stará mestská časť, je to 160 hektárov – ako približne 230 futbalových štadiónov s rozmermi pre medzinárodné zápasy FIFA. Ale zatiaľ čo štadióny sú voľné plochy, u nás sú to parky, predzáhradky, ale aj záhony kvetov. Ako aj v prípade cestných komunikácií, aj v tomto prípade je časť zelene v správe mestskej časti a časť v správe magistrátu, takže napríklad na Miletičovej vám trávu okolo domov pokosia páni z ružinovského VPS, ale pás pri ceste z magistrátneho Komunálneho podniku. A keď už hovoríme o zeleni, v našej mestskej časti nájdete odhadom 45-tisíc stromov. Pre tých, ktorí uprednostňujú presuny na bicykli, je tu takmer 22 km cyklotrás – 17 km na magistrátnych cestách, zvyšok na ružinovských.   
Blokové čistenie

Blokové čistenie

Rubrika: Oznamy
Dôkladné čistenie ulíc je základným predpokladom, ak nechceme, aby sa nám zaplavovali cesty. Mestská časť preto pravidelne organizuje blokové čistenie ulíc. V poslednej dobe sa stále častejšie stáva, že napriek dopravnému značeniu, ktoré je tam vždy niekoľko dní pred čistením umiestnené, ho majitelia áut vytrvalo ignorujú, a tým čistenie znemožňujú. Radi by sme vás preto požiadali o ich rešpektovanie. Bez toho ulice vyčistiť nedokážeme.  
Developer vs. obyvatelia: Kauza parkovisko Hraničná

Developer vs. obyvatelia: Kauza parkovisko Hraničná

Rubrika: Spravodajstvo
Niektoré príbehy sa opakujú ako cez kopirák. Developer kedysi dávno od mesta kúpil parkovisko, naplánuje na ňom neprimerane veľkú výstavbu - a keď na ňu nezíska povolenie a obyvatelia z okolia sa búria, rozhodne sa začať so svojim pozemkom nakladať inak a parkovisko ohradí. Takúto situáciu dobre poznajú obyvatelia Palkovičovej ulice a v novembri ju zažili aj obyvatelia na konci Hraničnej. Jediné parkovisko v tejto lokalite predalo mesto Bratislava developerovi už pred jedenástimi rokmi. Aj keď magistrát výstavbu schválil, ružinovský úrad ju tento rok vyhodnotil ako neprimeranú a projekt zamietol. Developer sa preto rozhodol, že keď nemôže stavať, parkovisko aspoň ohradí, aby ani ľudia na ňom nemohli parkovať. Vďaka zásahu miestneho úradu, keď starosta okamžite podpísal predbežné opatrenie, tentokrát k oploteniu nedošlo. Nie je to však definitívna výhra obyvateľov, developer sa totiž proti rozhodnutiu ružinovského úradu odvolal. Ďalšie kroky však už nie sú v kompetencii mestskej časti, rozhodovať budú orgány štátu. Aj Ružinov je však pripravený rokovať. „Už pred dvoma rokmi sme developerovi ponúkli možnosť spätného odkúpenia tohto pozemku - a za primeranú cenu sme pripravení o tom rokovať, stále - dokonca si s podporou poslancov viem aj predstaviť, ako to zaplatiť. Ale za primeranú a rozumnú cenu, nie za cenu ako keby mal na pozemku stáť megapanelák, ktorý je v rozpore s územným plánom. Zrejme to teda nebude 200-tisíc, za ktorú mesto kedysi pozemok odpredalo, ale určite ani 1,6 milióna, čo kedysi spomenul developer,“ povedal starosta Martin Chren.  
Pomoc seniorom

Pomoc seniorom

Rubrika: Oznamy
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Tri stovky kvalitných textilných rúšok, polohovacie pomôcky, umývacie žinky, textilné prikrývky do invalidných vozíkov aj na posedenie v záhrade a multifunkčné zástery na prácu vrámci tvorivých dielní, ktoré sa dajú použiť aj ako maxipodbradníky. Toto všetko pre Ružinovský domov seniorov ušili v prievozskej chránenej dielni Donna Rosi. Pomôcky, ktoré im odovzdali, pomôžu v rámci bazálnej stimulácie zlepšiť kognitívne funkcie klientov zariadenia a stimulovať všetky ich zmysly tak, aby ostali čo najdlhšie sebestační.