Novinky

Stavebná legislatíva: ZMOS a Únia miest u prezidentky

Stavebná legislatíva: ZMOS a Únia miest u prezidentky

Rubrika: Spravodajstvo
Návrhy novej stavebnej legislatívy vyvolali obrovskú vlnu odporu miest a obcí na celom Slovensku. Súčasťou delegácie Únie miest Slovenska a Združenia miest a obcí Slovenska, ktorú prijala prezidentka Zuzana Čaputová, bol aj starosta Martin Chren. Návrhy sú podľa zástupcov samospráv nastavené jednostranne v prospech developerov a najmä pripravujú bežných ľudí o možnosti brániť svoje práva pri akejkoľvek výstavbe v ich susedstve. „Na potrebe novej stavebnej legislatívy sa zhodujú asi všetci,“ uviedla Zuzana Čaputová. „Zrýchliť a zjednodušiť povoľovacie procesy v stavebnom a územno-plánovacom konaní je legitímny cieľ, avšak nová legislatíva, ktorú do medzirezortného pripomienkovacieho konania predložil podpredseda vlády Štefan Holý, vyvoláva u samospráv viaceré pochybnosti. Vyhodnotenie asi štyritisíc pripomienok k obidvom stavebným zákonom budem pozorne sledovať, aby nová stavebná legislatíva v maximálnej miere sledovala verejný záujem.“ „Dnes už v podstate okrem jedného združenia bratislavských developerov nie je nikto, kto by Holého stavebný zákon považoval za prijateľný - dôkazom je, že voči nemu bolo vznesených takmer 4700 výhrad a pripomienok. Jedinou možnosťou je tento návrh stiahnuť a roztrhať. Ako ZMOS pripravíme vlastný návrh novely stavebného zákona, lebo pravdou je, že zrýchliť a zjednodušiť konania naozaj treba. Nie však na úkor práv občanov,“ povedal po stretnutí s hlavou štátu starosta Martin Chren. V čase uzávierky Ružinovského Echa bola zverejnená informácia, že podpredseda vlády by mal predložiť návrhy zákonov do pripomienkového konania prepracované a nanovo.  
Kalendár

Kalendár

Rubrika: Oznamy
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) 23. jún Poslanecké stredy: Sirotka Vladimír (Ostredky)   30. jún Poslanecké stredy: Strapák Peter (Trnávka)   8. sep. Poslanecké stredy: Katarína Šimončičová (Trávniky)     22. sep. Poslanecké stredy: Michaela Biharyová (Trávniky)   29. sep. Poslanecké stredy: Peter Herceg (Pošeň)   6. okt. Poslanecké stredy: Mária Barancová (Prievoz)   Upozornenie: Vzhľadom na to, že sa rekonštruuje úrad, vás prosíme, aby ste si najskôr e-mailom alebo telefonicky dohodli ďalší postup a miesto stretnutia. Kontakty sú uvedené na www.ruzinov.sk (mestská časť/ miestne zastupiteľstvo/ poslanci). Informácie o akciách pre seniorov a o uvítaní do života: Vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu nebude mestská časť až do odvolania organizovať žiadne hromadné podujatia.  
Premiéra novej divadelnej inscenácie v podaní Divadla SELAVI Ružinov

Premiéra novej divadelnej inscenácie v podaní Divadla SELAVI Ružinov

Rubrika: Podujatia
Nové ochotnícke Divadlo SELAVI v Ružinove, pripravilo premiéru divadelnej hry pod názvom „Vek je len číslo“. Premiéra sa uskutoční 15. júna 2021 o 18:00 v Dome kultúry Ružinov, Ružinovská 28.   Vek je len číslo Tragikomédia zo života bývalých hercov žijúcich spoločne v jednom seniorskom dome. Spomienky na umelecký život, lásky a nostalgia za slávou a bohatým životom. Príbeh však nie je o zatrpknutých priateľoch, ale ľuďoch s pocitom radosti z maličkostí každého dňa.   Autor: A. Goldflam v úprave členov divadla SELAVI Réžia: VI. Kalina Účinkujú: Viera Rybová/Darina Stellerová, Ida Švitelová/Jana Pavešicová, Ľubomír Žiak, Milan Mocko   Dĺžka predstavenia: 60 min.   Vstupné zadarmo. Divadlo SELAVI tvoria aktívny seniori, ktorí pred pár rokmi pôsobili ako: marketingový špecialista, chemička, učiteľka, zamestnanec štátnej správy, novinár, ekonóm a jedna aktívna podnikateľka. Dramaturgia divadla sa orientuje na tituly približujúce rôzne životné situácie strednej a seniorskej generácie i súčasné postavenie človeka v spoločnosti s dôrazom na medzigeneračné vzťahy. Divadelné predstavenie vzniklo vďaka podpore CULTUS Ružinov. Mediálny partner vivaSenior.   Viac informácií nájdete na cultusruzinov.sk a facebooku Cultus Ružinov. FB: https://fb.me/e/3yI5fUZAV WEB:  https://cultusruzinov.sk/wordpress/wp-admin/post.php?post=12414&action=edit FOTO: https://we.tl/t-40hPKJSn8F    
Súťaž pre štvornohých Ružinovských miláčikov

Súťaž pre štvornohých Ružinovských miláčikov

Rubrika: Podujatia
Už šiesty ročník podujatia Ružinovský psí miláčik poteší všetkých milovníkov psov. Tento rok je pre nich pripravený bohatý program plný súťaží a ukážok šikovnosti cvičených psov.   Psíkovia budú súťažiť v štyroch kategóriách: najkrajší, najšikovnejší, najmenší a najväčší. Súťažiacich psíkov ohodnotí odborníčka na psie plemená, veterinárka z ružinovskej veterinárnej ambulancie SpektraVet. Návštevníci sa taktiež môžu tešiť na ukážky jednej z najlepších výcvikových škôl pre psov Dogtrainer pod vedením trénera Petra Pellera, ako aj na špeciálne cviky so záchranárskymi psami z Bratislavskej kynologickej záchranárskej brigády.   Podujatie sa uskutoční dňa 13. júna 2021 od 15:00 h. v parku pred Paneurópskou vysokou školou. Prihlásiť sa môžu majitelia s trvalým bydliskom v Ružinove na mieste. Bezplatná registrácia bude od 14:30 h do 15:00 h. Stačí si so sebou priniesť očkovací preukaz psa.    Podujatie podporili: Bratislavská kynologická záchranárska brigáda, Dogtrainer a SpektraVet.   Viac informácií nájdete na cultusruzinov.sk a na facebooku Cultus Ružinov. ____________ Kľúčové slová: CULTUS Ružinov, Ružinov, Ružinovský psí miláčik FB: https://fb.me/e/ZKMoQCo5 WEB: https://cultusruzinov.sk/podujatie/ruzinovsky-psi-milacik-4/    
Dajte nám o sebe vedieť

Dajte nám o sebe vedieť

Rubrika: Reportáže
V našej televízii sa snažíme prinášať vám nielen relácie na odreagovanie a zábavu, ale v prvom rade spravodajské informácie týkajúce sa vášho okolia. Čaro regionálného média je totiž práve v tom, že sa v našom vysielaní dozviete veci, ktoré sa takmer určite inde nedozviete. Informácie z Ružinova a hlavného mesta, čo sa deje, udialo a diať bude. Budeme veľmi radi, ak nám pomôžete a aj vy sa stanete súčasťou tvorby nášho spravodajstva. Vaše tipy na reportáže nám posielajte na tvr@tvr.sk. Katarína Kostková, šéfredaktorka TVR  
Dotazník k príprave komunitného plánu sociálnych služieb

Dotazník k príprave komunitného plánu sociálnych služieb

Rubrika: Oznamy
Ste spokojný s ponukou a kvalitou sociálnych služieb v mestskej časti? Teraz máte šancu, aby ste vyjadrili svoj názor v anonymnom dotazníku. Vhodiť ho môžete osobne do krabice vo vestibule na miestnom úrade, pri správe trhoviska Miletičova (pri bankomate), prípadne poslať mailom na dotaznik@ruzinov.sk alebo poštou na adresu Sociálny odbor, MÚ Bratislava-Ružinov, Mierová 21, 827 05 Bratislava s označením DOTAZNÍK SOCIÁLNYCH SLUŽIEB do utorka 15. 6. 2021.  
Štát sa nemá čo vyhovárať na starostov

Štát sa nemá čo vyhovárať na starostov

Rubrika: Spravodajstvo
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Katarína Šimončičová. Je to viac ako rok odkedy čelíme pandémii, ktorá významne ovplyvnila fungovanie celej spoločnosti. Čo je v takejto situácii kľúčovou úlohou obce? Epidémia COVID-19 zmenila pohľad na úlohy samospráv. To, ako Slovensko zvládlo prvé vlny pandémie, bolo aj vďaka samospráve. Samosprávy reagovali rýchlo a pružne. Prijali ako prvé preventívne opatrenia na zabránenie šírenia vírusu, skôr ako štát. Začali sa venovať krízovému riadeniu, obmedzeniu pohybu, zatvoreniu škôl a obmedzeniu verejnej dopravy, distribuovali ochranné pomôcky, ktorých nákup realizovali z vlastných zdrojov, okresné úrady absolútne zlyhali. Keby samosprávy nekonali podľa zdravého rozumu, dnes by sme čísla na Slovensku mali ešte horšie. Išlo o stovky opatrení, ako distribuovať potraviny, starostlivosť o seniorov, veľa miest malo vlastné krízové štáby a vydávali vlastné opatrenia. Samospráva vedela overiť, ktoré opatrenia vlády sú reálne. Kríza navyše výrazne zasiahla rozpočty samospráv.Okrem výpadku príjmov ich pochopiteľne zaťažil aj nárast neplánovaných výdavkov súvisiaci s prijatými opatreniami. Samosprávy ukázali schopnosť operatívne a úspešne reagovať na výzvy, ktoré krízové obdobie prinieslo – boli schopné flexibilne reagovať medzi sebou, aj s vládou. ZMOS, Únia miest aj K8 sa vedia zorganizovať lepšie, ale potrebujú kompetencie – je tu kompetenčné vákuum, orgány krízového riadenia – obec, mesto, štát a krajské orgány – nefungujú, preto je na stole výzva na reformu, aby bol funkčný model – vláda to má vo svojom programovom vyhlásení. Okrem iného ste členkou komisie územného plánovania a životného prostredia. Čo je pre vás za daných okolností prioritou? Územné plánovanie aj ochrana životného prostredia má fungovať aj bez ohľadu na pandémiu. Samozrejme, že to spomalí chod vecí, lebo veľa ľudí buď ochorie, alebo je doma s deťmi, alebo pracuje z domu. Prípadne obec nemôže organizovať stretnutia s verejnosťou priamo napr. na prerokovanie návrhov územných plánov zón. Spomalil sa život, ale na druhej strane sme prešli do online priestoru, mávali sme zasadnutia komisie cez internet. Musím povedať, že keby bolo iba na samospráve, napr. našej ružinovskej a neboli by sme odkázaní na rôzne povolenia, schvaľovania, stanoviská štátnej správy, boli by sme už mali schválených viacero územných plánov zón. Čo sa týka ochrany životného prostredia, samozrejme, že aj tu sa práce spomalili, hoci tráva neprestávala rásť, horúčavy boli bez ohľadu na vírusy, klimatická zmena a jej dôsledky pretrvávajú a treba na ne reagovať. Bolo to náročnejšie kvôli chorobám zamestnancov, zatvorenému úradu. Ružinov je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti? Ružinov je to panoptikum prístupov pri tvorbe mestského prostredia. Má svoje historické časti aj moderné až po súčasnosť, sú tu prvé, veľkoryso plánované sídliská, ktoré sa tvorili ako urbanistické komplexy. Unikátne krajinné zákutia – vodné plochy, Štrkovec a Rohlík, Zlaté piesky, rameno Dunaja vo Vlčom hrdle. Kvalitné školy a školské areály. Objekty hodné ochrany: Stará radnica, kostol, kaštieľ v Prievoze, samotné koncepty urbanistického plánovania – 500 bytov, Štrkovec, Pošeň, Ostredky a Trávniky, Zimný prístav. Ružinov je charakteristický tým, že je celý na rovine – dávno tu mala byt vybudovaná sieť bezpečných cyklotrás. Tienistou stránkou Ružinova je aj to, že si nechal zbúrať industriálne objekty: Kablovku, Gumonku, Cvernovku. Mohli byť po konverzii zaujímavými kultúrnymi objektmi. Má aj environmentálne záťaže, ktorých odstránenie by malo byť prioritou mestskej časti v spolupráci so štátom, najmä pri financovaní likvidácie, či je to skládka vo Vrakuni s presahom do Ružinova, areál Istrochemu s presahom k nám, alebo zvyšky po ropnom závode Apollo, kde na povrchu sa projektujú najvyššie stavby v Ružinove (a v Starom Meste). Vaším domovským obvodom sú Nivy. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Bývam na Dulovom námestí, na Košickej ulici, ktorá je jednou z najkrajších ulíc. Teda bývala, so svojím stromoradím, vytvárajúcim klenbu. Jednak o stromoradia sa magistrát, ktorý to má stále v správe, nestaral, nechával ich iba na dopravákov, ktorí na stromoch odstraňovali prekážky v doprave, ale nestarali sa o to, čo ten strom potrebuje. Posledné roky sa to na magistráte zmenilo, ale pre niektoré stromy to prišlo, žiaľ, neskoro. Okrem zlého zdravotného stavu likvidujú stromoradie aj stavby (Cvernovka), alebo plánovaná električka. Obávam sa, že na Košickej ulici veľa stromov neostane. Bude to zas ďalší z „teplých“ bulvárov, nebude lákať ľudí sa po ňom prejsť. Je potrebné sa začať systematicky starať aj o ďalšie stromoradia na priľahlých uliciach. Pripravuje sa revitalizácia Dulovho námestia, treba posilniť jeho úlohu stretávania sa a pobytu na ňom, nielen počas vianočných trhov. Čaká nás rekonštrukcia trhoviska Miletičova, mal by byť predovšetkým trhom zeleninovo-ovocným, namiesto plota s bilbordmi má mať plot živý, zelený. Na záver jedna aktuálna otázka. V čase, kedy robíme tento rozhovor, sa dostala do medzirezortného pripomienkového konania nová stavebná legislatíva. Ako hodnotíte tento návrh? Návrh nového stavebného zákona a zákona o územno-plánovaní považujem za veľmi zlý, arogantný a v rozpore s ústavou. Je to návrh v prospech istej skupiny stavebníkov, nemá žiadne znaky verejného záujmu. Nielen verejnosť, ale aj samospráva, ktorej územné plánovanie je originálnou kompetenciou, je týmto návrhom o to pripravená. Územné plánovanie by malo byť, podľa môjho názoru, spoločenskou zmluvou, na ktorej sa dohodnú všetky tri sektory: verejná správa, podnikateľský a občiansky. Podľa takto dobre pripraveného územného plánu aj stavebné konania bežia rýchlejšie, už by to mala byť skôr rutina. Avšak zas pripomínam, že štát nemá samosprávy zdržiavať, má sám dodržiavať zákonné lehoty a nie vyhovárať sa na starostov, či primátorov.   
Ružinovskí poslanci: Dopady povinnej predškolskej dochádzky

Ružinovskí poslanci: Dopady povinnej predškolskej dochádzky

Rubrika: Spravodajstvo
Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla Ružinovského Echa sa uzatvorilo prihlasovanie detí do škôlok. Tento rok situáciu ešte viac skomplikovala novela, ktorá zaviedla povinnú predškolskú dochádzku, ktorá nerozlišuje trvalý pobyt rodičov dieťaťa. Výrazne to tak ovplyvní množstvo detí, ktoré môžu mestské časti prijať do svojich škôlok. Zaujímalo nás, ako túto situáciu vnímajú poslanci a ako by realizovali výstavbu ďalších škôlok.    František Bolgáč, Team Vallo - sever (Štrkovec) Rád by som Vás na úvod doplnil, že od 1.9.2021 je pre každé dieťa, ktoré dosiahne päť rokov veku (do 31. augusta 2021), predprimárne vzdelávanie povinné. Taktiež podľa nariadenia ministerstva školstva tieto deti sa budú prijímať prednostne do MŠ podľa trvalého bydliska (§59a zákona č. 245/2008 Z. z.). Zjednodušene povedané, ak si rodič predškoláka nenájde inú škôlku, musí ho prijať spádová. Myslím si, že nielen predškoláci by mali byť umiestňovaní do škôlok podľa trvalého pobytu dieťaťa. S tým súhlasia mnohí rodičia. Na strane druhej iným vyhovuje, keď svoje deti vodia do materskej školy v blízkosti svojej práce. Mestská časť disponuje dátami o počte detí v jednotlivých obvodoch. Vďaka nim dokáže predpokladať, koľko miest pre deti obyvateľov bude potrebovať. O to viac ma mrzí, že za ostatné 2 roky napriek známym faktom o počte detí, sa nepostavila, ba ani nezačala stavať žiadna nová škôlka. Výstavba škôlok a iných projektov pre obyvateľov sú vecou priorít vedenia tej ktorej mestskej časti.     Michal Gašaj, SME Ružinov (Nivy) Ak budeme musieť prijímať všetky deti bez ohľadu na trvalý pobyt, nebude možné zvládnuť to a doplatíme na legislatívne „vrtochy“, ktoré obciam pripravil niekto iný. Napriek tomu, že za posledné dva roky pribudlo v našich škôlkach každoročne asi sto miest, dobre vieme, že by sme ich potrebovali viac. Rastie totiž počet obyvateľov, už pred desaťročiami boli škôlky rozpredané ako nepotrebné a neskôr sa nebudovali nové. Povinná predškolská dochádzka nám situáciu ešte viac skomplikuje. Výstavba škôlok naráža na dva základné problémy. Prvým sú financie. Cestou by mohli byť štátne dotácie alebo podpora z eurofondov. Tie už, samozrejme, Ružinov čerpá v maximálnej možnej miere. Druhým problémom, a to je omnoho zásadnejšie, je, kde vôbec stavať. Ružinov totiž nedisponuje žiadnym vhodným dostupným pozemkom či budovou, kde by sa takáto investícia dala realizovať. Preto sa usilujeme presviedčať developerov, aby vytvárali škôlky priamo v ich projektoch ako napríklad NUPPU v Prievoze alebo Cvernovka na Nivách.     Marcela Kulifajová, Tím Ružinov (Štrkovec) Povinná predškolská dochádzka, ktorá nerozlišuje trvalý pobyt, nám prinesie komplikácie a finančnú záťaž. Už teraz máme v škôlkach málo miest. Každý rok sa snažíme navyšovať kapacity, aby sme uspokojili prioritne deti obyvateľov Ružinova. Vytvorenie miest v škôlkach, ich výstavba, zariadenie, prevádzkové náklady, mzdy, odvody za zamestnancov, to sú všetko položky, ktoré idú z rozpočtu obce, teda z daní našich obyvateľov. Príspevok štátu na predprimárne vzdelávanie je veľmi nízky, vo veľkej miere ho obce doplácajú. Práve rezident príslušnej mestskej časti má mať prednostné právo na prednostné umiestnenie dieťaťa. Pokiaľ sa štát rozhodol zriadiť povinnú predškolskú dochádzku, ktorá pri umiestnení dieťaťa do predškolského zariadenia nemá nerozlišovať trvalý pobyt rodičov a dieťaťa, mal by zabezpečiť financovanie a kapacity tak, ako je to pri základných školách. Ak s tým štát samosprávam nepomôže, mala by mať samotná samospráva kompetenciu rozhodnúť o výhradnom umiestnení dieťaťa obyvateľa obce.     Peter Strapák, Team Vallo - sever (Trnávka) Štát opätovne prijal opatrenie, ktoré bude odčerpávať financie z rozpočtu obce, bez toho aby im to finančne vykompenzoval. Na základe uznesenia predloženého spoločne s Petrom Hercegom miestny úrad vypracováva koncepciu rozvoja základných a materských škôl, ktorá sa aktualizuje každý polrok. Plány pripravené sú, len v realizácii sú veľké rezervy. Nie je veľký rozdiel medzi súčasným a minulým starostom. Jedinú novú plánovanú škôlku na Šťastnej v Prievoze, vyrokovanú ešte minulým starostom, súčasný však nedotiahol do zdarného konca. Netreba hľadať v rozpočte rezervy, aj keď tam tiež sú. Máme k dispozícii úver vo výške 15 miliónov eur, ktorý mal byť použitý na rozvoj infraštruktúry a aj škôlok. Zatiaľ sa čerpal na záchranu neúspešných investícii developerov. Samotné prijímanie detí do škôlok je nastavené veľmi zle, žiaľ starostova poslanecká väčšina sa rozhodla ísť touto zlou cestou pri prijímaní detí do základných škôl a schválila tento rok zmenu, ktorá je pre rodičov rovnako nevýhodná.  
Odborníci o následkoch pandémie koronavírusu: Prečo sa o depresiách stále nehovorí?

Odborníci o následkoch pandémie koronavírusu: Prečo sa o depresiách stále nehovorí?

Rubrika: Reportáže
Ak má človek úzkosti, mal by kontaktovať odborníka, hovorí psychiater Peter Ohrablo. V rozhovore pre Ružinovské Echo pripomína, že aj následky pandémie koronavírusu na psychickom zdraví sa však netýkajú len dospelých, ale aj mladších ľudí. Psychologička Martina Baránková zasa pripomína, že dieťa potrebuje najmä pocit, že je milované. Na problém však nemusíme podľa nej umelo upozorňovať.  MUDr. Peter Ohrablo, psychiater, zástupca prednostu Psychiatrickej kliniky SZU a UNB S pandémiou koronavírusu bojujeme už dlhšie ako rok. Viac pracujeme z domu, kontakt s priateľmi sme mali dlhodobo obmedzený, spoločenské akcie sa nekonali. Ako vnímate vy toto obdobie ako lekár? Bolo a je to tak náročné obdobie, aké spoločnosť doposiaľ nezažila. Dôsledky by sa dali rozdeliť na tie, ktoré spôsobil priamo koronavírus a tie, ktoré súvisia s nastolenými obmedzeniami. Kým tá prvá skupina dôsledkov je podrobne monitorovaná a vyčísliteľná, o tej druhej sa to isté tvrdiť nedá. Je zrejme minimum ľudí, ktorých život nebol pandémiou s ňou súvisiacimi obmedzeniami negatívne ovplyvnený. Počnúc stratou blízkeho človeka, cez zanedbané zdravotné problémy, finančné a iné životné krízy, až po zásadnú zmenu životného štýlu. Je toho naozaj veľa. Nestačila by na to celá kniha… Zrejme najčastejšie skloňovaným výrazom ostatných mesiacov je „osamelosť“. Práve tá má byť hlavnou príčinou zhoršenia príznakov depresie a úzkosti. Ako proti nej bojovať? Ak hovoríme o tom, ako bojovať s osamelosťou, tak v zásade sú dve možnosti. Sú ľudia, ktorí si dokážu vyskladať svoj program z aktivít, pri ktorých trávia čas sami. Niektorí ich už mali vo svojom repertoári aj predtým, iní sa museli prispôsobiť a svoj režim zmeniť. Druhou možnosťou je samozrejme virtuálna komunikácia. Tá však osobný kontakt nedokáže úplne nahradiť. Aktuálne ale smerujeme opäť k lepšej fáze, keď sa možnosti spoločenských kontaktov opäť stávajú reálnejšími. Ak sa pýtate na boj s depresiami a úzkosťami, tak tu je samozrejme na mieste osloviť odborníka. Či už psychológa, alebo psychiatra. V súčasnosti vznikajú viaceré odborne vedené programy aj pre ľudí, ktorí prekonali Covid-19, resp. boli pandemickou situáciou inak zasiahnutí. Odborníci im pomáhajú so psychickými problémami, ale aj ťažkosťami v sociálnej oblasti. S čím ešte bojovali, či bojujú ľudia? S akými problémami sa pasujú? Viete špecifikovať napríklad 3 najväčšie problémy? Toto je otázka, na ktorú by sa dalo pozrieť v rôznych úrovniach. Či už na poli spoločenskom, sociálnom, alebo medicínskom. Ak sa rozprávame o duševných poruchách, tak majorita ľudí so psychickými problémami je zachytená skôr na úrovni ambulantnej, než lôžkovej starostlivosti. Z informácie od kolegov viem, že stúpol počet úzkostných porúch, depresií, akútnych stresových, či adaptačných porúch i násilia v domácnosti. To často súvisí aj so zneužívaním návykových látok. Práve pacienti s problematikou alkoholovej a iných závislostí vo väčšej miere zapĺňajú aj lôžka psychiatrických oddelení. To sme pocítili aj na našej klinike. Hovorí sa aj o tom, že ten presah koronakrízy bude evidentný – spomína sa, že ľudia akoby nadobudli strach z pobytu v spoločnosti, majú obavy o budúcnosť, riešia finančné otázky... Obavy o budúcnosť a vlastnú finančnú situáciu vyplýva zo samotného faktu, že mnohí stratili živobytie, alebo sa im výrazne znížil finančný príjem. Čo sa týka strachu z pobytu v spoločnosti, môže byť prirodzene podmienená strachom z toho, že sa človek nakazí. Strach je tým väčší, čím je v spoločnosti a médiách téma horúcejšia. Odmietanie spoločenských kontaktov však môže súvisieť aj so zhoršením psychického stavu, alebo s tým, že ľudia si jednoducho od spoločenského kontaktu odvykli. Už ste spomínali ambulantnú starostlivosť. A aká je situácia s počtom hospitalizácií za posledný rok? Akútna lôžková psychiatrická starostlivosť, bola rovnako ako starostlivosť v iných odvetviach medicíny, pandemickou situáciou zásadne poznačená. Aj naša klinika musela prejsť reprofilizáciou. Došlo pri nej k redukcii funkčných lôžok. V záujme dodržania epidemiologických podmienok sme si museli starostlivosť o mužov a ženy s duševnými poruchami v najakútnejšej fáze rozdeliť s oddelením v Petržalke. V rámci následnej starostlivosti prebieha úzka spolupráca s klinikou v Starom Meste na Mickiewiczovej a s Pinelovou nemocnicou v Pezinku. Je veľmi ťažké v takýchto podmienkach porovnávať počet hospitalizácií s predchádzajúcimi obdobiami. V každom prípade, od pacientov i personálu si tieto núdzové podmienky vyžiadali mimoriadne prispôsobenie. Aktuálne, keď sa epidemiologická situácia zlepšuje, by sa v krátkom čase mala lôžková starostlivosť vrátiť do predsa len štandardnejších koľají. Bude rozhodne plnohodnotnejšia a nebude vyžadovať toľko prekladov pacientov medzi jednotlivými pracoviskami. Predpokladáme, že práve v tomto období sa bude zvyšovať dopyt po lôžkovej starostlivosti nielen u pacientov so závislosťami. Prvý, kto má šancu si všimnúť, že sa s človekom niečo deje, je osoba, s ktorou žije v jednej domácnosti. Možno aj preto, že v poslednom období trávime spolu viac času. Dokážu sa však členovia rodiny vôbec spolu rozprávať? Myslím, že sa to od prípadu k prípadu líši. V niektorých rodinách sa jej členovia v tomto období zomkli a vzťahy sa vylepšili. V iných sa naopak z rôznych príčin objavili krízy, niekedy sprevádzané aj domácim násilím. Mnohým ľuďom sa zmenil pracovný harmonogram. Už dospelí zvládajú takéto zmeny ťažko. Ešte náročnejšie je to pre deti a mladistvých, pre ktorých má obmedzenie kontaktu s rovesníkmi a strata režimu zásadné následky. Mnohé vyplávajú na povrch až s určitým odstupom času. Toto je však téma, na ktorú by vedeli lepšie reagovať detskí psychológovia a psychiatri. Svetová zdravotnícka organizácia takto pred rokom varovala, že depresia sa stane druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete. Na Slovensku ňou podľa štatistík trpí asi každý 15. človek. Odborníci ale upozorňujú, že situácia po pandémii ochorenia Covid-19 bude pravdepodobne ešte horšia. Čo naznačuje súčasná situácia? Z celospoločenského hľadiska môžeme povedať, že depresia je veľkým medicínskym i ekonomickým problémom. Prevalencia depresií rástla medzi desaťročiami významne aj pred pandémiou. Tento trend sa žiaľ za posledné roky ešte zvýraznil. Mnoho ľudí, ktorí majú úzkostné, alebo depresívne príznaky, pomoc nevyhľadajú. Napriek tomu, že za posledné roky sa významne posilnila osveta, vnímajú duševné poruchy ako určité tabu. O tematike duševného zdravia sa však čoraz viacej hovorí. Najmä v tomto období. Vzniklo aj veľa nových skupín a organizácií tvorených odborníkmi, ktorí majú vôľu pomôcť, edukovať, či usmerniť ľudí s duševnými problémami. Na druhej strane, v oblasti psychiatrie je ambulantná zložka personálne výrazne poddimenzovaná. Mnohí ľudia sa teda k odbornej pomoci nedostanú včas, v horšom prípade vôbec.   Mgr. Martina Baránková, PhD., psychologička, psychoterapeutka, Ústav aplikovanej psychológie UK, psychoterapeutické centrum Vejtusan Deti, juniori, školáci boli bez kamarátov, bez spolužiakov... aký to má na nich vplyv? Deti sú zvyknuté na fungovanie v kolektívoch. V čase, ktorý strávili oddelene od svojich kamarátov a spolužiakov, si mohli odvyknúť od tohto štandardu. U niektorých detí to môže mať za následok zvýšenú plachosť, obavy z návratu do kolektívu alebo celkovo náročnejšie nadväzovanie vzťahov. Je nejaký „základný“ signál, ktorý by si mali rodičia alebo teda ich okolie všímať? Každý rodič by si mal všímať či nastávajú v správaní dieťaťa zmeny oproti jeho bežnému fungovaniu a prežívaniu. Neviem, či existuje signál, ktorý by platil pre všetky deti bez rozdielu. Deti majú rôzny prirodzený temperament, osobnosť, typický spôsob správania, ktoré rodičia vedia rozpoznať. A rovnako si vedia všimnúť, keď niečo nie jej v poriadku. Ako by malo konať okolie? Čo by malo urobiť? Záleží to od charakteru problému. Ak rodič vidí, že dieťaťu sám nevie pomôcť, je dobré poradiť sa s odborníkom. Rodič by určite nemal venovať prehnanú pozornosť „problému“ a upriamovať naň umelo pozornosť. Dieťa môže nadobudnúť pocit, že je s ním niečo zle, niečo nie je v poriadku. Čo určite odporúčam, je upriamiť pozornosť na samotné dieťa a venovať mu svoj čas, dopriať mu pocit, že je s rodičom milované a v bezpečí. Deti sa v posledných dňoch postupne vracajú do škôl. Ako sa dá tá situácia deťom uľahčiť? Lebo po takom čase je to iste mimoriadne náročné.... Je dobré dieťa postupne pripraviť na to, čo ho čaká, porozprávať sa s ním, na čo sa môže tešiť a ako bude deň v škole prebiehať. Je v poriadku, že dieťa bude potrebovať určitý čas na adaptáciu. Treba ho povzbudiť ale aj si vypočuť, z čoho má obavy. Školáci sa v tom študentskom období menia aj fyzicky... na jednej strane teda môže byť dieťa terčom posmeškov, na druhej strane ich autorom. Kedy je nutné zasiahnuť a ako? Áno, vplyvom prirodzeného rastu sa školáci vyvíjajú a môže to mať za následok rôzne, najmä slovné útoky a posmešky. Aj počas pandémie sa niektorým deťom mohol zmeniť výzor kvôli nedostatku pohybu a môžu sa hanbiť ísť naspäť do školy. Opäť je prvým krokom si zmenené správanie dieťaťa následkom vysmievania všimnúť. Niekedy sa deti snažia podobné bolestivé zážitky pred dospelými skryť. Keď dá rodič najavo, že počúva a dieťa a mu môže zveriť a dôverovať mu, je vyššia pravdepodobnosť, že sa mu dieťa zdôverí. V prípade, že si dieťa so situáciou s podporou rodiča neporadí, je namieste obrátiť sa na školského psychológa/psychologičku, ktorý/á môže situáciu v kolektíve posúdiť a navrhnúť možné postupy riešenia. Treba však pripomenúť, že deti budú v škole už len posledné týždne. Čakajú ich záverečné písomky, uzatváranie ročníkov v špecifickej situácii a nie pre každého bude ten výsledok pozitívny. Ako vyriešiť takúto situáciu? Nástup do školy je pre deti zmenou a v kombinácii so záverom školského roka môže byť stresujúcim faktorom. Samotné hodnotenie je výsledkom dlhšieho procesu a v tejto situácii sa prospech mohol zhoršiť vplyvom pandémie. Rodičia by mali mať tento faktor na zreteli a dieťa povzbudiť do ďalšieho štúdia. Môžu si s ním napríklad stanoviť ciele, ako v ďalšom období prospech zlepšiť.  
Dôležité kontakty

Dôležité kontakty

Rubrika: Oznamy
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Podozrenia z korupcie pomoc@ruzinov.sk (prosíme, nezamieňať si s podnety@ruzinov.sk) Výtlky, kosenie, neporiadok a iné, ktoré súvisia s fungovaním mestskej časti podnety@ruzinov.sk Nefunguje verejné osvetlenie +421 2 638 101 51 (Siemens) Vozidlo parkuje na tráve a vandalizmus mestská polícia – 159 Odvoz nadrozmerného odpadu www.olo.sk (vrátane možnosti objednať OLO taxi) Agenda magistrátu +421 259 356 111 info@bratislava.sk