Trhovisko Miletičova je asi najznámejšou časťou Ružinova. Nechodia sem len ľudia z bezprostredného okolia, ale z celej Bratislavy. Len ťažko by ste hľadali miesto, ktoré by malo takú všeobjímajúcu atmosféru, kde sa cíti rovnako dobre každý bez ohľadu na vek a postavenie. A práve tento pocit z miesta prenáša do svojej tvorby úspešný fotograf Peter Korček. Jeho fotografická séria o Miletičke sa stala súčasťou medzinárodného projektu.
Medzinárodný fotografický projekt The Conception of Central and Eastern Europe spája šestnásť fotografov z krajín V4 a je zastrešený Medzinárodným vyšehradským fondom. Jeho cieľom je vytvoriť vizuálnu výpoveď a súčasnej strednej a východnej Európe. Pred niekoľkými mesiacmi bola vyhlásená výzva, na ktorú mohli fotografi reagovať a prihlásiť svoje projekty. Následne odborná komisia vybrala štyri z každej krajiny a medzi nimi bol aj projekt Petra Korčeka o Miletičke. Spolu s ďalšími fotografmi a fotografkami budú dokumentovať vybrané témy a v rokoch 2027-2028 je plánovaná spoločná putovná výstava krajinami V4.
Pohľad fotografa na miesto a ľudí je často úplne iné ako vnímame, keď prechádzame medzi stánkami trhovníkov s taškami plnými zeleniny a ovocia, alebo keď si sadneme a začneme jesť svoju porciu pho. Vidí drobnosti, ktoré prehliadame, ale sú to presne tie veci, ktoré tvoria dušu miesta. Alebo genius loci, ak chcete. Porozprávali sme sa o tom s Petrom Korčekom.
Aká je Miletička cez objektív fotoaparátu?
Z môjho pohľadu je fotograficky veľmi príťažlivá aj tým, že sa neustále mení. Chodím tam takmer každý deň a baví ma vnímať aj nepatrné zmeny a detaily, ktoré si bežný návštevník trhu ani nemusí všimnúť. Rovnako ma baví pozorovať každodenné „rituály“ trhovníkov, ktoré prebiehajú takmer bez zmeny.
Čo na tomto mieste upúta?
Má výnimočný charakter, ktorý, myslím si, nemá obdobu v Bratislave a možno ani na Slovensku. Asi by ju mnohí pomenovali „kultovým miestom“ a dalo by sa s tým súhlasiť. (úsmev) Je to odjakživa pestrý mix ľudí z rôznych krajín, rôznych národností, rôznych spoločenských vrstiev a rôzneho veku, ktorí sa odrazu stretnú a komunikujú na jednom mieste. Rovnako ma fascinuje sledovať, ako mnohé veci sú schopné pretrvať aj niekoľko desiatok rokov, keďže trhovisko na jeho terajšom mieste začalo vznikať začiatkom 70-tych rokov minulého storočia.
Kedy ste ju začali fotiť?
Trhovisko som začal fotiť zhruba pred desiatimi rokmi. Odvtedy som si tam nachádzal rôzne menšie „podtémy“ a fotografický skúšal rôzne prístupy: fotil som farebne, čiernobielo, na analógový film alebo na digitál. Posledné roky fotím Miletičku na čiernobiely analógový film stredného formátu 6 x 6 cm.
Napadne Vám nejaký moment, situácia... ktoré boli mimoriadne silné?
Pandémia, samozrejme, bola veľmi špecifickým obdobím. Opustenie a vyľudnené trhovisko bolo jedným z miest, ktoré som fotografoval do svojho súboru Tiché mesto.
Čo Vás viac baví? Fotiť ľudí, alebo miesta?
Obe polohy si viem užiť. (úsmev) Pri fotení ľudí je veľmi dôležitá komunikácia, otvorenosť a schopnosť získať si ich dôveru. Snažím sa byť autentický, na nič sa nehrať, dobre reagovať na vzniknuté situácie, primerane komunikovať a ľudí do fotení nasilu nepresviedčať. A pri fotení miest by mal človek byť schopný vnímať priestor, svetlo a vedieť, čo svojimi fotografiami chce povedať... to, samozrejme, platí aj pri fotení ľudí.
Ako si zachováme kvalitné vizuálne spomienky v dobe, kedy fotí každý?
Tak ako v každej inej oblasti, aj vo fotografii je dôležité vzdelanie a vzdelávanie, z čoho pramení aj odbornosť a následná spôsobilosť sa k fotografii vyjadrovať a hodnotiť ju, aby sa odlíšila vyššia kvalita od nižšej. Čiže investícia do vzdelania alebo hoci už len každá návšteva dobrej výstavy (nielen) fotografickej je výborným rozhodnutím.
PETER KORČEK (1980)
Dokumentárny fotograf a vysokoškolský pedagóg. Vyštudoval fotografiu na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave, kde absolvoval doktorandské štúdium. Pracuje v oblasti kultúrnej diplomacie. Dlhodobo fotografuje pre rôzne vydavateľstvá, súkromných klientov aj neziskové a charitatívne organizácie. Vo svojej voľnej fotografickej tvorbe sa venuje vzájomným interakciám človeka a krajiny. Vystavuje doma aj v zahraničí. Žije a tvorí v Bratislave.