Keď v roku 1983 komunistickí funkcionári slávnostne otvárali Dom kultúry v Ružinove, ani len netušili, že o sedem rokov neskôr sa práve tu bude nakrúcať hitparáda zo západného Rakúska.
Po páde železnej opony bolo Československo pre našich juhozápadných susedov neprebádaným atraktívnym územím. Písal sa rok 1990, keď sa producenti populárnej rakúskej televíznej hitparády Die Großen 10 (Veľká desiatka) rozhodli jednu časť koncom júna nakrútiť v Bratislave, práve v DK Ružinov. Reláciu vysielala rakúska televízna stanica ORF a v tom čase sa tešila veľkej popularite. Poznali ju dokonca aj mladí z Bratislavy a okolia. Jednotlivé časti hitparády sa nakrúcali zakaždým na inom mieste, väčšinou na diskotékach a desať najúspešnejších pesničiek za posledný mesiac bolo prezentovaných videoklipmi a rozhovormi s interpretmi. Moderátorom Die Großen 10 bol niekoľko rokov Udo Huber, po ktorom ostala na stene jednej z kancelárií DK Ružinov pamiatka – jeho podpis.
Slovenka medzi svetovými hviezdami
Na návštevu rakúskeho televízneho štábu v Ružinove si živo spomína aj pán Miroslav Laučík, ktorý pracuje v DK Ružinov ako osvetlovač a technik od jeho otvorenia (1983). „Štáb prišiel deň vopred postaviť scénu. Priniesli rampy, svetlá, neóny, postavili barový pult a všetko pripravili na nakrúcanie,“ spomína na príchod Rakúšanov pán Laučík. Na druhý deň prišli do Ružinova aj samotní účinkujúci – moderátor hitparády Udo Huber, vtedy svetová spevácka hviezda Falco, írsky spevák a hudobník Bob Geldof (ktorý o dva roky neskôr zorganizoval asi najznámejšiu benefičnú akciu v moderných dejinách - Band Aid a ktorú vtedy sledovalo približne 1,5 miliardy divákov v stovke krajín), britská vokálna kapela The Flying Pickets, americký DJ Stevie B a rakúsky spevák Reinhold Bilgeri. V relácii sa ako prvá speváčka z východného bloku vďaka nakrúcaniu v Bratislave objavila Marika Gombitová. Vybrali si ju s videoklipom k hitu Babylónia.
Falco sa najviac obával o svoje auto
Asi najznámejší hudobný interpret, ktorý kedy v DK Ružinov vystupoval, je rakúsky spevák a hudobník Falco, vlastným menom Johann Hölzel. Jeho známy song "Jeanny" sme si v 80-tych rokoch pospevovali aj v Československu a ďalší Falcov hit „Rock Me Amadeus“ dosiahol z nemecky spievaných pesničiek vrchol aj v americkej hitparáde Billboard Hot 100. Osem rokov od návštevy Bratislavy Falco tragicky zahynul pri autonehode počas dovolenky v Dominikánskej republike.
Keďže bol Falco súčasťou účinkujúcich práve v tej časti hitparády Die Großen 10, ktorá sa nakrúcala v Ružinove, osobne sa s nim stretol aj pán Laučík. „Rakúšania mali v tom čase aj obavu prísť do Československa. Mysleli si, že ich tu ako prvé okradnú, potom zbijú a nakoniec zavraždia,“ spomína si s humorom na tú dobu pán Laučík. „Falco prišiel do Bratislavy na svojom aute Citroën DS 21. Rovnaký model mal vo filme aj Fantomas. Keďže to bol v tom čase už veterán, veľmi sa oň bál. A tak som mu pomáhal hľadať bezpečné miesto v okolí kulturáku, kam by ho mohol zaparkovať. Nakoniec si vybral výklenok pod budovou rovno pred veľkým oknom, cez ktoré mal naň neustály výhľad,“ spomína si na stretnutie s hviezdou dlhoročný zamestnanec Laučík.
Po dlhej dobe sa ukázal práve v Bratislave
Falco prišiel do Bratislavy po dva a pol ročnej odmlke, na čo moderátorovi Udovi Huberovi v rozhovore povedal: „Čo sa týka umeleckej prestávky, tú som skoro vyprovokoval. 80-te roky boli dobrým začiatkom a 90-te budú úplne iné.“ A prečo nazval Falco svoj nový album, ktorý odpromoval v Bratislave, práve Data de Groove? „Hľadal som synonymá pre dve oblasti, ktoré ovplyvňujú alebo ovplyvnili nielen náš život, ale aj 80-te a 90-te roky, ich hudbu. Data sú synonymum všetkého chladného, elektroniky, inteligencie. A groove zasa synonymum pre všetko ľudské, elementárne, vibrácie pre to, čo sa deje napríklad teraz, tu v Bratislave,“ vysvetlil vtedy Falco.
Ostali dlhšie
Nakrúcanie hitparády trvalo takmer celý deň. V scéne nebolo zakomponovaných len množstvo svetiel, kulís, ale aj komparz. „Rakúšania mali v tom čase aj lepšiu televíznu techniku, a tak bolo pre nás veľkou atrakciou, keď si kamery miesto do statívov, ako to bolo v tom čase u nás, položili na plece a pohybovali sa tak medzi komparzom a účinkujúcimi,“ hovorí pán Laučík a dodáva: „Štáb aj účinkujúci nakoniec odchádzali z Bratislavy nadšení, zdraví a so všetkými svojimi vecami (smiech). Dokonca tu niektorí aj prespali a na druhú deň si pozreli centrum Bratislavy.“
História tu stále dýcha
V ružinovskom kulturáku hrali a vystupovali aj mnohí slovenskí umelci. Niekdajšia skupina Banket, v ktorej spieval Richard Müller, tu mala jeden z prvých koncertov. Medzi prvými, ktorí v podzemných skúšobniach, ktoré sú tu dodnes, skúšali súrodenci Hečkovci, medzi poslednými skupina Elán. Ale steny skúšobní si pamätajú aj mnohých ďalších, napríklad Mekyho Žbirku či Petra Nagya. Vo veľkom vestibule sa zase nakrúcali viaceré časti hudobnej hitparády Repete s Ivanom Krajíčkom.
Na poschodí tu nájdete aj Retro múzeum. Vystavené exponáty zo 70-tych – 80-tych rokov zaobstaral práve pán Laučík. „Postupom času, keď sa zariadenie kulturáku modernizovalo, bolo tu veľa predmetov na vyhodenie – telefóny, rôzne plagáty, ale aj prvky hudobných aparatúr, ktoré tu ostali ako nepotrebné po hudobníkoch, ktorí tu skúšali. "Bolo mi ľúto vyhodiť ich, a tak som ich najskôr odložil do skladu. Neskôr prišla požiadavka o uvoľnenie skladových priestorov, a tak opäť hrozilo, že tieto veci skončia doslova na smetisku dejín. Vtedy mi napadlo, že by nebolo od veci ich vystaviť a aj mladej generácii tak priblížiť dobu, v ktorej zažil DK Ružinov najväčšiu slávu,“ spomína si na začiatky vzniku tohto múzea. Rokmi sa k týmto predmetom dostali do rúk pána Laučíka mnohé ďalšie, ktoré múzeu niekto podaroval. A tak tam teraz nájdete od predmetov z domácností, kancelárií, športovej výstroje až po magnetofónové kazety.
