Novinky

Kultúrne leto v Ružinove

Kultúrne leto v Ružinove

Rubrika: Podujatia
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov toto leto zažiť.
Ružinovskí poslanci: Čo si myslíme o budúcnosti našich škôl?

Ružinovskí poslanci: Čo si myslíme o budúcnosti našich škôl?

Rubrika: Spravodajstvo
Posledné mesiace vnímame naše školy inak ako sme boli zvyknutí. Výzvy, ktorým museli čeliť počas koronakrízy všetci - školy, deti, ale aj ich rodičia, ukázali možnosti a limity iných foriem vzdelávania. Nie je to však jediná situácia, s ktorou sa musíme vysporiadať, začínajú nám chýbať priestory. A napokon len niekoľko dní po návrate detí do škôl otriasol celým Slovenskom tragický prípad z Vrútok. Zaujímalo nás preto, ako vidia školy v (blízkej) budúcnosti naši poslanci.  Mária Barancová, Tím Ružinov (Prievoz)   Koronavírus, smrť učiteľa, nárast počtu detí aj šikany v školách, nič z toho nemôžeme ignorovať. Často sa venujeme technikáliám, zápasíme s nárastom počtu detí a nedostatkom miest. Ide však aj o to, či je prostredie bezpečné z hľadiska mentálneho zdravia. Online vyučovanie odhalilo mnohé možnosti od modifikácie obsahu až po skvalitnenie vzdelávania učiteľov. Potrebujeme kvalitných, motivovaných a obetavých učiteľov, lebo od nich závisí kvalita vzdelávania našich detí. Potrebujeme psychológov, špeciálnych pedagógov a asistentov pripravených pomáhať pri riešení sociálno-patologických javov vrátane agresie, šikany, traumatických zážitkov a poskytovať každodenne pomoc žiakom, učiteľom a rodičom žiakov, ponúkať im poradenstvo, individuálnu aj skupinovú terapiu a možnosti adekvátneho riešenie problémov a kríz. Nemôžeme zabrániť, aby niekto rozbil okno a vnikol do budovy, ale môžeme naučiť deti riešiť problémy života. Aby každé dieťa bolo ukotvené v skupine, ktorá vie, o čom škola je, a aký je život v nej.    Boris Čechvala, Team Vallo pre Ružinov – sever (Starý Ružinov) Tvrdí sa, že vzdelanie je dôležité, ale podľa platového ohodnotenia sú učitelia dlhodobo na chvoste spoločenského záujmu. Školstvo je finančne podvyživené a roky sa v ňom vytvárali „nenahraditeľné“ schémy. Koronakríza síce uväznila ľudí v ich príbytkoch, ale zároveň ukázala nové možnosti. Vzdelávanie totiž nie je len o vedomostiach. Je aj o morálke a rešpektovaní názorov iných. Sú to modely správania, ktoré deti musia vidieť doma aj v škole. Sem patrí aj dodržiavanie pravidiel. Ak zlyháme, strácajú dôveru v systém a to môže v krajnom prípade vyústiť až do násilia. Deti by sa mali učiť prežiť v kritických situáciách. Prírodné katastrofy a nešťastia sa občas stávajú a vyliezť po rebríku z horiacej budovy alebo neutopiť sa pri povodni patrí medzi základné zručnosti. Rovnako v prípade fyzického násilia je dobré vedieť sa ubrániť alebo aspoň utiecť pred nebezpečenstvom. Pochopiteľne, táto téma sa nedá obsiahnuť pár vetami. V každom prípade hlboká úcta všetkým učiteľom, ktorí si zodpovedne vykonávajú svoju prácu.   Ivan Kraszkó, Team Vallo pre Ružinov – juh (Ružová dolina) Post–korona doba prináša veľa výziev aj pre školstvo v Ružinove. Nečakaný zásah do každodenného života rodičov a učiteľov donútil všetkých k rýchlym a zásadným zmenám v spôsobe výučby. Vďaka patrí všetkým, ktorí museli začať pracovať s deťmi v nových podmienkach. Máme však pred sebou aj dlhodobejšie výzvy. A to v nedostatku miest pre budúcich žiakov v našich škôlkach a školách. Korona spôsobí prepad v príjmoch našej mestskej časti minimálne o 10%. Napriek tomu musíme nájsť zdroje na vybudovanie nových kapacít. Podľa analýz vieme, že už od septembra príde k navýšenie počtu žiakov v školách a v škôlkach nad rámec ich kapacít. Poslanci z klubu TVpR podporia túto prioritu v rámci rozpočtu. Situáciu nemôžeme podceniť. Nikto dnes nevie presne povedať kedy a v akej sile príde druhá vlna. Musíme sa na to pripraviť, skúsenosti sme už získali. V neposlednom rade aj tragické udalosti vo Vrútkach nás nútia sa zamyslieť nad dodatočnými opatreniami v školách. Bezpečnosť a zdravie našich detí ako aj všetkých školských pracovníkov je pre nás na prvom mieste.   Michal Vicáň, SME Ružinov (Ružová dolina) Koronakríza bola neznáma skúsenosť pre každého z nás a pre všetky oblasti našich životov, aj pre školstvo. Tým ako narastajú počty detí na našich školách, vznikajú aj nové požiadavky. Nové skúsenosti nadobudli aj rodičia pri domácej výučbe svojich detí. Popritom museli zvládať zabezpečovať chod domácnosti aj svoje pracovné povinnosti. Každá kríza prináša aj nové výzvy a príležitosti. Koronakríza nám globálne ukázala nové potreby v školstve v rozvoji moderných IT technológií v procesoch výučby. Pozornosť by sme mali venovať digitalizácii na školách, čiastočný prechod na on-line vyučovanie, čo môže zefektívniť náš život. V prípade, ak by sa situácia s koronakrízou opakovala, čo je reálna hrozba, musíme byť viac pripravení. Nezabúdajme hlavne na pedagógov, ich školenie a edukáciu, aby vedeli plynule prechádzať na takúto formu vyučovania. Práca učiteľa je jedným zo základov našej spoločnosti, motivujme mladých ľudí, aby si viacerí našli cestu k vzácnemu povolaniu. Odsudzujem situáciu vo Vrútkach a rodine hrdinu Jaroslava Budza vyjadrujem úprimnú sústrasť.  
Menučko: Zdravo a chutne

Menučko: Zdravo a chutne

Rubrika: Reportáže
Naša televízia pravidelne prichádza aj do vašej kuchyne. A to vďaka obľúbenej kulinárskej relácii Menučko. V nej mapujeme nielen rôzne gastro podujatia, ale ponúkame aj recepty našich divákov, kolegov či rôznych známych osobností. Ak sa vám nechce tráviť v kuchyni celé hodiny, nájdete tam aj veľa zaujímavých tipov na rýchle chuťovky. A keďže leto dorazilo, moderátorka Katarína Kostková dáva tip na nízkokalorický, ale výborný ponánkový šalát. Jeho prípravu si môžete pozrieť aj v relácii Menučko v našom archíve na webe.  RECEPT: •1 šalátová uhorka •200g cottage cheese •100g pohánky •reďkovka •jarná cibuľka •olej, korenie, soľ na dochutenie Do misky dáme na drobno nakrájanú uhorku, reďkovku, cibuľku a cottage syr. Zamiešame, pridáme uvarenú pohánku, dochutíme a dôkladne zamiešame. Dobrú chuť!
Zachrániť Štrkovec je naša povinnosť

Zachrániť Štrkovec je naša povinnosť

Rubrika: Rozhovory
V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých poslancov miestneho zastupiteľstva. Dnes poslankyňa Ing. Petra Kurhajcová. Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla bol na Slovensku po troch mesiacoch ukončený núdzový stav, ktorý zasiahol takmer všetky oblasti našich životov. Aký je aj na základe týchto skúseností podľa vás význam samospráv? Ukázalo sa, ako veľmi sú samosprávy dôležité, keďže sú k obyvateľom najbližšie. Boli sme svedkami toho, ako nás táto kríza dokázala zmobilizovať a zomknúť, počnúc starostom a poslancami, cez zamestnancov Miestneho úradu a ostatných verejných inštitúcií, až po bežných ľudí. Mestská časť odviedla kus skvelej práce, a to najmä v počiatočnej fáze krízy, kedy v značnej miere suplovala aj úlohu štátu, za čo patrí všetkým zainteresovaným obrovská vďaka. Ostáva mi len veriť, že nám práve táto kríza pomohla uvedomiť si, aké sú skutočné životné priority, a aká nesmierne dôležitá je súdržnosť a spolupráca, a že sme na sebe všetci do veľkej miery závislí. Poslanci nedávno podporili návrh, aby si mestská časť vzala investičný úver v hodnote 15 miliónov. Aký typ projektov treba podľa vás podporiť prioritne? A prečo práve tie? Oblastí, ktoré nevyhnutne potrebujú investície, je v Ružinove neúrekom. Či už ide o dlhoročne zanedbávané opravy ciest a chodníkov, nepostačujúca infraštruktúra, kultúrne domy v havarijnom stave, nedostatočné kapacity materských, základných škôl, či domovov seniorov, schátrané parky, detské ihriská či športoviská. Čo mne najviac leží na srdci, je katastrofálny stav zelene, ktorá bola dlhé desaťročia zanedbávaná. Taktiež považujem za dôležité odkúpenie pre Ružinov strategických budov, napríklad aj pre dobudovanie nájomných bytov, ktorých máme akútny nedostatok, a pozemkov, akým je aj pozemok pri Štrkoveckom jazere, o ktorom v tomto čase rokujeme. Ide o oblasť celomestského významu a je našou povinnosťou ochrániť ju a zachovať jej relaxačný charakter pre obyvateľov. Áno, nepôjde o lacnú záležitosť. Tu je však na mieste otázka, či má väčšiu hodnotu toto jedinečné miesto, akých máme v Ružinove žalostne málo, a o ktoré môžeme definitívne prísť, alebo peniaze. Taktiež považujem za nevyhnutné dotiahnuť rekonštrukciu požiarnej zbrojnice, aby ľudia, ktorí nám s nesmiernym nasadením pomáhajú v neľahkých situáciách, mohli fungovať v dôstojných a vyhovujúcich podmienkach. Hlavným cieľom týchto investícií musí byť skvalitnenie života Ružinovčanov a nájdenie rozumného kompromisu, aby sme v každej jednej oblasti pomohli v najväčšej možnej miere. Jednou z tém, ktoré v poslednej dobe v Bratislave rezonujú, je otázka mikromobility. Ako vnímate budúcnosť tohto konceptu dopravy? Aj z hľadiska regulácie. Mikromobilita u nás nemá jasný legislatívny rámec, a tam by bolo treba začať. V prevažnej väčšine európskych miest je takáto forma dopravy úplne bežná a veľmi vyhľadávaná, a konečne sa aspoň v malom postupne dostáva aj k nám. Avšak samotné spustenie tejto formy prepravy nestačí, je potrebné to dotiahnuť, aby sme predišli zbytočným konfliktným situáciám, ako sme toho svedkami práve v Bratislave, keď sa zo skvelého zámeru odrazu stane problém. Nehovorím, že tento koncept neschvaľujem, práve naopak. Vnímam tento spôsob prepravy ako budúcnosť a úprimne, Bratislava inú možnosť ani nemá, ale koncept celej verejnej dopravy, vrátane mikromobility, musí mať jasnú stratégiu. Riešením je jednoznačne výrazné obmedzenie osobnej automobilovej dopravy a vytvorenie podmienok práve pre dopravu alternatívnu. Ale, povedzme si úprimne, ľudia nepresadnú na bicykel či kolobežku, ak sa budú báť o svoju bezpečnosť, a taktiež nepocestujú MHD pokiaľ nebudú mať istotu, že sa dostanú tam, kam potrebujú pohodlne a včas. Ružinov je lokalitou, ktorá je jednou z najobľúbenejších častí mesta pre život. V čom vidíte špecifiká našej mestskej časti v porovnaní s ostatnými? Vždy som bola hrdá Bratislavčanka, hrdá Ružinovčanka. V Ružinove som sa narodila, vyrástla, a s občasnými prestávkami tu žijem dodnes. Túto mestskú časť som vždy vnímala ako svoj domov, ako miesto, kde sa dobre žije. Jednak z pohľadu vynikajúcej polohy z hľadiska prístupu k dopravnej infraštruktúre, občianskej vybavenosti, relatívne nízkej hustoty zastavanosti, ale najmä z hľadiska množstva zelene. Žiaľ, situácia, ktorá sa týka spomenutých oblastí, už zďaleka nie je taká ideálna, ba čo je horšie, neustále sa zhoršuje. A mám obavu, že pokiaľ dôjde k realizácii všetkých, čo i len v minulosti odklepnutých projektov, ktorých cieľom je maximalizácia zárobku úzkej skupiny ľudí na úkor kvality života obyvateľov, a pri ktorých verejný záujem a zdravý rozum ťahajú za kratší koniec, Ružinov o tieto pozitíva príde. Verím však, že sa kompetentní spamätajú a začnú konať. Chce to však odvahu, odhodlanie a ochotu vystúpiť z komfortnej zóny, prestať sa neustále na niekoho vyhovárať a ísť nad rámec zabehnutých a dlhodobo tolerovaných spôsobov riešenia problémov, aj za cenu prípadného zlyhania, neúspechu, či iných možných negatívnych následkov, akými sú konflikty, súdne spory, strata podpory a vlastného pohodlia, a to na všetkých úrovniach verejnej správy. Vašim domovským obvodom sú Trávniky. Čo považujete za najdôležitejšie riešiť v tejto časti Ružinova? Áno, kandidovala som za volebný obvod Trávniky, ale ako som už spomenula vyššie, samu seba považujem za Ružinovčanku, Bratislavčanku. Vnímam Ružinov ako celok, a som toho názoru, že by sa mali prednostne riešiť najpálčivejšie problémy bez ohľadu na to, o ktorý volebný obvod ide. Úplne chápem, že každého najviac trápi to, čo má priamo pod nosom a s čím sa každodenne potýka. Je to prirodzené. Avšak zároveň je potrebné pozrieť sa na veci trošku z nadhľadu a uvedomiť si, že možno chodník pre mojím domom nie je až v takom zlom stave ako chodník niekde inde v Ružinove, o ktorom možno ani netuším. Skúsme byť trochu viac tolerantní a ukážme, že problémy tých druhých sa nás týkajú a nie sú nám ľahostajné. Veď nakoniec sme všetci Ružinovčania.   
Leto 2020: Kam sa vyberiete na tohtoročnú dovolenku?

Leto 2020: Kam sa vyberiete na tohtoročnú dovolenku?

Rubrika: Reportáže
Po dlhých mesiacoch, kedy jedinú exotiku predstavovali dokumentárne filmy a leňošenie na pláži nám pripomínali nanajvýš fotky z minulých dovoleniek a morská soľ vo vani, sa konečne otvorili hranice a my sa môžeme začať baliť. Ak sa teda nechystáte na prázdninový výlet niekde na Slovensku, máme pre vás niekoľko tipov na zahraničie – do našich partnerských miest Umag, Tapolca a Znojmo. Hneď na úvod jedno upozornenie. Napriek tomu, že do mnohých krajín už cestovať môžeme a situácia s koronavírusom sa v Európe výrazne zlepšila, stále musíme byť opatrní a dodržiavať hygienické pravidlá konkrétnej krajiny. Aktuálne informácie nájdete na stránkach ministerstva zahraničných vecí. Umag Slováci milujú Chorvátsko. Možno to tak doslova nepovedia, ale štatistiky to hovoria jasne. Dovolenka pri mori sa nám spája v prvom rade s touto krajinou. Malebné prímorské mesto Umag je od Bratislavy len šesť hodín jazdy autom. Nachádza sa v turisticky atraktívnom zálive, v ktorom je jeden z najprestížnejších prístavov ocenený modrou vlajkou. Okrem prístavu bolo toto ocenenie udelené aj niekoľkým okolitým plážam. Modrá vlajka je dobré znamenie pre všetkých, ktorí milujú čas strávený na pláži. Je to symbol čistého mora a pobrežia. Nachádza sa len kúsok od talianskych hraníc a vplyv tejto kultúry je v Umagu neprehliadnuteľný. Prvá zmienka o meste pochádza už zo 7. storočia a počas ďalších stáročí bolo postupne pod nadvládou množstva veľmocí od Byzancie až po Benátsko. Ak sa vám v Umagu zapáči, môžete o rok spojiť dovolenku napríklad aj s výletom do neďalekého Terstu. Tapolca Ak ste sa rozhodli pre kratší výlet, maďarská Tapolca je ideálnou voľbou. Len dve hodiny autom, kúsok od Balatonu, nájdete mestečko preslávené termálnymi prameňmi a viac ako tri kilometre dlhými podzemnými jaskyňami. Vzduch má takmer stopercentnú vlhkosť, obsahuje veľké množstvo vápnika a má konštantnú teplotu 20 stupňov a využíva sa na liečbu dýchacích ochorení. V meste určite neobíďte romantický mlyn a odporúčame aj niektorú z miestnych reštaurácií – maďarskú kuchyňu asi nikomu z nášho regiónu predstavovať netreba. A ak vám ostane trocha času, prejdite sa aj po okolí. O tejto časti krajiny sa totiž často hovorí ako o maďarskom Provensálsku. Znojmo Výborným tipom na dovolenku je aj južná Morava a ďalšie z našich partnerských miest – Znojmo. Cesta netrvá ani dve hodiny, takže je to ideálna destinácia aj pre rodiny s deťmi alebo kohokoľvek, kto nerád trávi priveľa času v aute. Na svoje si tu prídu všetci – bez ohľadu na to, či máte radi históriu, prechádzky v prírode, vynikajúce jedlo alebo dobré víno z okolitých vinohradov. Ak hľadáte konkrétnu inšpiráciu, stačí si vyhľadať na webe 77 divov Znojma. A o rok... Posledným z partnerských miest Ružinova je bývalé hlavné mesto Gruzínska Mtskheta. Je to jedno z najstarších a jednoznačne najkrajších miest krajiny s bohatou históriou. A hoci sa tam tento rok kvôli korone podľa všetkého nedostanete, rozhodne je to skvelý tip na dovolenku pre všetkých, ktorí ocenia aj niečo menej európske. Odborníci totiž Gruzínsko považujú za jeden zo skrytých pokladov.   
Robert Mistrík - Spoznať fungovanie vírusu trvá aj dekádu

Robert Mistrík - Spoznať fungovanie vírusu trvá aj dekádu

Rubrika: Rozhovory
Koronavírus nás zaskočil. Hovoriť o tom, čo sme mali robiť začiatkom marca, je veľmi jednoduché. Vtedy sme nemali ani zlomok z tých informácií, ktoré máme dnes. A aj teraz sa často snažíme hľadať jednoduché odpovede na zložité otázky. O tom, prečo to nie je možné, či by pomohlo viac testovaní, ale aj o tom, či ísť tento rok na dovolenku do zahraničia, sme sa rozprávali s členom permanentného krízového štábu Robertom Mistríkom. Skončil núdzový stav, opatrenia sa uvoľňujú a v posledných dňoch (po 15.6.) zrazu stúpa počet nakazených. Kde boli? Tým, že sa uvoľnili opatrenia a otvorili sa hranice, prichádzajú zo zahraničia aj ľudia, ktorí sú nakazení. Nie je to ale nič mimoriadne, len treba počítať s tým, že počet infikovaných môže stúpať. Ale tak ako ich postupne identifikujeme, tak ich postupne riešime. Môžeme pri pohľade na tieto čísla predpokladať, že by sme sa mseli vrátiť k prísnejším obmedzeniam? Platí hlavná zásada, že akékoľvek dlhodobejšie predikcie nedávajú zmysel. Nik totiž dopredu nemá ako vedieť, či sem nepríde nejaká väčšia skupina ľudí zo zahraničia, ktorá by mohla nákazu rozšíriť ďalej. Nik nevie povedať, ako sa bude vyvíjať situácia v okolitých krajinách a nik nevie ani to, ako sa bude vyvíjať situácia vo svete. Slovensko nie je izolovaný ostrov typu Nového Zélandu, kde to majú viac-menej pod kontrolou. My sme otvorená krajina a všetci chceme žiť v otvorenej spoločnosti, a práve preto musíme počítať s tým, že sa počet infikovaných môže zvýšiť. Podstatné však je, že teraz sme už na takúto alternatívu viac pripravení, vieme ako zareagovať a postupne budeme prispôsobovať opatrenia tomu, ako sa u nás bude vyvíjať situácia. Takže treba čakať, byť opatrní a to, čo sa identifikuje, okamžite riešiť. Prvý prípad sme mali v marci... Prvý potvrdený prípad bol zo začiatku marca a postupne – aj preto, že sa málo testovalo a aj preto, že ešte neboli prijaté opatrenia, či už rúška, sociálny dištanc, nebola zavedená štátna karanténa alebo aj mnohé ďalšie, ktoré sme neskôr prijali – počet infikovaných stúpal. Keď začali fungovať, situácia sa dostala pod kontrolu a počty začali postupne klesať. Teraz sme sa však úplne otvorili. Je to dobre, lebo nemôžeme žiť v úplne uzatvorenej spoločnosti. Zároveň však musíme počítať s tým, že čísla môžu stúpnuť. Rieši to tak celá západná Európa – áno, vieme o tom, ale podchytíme lokálne ohniská, keď také vzniknú, a musíme ich riešiť. Keď korona vypukla, ľudia na Slovensku vcelku ľahko nabehli na nové pravidlá. Čím to je? Báli sme sa alebo rešpektujeme pravidlá? Myslím si, že je to kombináciou rôznych faktorov. Ukázalo sa jednak to, že sa ľudia chránili, ale aj to, že nechceli byť tými, kto by nebral ohľad na svojich spoluobčanov. Ukázali sme sa ako slušný národ, lebo rozhodne to je istý prejav slušnosti. Myslím si, že v kritických momentoch v sebe vieme nájsť spolupatričnosť, súdržnosť, tak ako tomu bolo napríklad v čase Nežnej revolúcie. Zrazu sme sa zomkli a mali sme k sebe bližšie. Možno to teraz bolo v trochu inej forme, ale aj táto kríza ukázala to dobré v ľuďoch. Nemyslím si, že by to bolo tým, že by sme boli submisívny postkomunistický národ, ktorý robí to, čo sa mu prikáže. Že pravidlá dodržiavame preto, lebo sa bojíme. Úprimne... skôr si myslím, že nie sme národom, ktorý by bol príkladom dodržiavania pravidiel, stačí sa rozhliadnuť po uliciach. V čase, keď pre nás korona znamenala len niekoľko článkov a reportáží z Číny a Talianska, bola väčšina ľudí presvedčená, že je to len silnejšia chrípka – a „veď aj na chrípku zomiera množstvo ľudí, len sa o tom toľko nepíše“. Aký je rozdiel medzi „obyčajnou“ chrípkou a koronou? Je tu jeden obrovský rozdiel a to, že ide o nové vírusové ochorenie. Niekedy trvá až desať rokov, kým pochopíme jeho virulenciu, jeho nebezpečnosť, jeho sekundárne zdravotné dôsledky, ako sa dá liečiť, aká je jeho inkubačná doba, ako sa prejavuje... Keď prišlo HIV, trvalo celú dekádu, možno aj dlhšie, kým sme pochopili, čo je to za ochorenie. Tento nový vírus síce nesie znaky chrípky, ale bolo to nové ochorenie. Na príkladoch zo zahraničia sme videli, že v niektorých prípadoch má naozaj veľmi závažný priebeh a silne postihuje starších občanov. A každá vyspelá spoločnosť si tých najslabších chráni najviac. Každý, kto dával vyjadrenia, že je to len také neškodné ochorenie a že len tak prejde, to nemal odkiaľ vedieť. Mali sme nejaké informácie, ktoré prichádzali z Číny, tie však boli neúplné, skreslené, chýbal nám nejaký časový odstup. Biochémia je veľmi komplikovaná veda a nik nemá po pár mesiacoch oprávnenie povedať ako sa vírus bude vyvíjať, pretože nemá dostatok informácií. Vyšlo už niekoľko štúdií, a vyšli dosť narýchlo. Niektoré dokonca aj stiahli, niektoré boli spochybnené, niektoré majú vyššiu kvalitu. Pochopiť zložité procesy však trvá veľmi dlho. Dá sa povedať, prečo na tom boli v Európe najmä Taliansko a Španielsko tak zle a my, naopak, tak dobre? Nik nečakal, že by to v Európe prebiehalo až takto prudko. Nezachytili prvý obrovský nábeh infekcie a stali sa jej prvou obeťou. Ani reakcie na vznikajúcu situáciu neboli zo začiatku adekvátne. Keď sa totiž už vírus rozšíri do takýchto masových rozmerov, potom je už nezvládnuteľný. Práve tu sa ukázalo, že ak sa prekročí nejaký kritický počet, štát už nemá k dispozícii také účinné prostriedky, aby ho vedel dostať pod kontrolu. A presne toto sa stalo v Taliansku. Vírus sa rozšíril natoľko, že sa to už nedalo zvládnuť. Štatistiky o infikovaných sa aj u nás používajú na tvorbu matematického modelu šírenia vírusu. Čo to znamená, čo nám tento model ukáže? Keďže u nás sa epidémia takmer vôbec nerozšírila, Slovensko má za sebou naozaj veľmi pozitívny príbeh. Bolo relatívne málo fatalít, relatívne málo chorých a tomu sme všetci radi. Z takéhoto malého množstva dostupných dát sa však nedajú vyvodzovať ďalekosiahle závery. V Česku urobili plošnejšie testovanie na protilátky, podobne ako ste robili v Ružinove, a tam vyšla premorenosť 3 promile, čo je mimoriadne nízke číslo. Myslím, že inak to nebolo ani v Ružinove. Koľko by sa na Slovensku muselo otestovať ľudí, aby tieto dáta mali nejakú výpovednú hodnotu? Myslím si, že väčšiu výpovednú hodnotu by sme nezískali ani keby sme otestovali všetkých obyvateľov. Mali sme málo infikovaných, málo chorých, infekčné oddelenia boli prázdne a na ventilátoroch bolo minimum ľudí. Aj keby sme testovali zle alebo málo, prejavilo by sa to v nemocniciach a to sa nestalo. Spočiatku sme tiež uvažovali o tom, že sa spraví plošnejšie testovanie na protilátky, ale keďže u nás bola epidemiologická situácia taká dobrá, usúdili sme, že to nemá zmysel. Bolo by to mrhanie peňazí daňových poplatníkov. Nezistili by sme viac ako zistili v Česku, kde, ako som už spomínal, bolo prípadov oveľa viac a premorenosť tri promile. Vírusová epidémia nie je v histórii ničím nezvyčajným, nie je to prvý, ale ani posledný prípad. V akých intervaloch sa objavili tie posledné? Podobný bol SARS, ktorý sa objavil v roku 2002, neskôr ešte MERS, ale ten sa až tak nerozšíril. Nedá sa vyvodzovať nejaká pravidelná periodicita – môže to byť pár rokov a môže to byť desať-dvadsať rokov. Šíreniu vírusov veľmi prospieva spôsob života na planéte, to že máme tendenciu zgrupovať sa do neprirodzene koncentrovaných celkov – či už je to práca, dovolenka, kultúrne podujatia, ktoré vytvárajú ideálne podmienky práve na ich šírenie. Rovnako to, že veľa cestujeme. Kdekoľvek môžeme vidieť, ako to tam praská vo švíkoch, že dochádza k obrovskému premiešavaniu ľudí a vymieňame si navzájom patogény. Ak sa teraz svet trochu spomalí, utlmíme tým aj šírenie nákaz, ktoré by mohli vzniknúť kdekoľvek vo svete. Ľudstvo sa na chvíľu poučilo, ale na druhej strane vieme, akí sú ľudia. Je to ako v tom slovenskom prísloví – keď je koze dobre, ide tancovať na ľad. Je to prirodzená ľudská reakcia. Keď sa dvadsať rokov neobjaví žiaden vírus, ľudia zabudnú a budú sa správať možno úplne rovnako ako doposiaľ. Môžeme v blízkej dobe čakať druhú vlnu? Počul som rôzne reakcie. Niektorí tvrdia, že už máme druhú vlnu za sebou, že ňou prechádzame, že nás čaká, keď budeme nezodpovední, ale aj to, že nikdy nepríde. Takže každý si môže vybrať. Netrúfam si hovoriť ako to bude. Stačí, ak zbĺkne na Slovensku nejaké ohnisko, rozšíri sa a máme tu druhú vlnu. Ale vôbec sa to stať nemusí. Nik to nedokáže predpovedať. Musíme najmä veľmi pozorne sledovať, čo sa deje v Rakúsku, v Česku a v Maďarsku, teda v krajinách, s ktorými máme najčulejší styk. Takže sledujme a reagujme. Kedy si „po korone“ budeme môcť povedať, že už sme v pohode a môžeme sa vrátiť k normálnemu životu? Kedy sa budeme môcť cítiť naozaj bezpečne? Kým bude stúpať počet nakazených vo svete, nemôžeme sa cítiť úplne bezpečne. Hranice sú otvorené a my tu nemôžeme zamknúť obyvateľov a nikam ich nepustiť. Rovnako nemôžeme zabrániť iným, aby chodili k nám. A ani nechceme. Môžeme tu mať akokoľvek ideálnu situáciu a vírus môže prísť kedykoľvek. Myslím si, že bude trvať ešte dosť dlho, kým počet nakazených vo svete klesne, lebo zatiaľ stúpa. Rozhodne ešte nie sme za vodou. Takže ísť tento rok na dovolenku - radšej nie, alebo aj áno? Keď už, tak určite nie masová turistika.  Robert Mistrík (1966) – člen permanentného krízového štábu, chemik. V roku 1998 založil firmu HighChem, ktorá sa zaoberá vedeckým výskumom a vývojom softvérových aplikácií v oblasti hmotnostnej spektrometrie, biochémie, farmácie a metabolomike. Firma je členom METAcancer, konzorcia zameraného na hľadanie biomarkerov rakoviny prsníka, v ktorom bol zvolený za člena vedeckej riadiacej komisie. V roku 2007 mu bol v USA priznaný patent na identifikáciu látok, ktorý je základom pre hľadanie nových diagnostických markerov zákerných chorôb. Ako člen medzinárodnej skupiny vedcov pomohol vyvinúť metódu vyhľadávania hmotnostných spektier pomocou domény Google.  
Ružinov recykluje: Viac plastov a plechoviek = viac zelene

Ružinov recykluje: Viac plastov a plechoviek = viac zelene

Rubrika: Spravodajstvo
Desať centov za každú odovzdanú plastovú fľašu alebo plechovku – to je projekt spoločnosti Lidl a mestskej časti. Odovzdávať ich môžete v predajniach na Trenčianskej a Ružinovskej ulici. Všetky vyzbierané peniaze poputujú na skrášlenie parku na Ostredkoch.  Ročne sa na Slovensku podľa ministerstva životného prostredia predá asi miliarda plastových fliaš a 345 miliónov plechoviek od nápojov, pričom sa zrecykluje len asi 60% fliaš. Znamená to, že stovky miliónov ich končí v lepšom prípade v komunálnom odpade. Ak ich niekto odhodí napríklad v lese, ostanú tam možno až päťsto rokov. Projekt „Bude z toho haluz“ má nielen vzdelávať, ale aj ukázať, že to, čo robíme, má význam. Štartuje pilotnou fázou práve v Ružinove a prispieť svojimi fľašami a plechovkami na skrášlenie tohto parku môžete až do konca budúceho roka. To, koľko dokázali Ružinovčania vyzbierať, uvidíte priamo na displejoch v predajniach. Záleží teda len na nás, ako budeme zodpovední a koľko námahy si dáme, aby sme PET fľaše a plechovky nehádzali do koša, ale odniesli ich do predajne na Trenčiansku alebo Ružinovskú.   
Štrkovecké jazero: Kŕmením labute zabíjate

Štrkovecké jazero: Kŕmením labute zabíjate

Rubrika: Spravodajstvo
Fotky labutí a kačičiek zbierajú na sociálnych sieťach stovky lajkov. Na jazere však chodí stále množstvo ľudí, ktorí nielenže porušujú zákony, ale aj ohrozujú život zvierat. Napriek desiatkam tabuliek, ktoré sú rozmiestnené po celom okolí Štrkoveckého jazera, sa niektoré scény opakujú denne niekoľkokrát. Otecko príde k brehu, v ruke sáčok s kúskami pečiva, postaví sa vedľa tabuľky a začne kŕmiť labute a kačky. Deti sa zabávajú tým, že hádžu po kačkách kamene. Psy, ktoré majitelia pustia z vôdzky, vbiehajú do vody a plašia labute. A to všetko sa deje aj keď si všetci pamätáme, čo takéto správanie spôsobilo minulý rok, keď z celej rodiny prežil len „otec – labutiak“.Už niekoľko týždňov preto môžete pri Štrkovci stretnúť „labutiu hliadku“. Strážnici sa pohybujú na kolobežke, aby vedeli skontrolovať čo najväčšiu plochu. Striedajú sa každé štyri hodiny. Každého, kto porušuje pravidlá, na to upozornia. V prípade, že nebude na výzvy reagovať, okamžite zavolajú mestskú políciu. Pokuta v tomto prípade predstavuje 33 eur.  
Leto v knižnici

Leto v knižnici

Rubrika: Oznamy
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Ružinovská knižnica má pre všetkých, ktorí majú radi čítanie, na leto niekoľko prekvapení. Cez pracovné dni od 10:00 do 18:00 si môžete oddýchnuť v špeciálnej Letnej čitárni na Štrkovci – v Areáli hier Radosť. Prístupná je pre všetkých, nemusíte prísť ani s čitateľským preukazom. Ak premýšľate, po akých knihách by ste mohli siahnuť, máme pre vás pripravený projekt víkendového čítania. Každý utorok a štvrtok knižnica ponúkne tipy na niekoľko zaujímavých kníh, ktoré vám môžu spríjemniť voľné dni. Tentokrát to však nebudú horúce novinky, ale vrátili sme sa trošku viac do minulosti. Aby ste nestratili prehľad, knihy pribúdajú v abecednom poradí. Pre všetkých, ktorí majú radi viac súkromia, je tu komunitná záhrada v pobočke na Tomášikovej. Tú si dokonca môžete aj prenajať na súkromné akcie. Viac informácií o tom, za akých podmienok, nájdete na kniznica-ruzinov.sk. 
Skoro normálne leto

Skoro normálne leto

Rubrika: Reportáže
Postupne skladáme rúška a máme pocit, že sa nám už nič nemôže stať. Chceli by sme robiť všetko, na čo sme boli zvyknutí, ale stále máme trocha strach. Pred „vysvedčením“ sme si už zvykli plánovať dovolenky pri mori, teraz sa obzeráme najmä po Slovensku. Nie, samozrejme, nie každý trávil leto na pláži. Skôr sme si však uvedomili, že sloboda je o tom, môcť niečo urobiť – môcť ísť do kina, na grilovačku s kamarátmi alebo na bicykli do Hainburgu. Pretože tie drobné radosti nám asi chýbali najviac.