Táto štvrť nie je výnimočná len tým, že ako v jedinej z celej Bratislavy sa tu vďaka názvom niektorých ulíc budete cítiť ako v galaxii. Nájdete tu aj rozľahlý park a najviac zelene zo všetkých štvrtí Ružinova a to aj napriek tomu, že takmer žiaden obyvateľ Ostredkov nebýva v rodinnom dome. Zaujímavá je aj štatistika, ktorá hovorí o tom, že viac ako polovica ľudí tu žije dlhšie ako 15 rokov.
Ostredky nie sú len paneláky a neobjavili sa až v šesťdesiatych rokoch. Pred storočím však táto lokalita vyzerala úplne inak a spájala sa s dvoma rozdielnymi témami - zeleninou a večným odpočinkom.
Ako sa mesto rozrastalo, pribúdali obyvatelia, ale aj nové miesta pre večný odpočinok. Keď vznikol Martinský cintorín, bol ešte za hranicami Bratislavy, smerom na Ivanku pri Dunaji. Už v tom čase tu však boli pochované viaceré významné osobnosti, ako spevák František Krištof Veselý, alebo neskôr prozaik Dominik Tatarka, hudobný skladateľ Alexander Moyzes, maliar Ernest Zmeták, herec Jozef Adamovič či právnik Ernest Valko.
Pôvodné oplotenie cintorína z roku 1919, kedy bol vysvätený, bolo iba z Trnavskej cesty. Betónové stĺpy a podmurovku realizovala známa prešporská firma Pittel – Brausewetter a kovová časť oplotenia je z dielne umeleckého zámočníctva Ľudovíta Mártona. Obvodový múr, ako ho dnes poznáme, sa dokončil až v 70-tych rokoch.
Z leteckých snímok z roku 1955 vidno, že na tomto území, až na pár usadlostí, boli iba polia. Toto riedke osídlenie bolo roztrúsené popri vtedajších uliciach ako Stará Pečenská, Tekvicová, Chotárna a v susedstve Martinského cintorína. Polia obrábali prevažne Bulhari, ktorí tu pestovali zeleninu. Začiatkom 60-tych rokov pribudol na Ostredkoch aj vojenský sklad, na mieste ktorého boli v roku 1979 postavené 8-poschodové bytovky na Sputnikovej ulici.
Hranice dnešných Ostredkov boli dané už dávno. Tvorili ich dnešné línie Trnavskej a Vrakunskej cesty, ktoré existovali už pred 19. storočím. Boli hlavným východom z Prešporku na Serdahel (dnešná Dunajská Streda.) Západný okraj Ostredkov (dnes Tomášikova ulica) zasa kopíruje vtedajšie Mlynské rameno, tzv. Smradľavku.
Viac stromov ako bytov
20. augusta 1964 sa na titulnej strane Večerníku objavila fotografia s popisom „Začiatok výstavby na Ostredkoch“. Tie boli súčasťou komplexu štyroch sídlisk, no mali svoj unikátny urbanistický ráz. Vyznačovali sa napríklad absenciou tranzitných ciest. Znamená to, že naprieč sídliskom ste nevedeli prejsť autom s využitím rezidenčných ulíc, čo značne znižovalo cestnú premávku v štvrti.
Ostredky boli tiež bytovo úplne vyvážené. Ak by sme totiž hľadali bod, ku ktorému to majú všetci obyvatelia obvodu v priemere najbližšie, nachádzal by sa presne v strede veľkého centrálneho parku. Ten je ďalšou devízou tohto sídliska. Sprvu bol pomerne prázdny a plný trávnatých plôch a dobových sôch. Postupne sa však z Ostredkov stala jedna z najlesnatejších štvrtí v Ružinove. Dnes tu rastie viac ako 6-tisíc stromov.
Bytová výstavba napredovala na Ostredkoch pomerne rýchlo a prví obyvatelia bývali v nových bytoch už pred Vianocami v roku 1964. Do dvoch rokov tu postupne pribudlo až 3 400 bytov a odvtedy sa sídlisko príliš nezahusťovalo. Pre nových obyvateľov bolo treba postaviť aj školy. Prvé dve základné vznikli na Ostredkovej. Ľudia ich podľa ich fasád prezývali „červená“ a „modrá“. Z červenej je dnes stredná športová škola a modrá funguje dodnes ako Základná škola SNP, Ostredková 14.
Ešte pred panelákmi sa začala realizácia komplexného areálu pre výchovu učňovského dorastu. Fungovať začal v roku 1965 a jeho súčasťou bolo stavebné odborné učilište, ktoré už dnes neexistuje. Na jeho mieste je obchod s potravinami a parkovisko. Pri parku si v 80-tych rokoch našla nové sídlo aj jedna z historicky najstarších škôl na Slovensku - Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická. Vznikla už v roku 1919 a po jej presťahovaní do Ružinova bola najväčšou školou v Západoslovenskom kraji. V škole sa nachádza aj múzeum s trvalou expozíciou geodézie, kartografie a katastra.
Vesmír v Ružinove
Ak sa chcete zorientovať na Ostredkoch, dozaista budete mať pocit, ako by ste ocitli vo vesmíre. Môžete sa tu presúvať z Mesačnej na Sputnikovú, z Polárnej na Súmračnú či z Poludníkovej na ulicu Planét. Zaujímavosťou je, že Poludníková ulica je takmer rovnobežná s rovníkom a Rovníková zase s poludníkom. Ale „cestovať“ tu môžete aj po Raketovej, Súhvezdnej, Uránovej, Obežnej, Galaktickej či Družicovej. Z Meteorovej, v severnej časti Ostredkov, sa zase dostanete na Jesennú či Zimnú ulicu. Západným okrajom parku rovno do Budúcnosti.
Začiatkom 70-tych rokov bolo zvykom do novovystavaných sídlisk projektovať aj menšie obchodné domy, ktoré mali obyvateľom priľahlých činžiakov poskytnúť nákupy pod jednou strechou. To bol prípad aj výstavby obchodného domu Budúcnosť na Ostredkoch, výstavba ktorého stála 12 miliónov korún československých. Výstavbu Budúcnosti majú na svojom konte, ako v pri mnohých iných stavbách v hlavnom meste, Pozemné stavby Bratislava. V jednoposchodovej budove obchodného centra naprojektovali okrem rôznych druhov obchodov aj moderne vybavenú reštauráciu s kaviarňou a komunálne služby. Budúcnosť otvorili v septembri 1971.
Hviezda a vízie
Podľa pôvodného plánu malo každé z ružinovských sídlisk plniť svoju úlohu. Ostredky boli navrhnuté pre administratívu a úrady. Výstavba týchto objektov prebehla prakticky naraz - v rokoch 1971 a 1972. Najväčším z nich bola Budova Podnikov zahraničného obchodu, neskôr miestnym známa ako Petrimex. Pôvodne tu sídlili podniky zahraničného obchodu - Chemapol, Drevounia, Intercoop. V strede jej štvorcového pôdorysu sa nachádzala zasadacia sála pre 200 ľudí osvetľovaná cez átrium. Budova mala aj výrazné slnolamy. Tie v deväťdesiatych rokoch z budovy odstránili a neskôr, v roku 2004, prešla celkovou rekonštrukciou. Dnes tu má kancelárie daňový úrad.
Okrem Petrimexu tu stáli ešte ďalšie administratívne budovy. V jednej z nich sídlil Obvodný výbor KSČ. Na streche budovy sa vynímala veľká červená hviezda, ktorá v noci svietila – rovno do okien obyvateľov na Radarovej. Posledným objektom na Ostredkoch, ktorý dotváral plánované centrum obvodu Ružinov, boli obradná sieň a zasadacie priestory miestnej samosprávy. V budove sa nachádzala veľká zasadacia miestnosť a sobášna sieň s amfiteátrovým sedením pre 80 ľudí. V budove sídlil aj národný výbor. Dnes v nej nájdeme Paneurópsku vysokú školu.
Tieto tri objekty zjednocoval predovšetkým tandem architektov - Iľja Skoček, Ľubomír Titl - ktorí sa pod vedením Dušana Kedra podieľali aj na plánovaní samotných ružinovských sídlisk.
Neskôr boli vízie pre okolie budov Petrimexu, obvodného výboru a obradnej siene oveľa ambicióznejšie. Projektová štúdia z roku 1981 v susedstve týchto troch budov videla Štátnu banku československú. V plánoch sa počítalo aj s novými podchodmi pod križovatkou Tomášikova - Ružinovská. Z tejto štúdie však ostala iba abstraktná idea.
Súčasné Ostredky
■ 4 824 bytov
■ 8 391 obyvateľov
■ rozloha: 0,986 km2
■ Na Ostredkoch prakticky nenájdeme žiadne rodinné domy. V jedinom, ktorý sa tu zachoval, je dnes reštaurácia.
■ Sídlisko sa vyznačuje vyšším počtom seniorov. Je ich tu až 21 %, čo je o 2,5 % viac ako je ružinovský priemer. Množstvo detí a mládeže je tu zasa nižšie ako priemerne vo zvyšku Ružinova (17,1 %).
■ Až 60 % miestnych obyvateľov tu žije dlhšie ako 15 rokov alebo od narodenia.
