Novinky

Marcový program ružinovských kultúrno-spoločenských zariadení

Marcový program ružinovských kultúrno-spoločenských zariadení

Rubrika: Oznamy
Predstavujeme vám výber z toho najlepšieho, čo môžete v rámci kultúrnych a spoločenských podujatí v mestskej časti Ružinov v mesiaci marec zažiť.
EKOškola v Ružinove: Deti sa učia pochopiť prírodu

EKOškola v Ružinove: Deti sa učia pochopiť prírodu

Rubrika: Reportáže
Prečo je aj počas zimných mesiacov tak veľmi teplo a letné búrky intenzívne? Aká je úloha včiel na zemi? Aké problémy spôsobujú nelegálne skládky? Mnohí žiaci z ružinovských škôl už väčšinu odpovedí poznajú. Ďalší sa k nim pripoja tento rok vďaka Stredisku environmentálnej výchovy (SEV). Projekt „Ekoškola“ funguje na ružinovských základných školách už 20 rokov. Deti sa učia nielen nažívať v súlade s prírodou, ale aj ako zlepšiť vzťah k životnému prostrediu a napokon k sebe samému. Škola hrou Stredisko environmentálnej výchovy vzniklo v roku 2004 a kľúčová časť jeho aktivít sa orientuje na žiakov základných škôl, s ktorými pracuje formou zážitkového vzdelávania, tvorivých dielní a projektového vzdelávania. Žiaci sa tu učia, ako chápať vzájomné prepojenie a aj to, že tak ako človek potrebuje prírodu aj príroda potrebuje pomoc od nás. A tiež sa učia, ako navzájom komunikovať. Klasické zaužívané úlohy sa obyčajne deťom písať nechcú - najmä tým na druhom stupni - pri zaujímavých projektoch sa však zabavia. Preto SEV vsadilo na zážitkové vzdelávanie a tvorivé dielne. Deti sa o probléme rozprávajú, pripravujú výtvarné projekty, ktorých súčasťou je aj pohyb či dramatické prevedenie. Takto si problém a riešenie zapamätajú omnoho rýchlejšie a navyše zmysluplne prežijú svoj voľný čas.Často sa stáva, že by sa chceli stretávať aj častejšie, ako len dvakrát za týždeň (8 vyučovacích hodín za mesiac). Aj vďaka Ekoškole sa deti z ružinovských škôl učia, ako sa správať v okolí Štrkoveckého jazera, čo by sa stalo, keby sa pomiešali ročné obdobia, ako sa cíti dážďovka v záhradnom komposte alebo medveď, ktorý sa po zime prebudí v zmenenom lesnom prostredí. „Je tu super zábava, hlavne sa nenudíme. Učíme sa, ako sa správať v lese, aj ako sa máme rozprávať s kamarátmi,“ opísali skúsenosti z Ekoškoly žiaci druhého stupňa. Neplatí sa Ak si poviete, že by ste boli radi, ak by takúto možnosť mali aj vaše deti, ale rodinný rozpočet vám to neumožňuje, máme dobrú správu. Za Ekoškolu žiaci (resp. ich rodičia/ zákonní zástupcovia) neplatia.   
Seniori: V dennom centre sa nudiť nebudete

Seniori: V dennom centre sa nudiť nebudete

Rubrika: Reportáže
Po ukončení aktívneho pracovného života a potom, ako deti „vyletia“ z rodinného „hniezda“, zažíva veľa seniorov pocit prázdnoty, ba až osamelosti. Vo vyššom veku sa často pridružia aj rôzne zdravotné obmedzenia a pre mnohých seniorov je už ťažšie hľadať si nové záľuby a vytvárať priateľstvá. Ideálnym riešením a príjemným vyplnením voľného času môže byť návšteva niektorého z denných centier, ktorých máme v Ružinove až šesť. Možností, ako využiť voľný čas na dôchodku, je niekoľko. Ak sú už vaše deti aj vnúčatá samostatné, chcete spoznať nových ľudí alebo si s kamarátmi či kamarátkami nájsť priestor pre zaujímavé aktivity, v denných centrách máte dvere otvorené. Denné centrá, ktorým sa kedysi zvyklo hovoriť kluby dôchodcov, ponúkajú seniorom veľa príležitostí nielen na relax, ale aj rôzne záujmové činnosti, ako napríklad kurzy, spoločné výlety, návštevy divadiel. V denných centrách sa poskytuje sociálna služba počas dňa fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom, rodičovi s dieťaťom alebo starému rodičovi s vnukom alebo vnučkou. V centrách sa poskytuje najmä sociálne poradenstvo a zabezpečuje záujmová činnosť. V Ružinove máme denné centrá rozmiestnené v niekoľkých lokalitách. Každé centrum má svojho vedúceho, ktorý je vám k dispozícii a rád vám poskytne všetky potrebné informácie nielen osobne, ale v čase otváracích hodín aj telefonicky (čísla nájdete uvedené na konci článku). Informácie môžete dostať aj vtedy, ak napíšte na e-mailovú adresu dennecentrum@ruzinov.sk, prípadne osobne v kancelárii prvého kontaktu miestneho úradu (Mierová 21) – sociálny odbor. Všetky centrá zastrešuje odbor sociálnych vecí a financované sú z rozpočtu mestskej časti. Návšteva denného centra vás nebude stáť ani cent, všetky sú vám k dispozícii BEZPLATNE. Ponúkané aktivity V dennom centre je pre ružinovských seniorov zabezpečená pestrá záujmová činnosť. Usporadúvajú sa tu besedy, prednášky. Organizujú turistické, spevácke, literárne krúžky, ale i krúžky šikovných rúk (podľa požiadaviek členov i ďalšie), v ktorých si môžete rozvíjať a udržiavať svoju telesnú i duševnú kondíciu. Súčasťou programu denných centier sú aj tvorivé dielne, prechádzky v prírode, cvičenie, čítanie časopisov, lúštenie krížoviek, spoločenské hry, posedenie prihudbe, diskusný krúžok, rôzne výlety do blízkeho aj vzdialenejšieho okolia a mnohé ďalšie. Napríklad, v dennom centre Na úvrati sa môžete učiť aj po anglicky. Členovia centier sa stretávajú aj na spoločných posedeniach pri rôznych príležitostiach, ako sú Mikuláš, Vianoce, fašiangy, MDŽ, Veľká noc, ale tiež pri príležitosti sviatkov a životných jubileí členov centra. Kávu, čaj a malé občerstvenie v centrách zabezpečuje mestská časť. Veľmi užitočnou súčasťou denných centier je aj sociálne poradenstvo. To znamená, že pracovníci mestskej časti vám poradia napríklad aj to, ako vybaviť príspevok na stravovanie, posúdenie odkázanosti na sociálne služby a poskytnú vám tiež informácie o aktivitách mestskej časti. Nikdy nie je neskoro Stretnutie s rovesníkmi je pre každého veľkým osviežením. Veď kto vás lepšie pochopí ako tí, s ktorými môžete zaspomínať na staré časy, s ktorými si môžete vymeniť rady ohľadom zdravotných problémov, ktorí ocenia vaše skúsenosti, vedia zdieľať prípadný smútok, alebo naopak, pomôcť vám ho prekonať. Osamelosť nepristane nikomu. Ani mladým, ani tým skôr narodeným. Na nadviazanie nových priateľstiev alebo len kamarátskych kontaktov nie je nikdy neskoro. V každom z týchto denných centier vás radi privítajú. Je na vás, pre ktoré sa rozhodnete. Vyskúšať môžete všetky.  
Denné centrá v Ružinove

Denné centrá v Ružinove

Rubrika: Spravodajstvo
Herlianska 45 (Štrkovec) Mgr. Darina Molnárová 0903 159 013 Kaštieľska 30 (Prievoz) Helena Hilmerová 0910 706 350 Páričkova 17 (Nivy) Ing. Ladislav Tručka 0910 707 502 Zimná 1 (Ostredky) Dagmar Gundová 0910 694 987 Ružinovská 28 (Pošeň) Peter Barták 0910 703 156 Na úvrati 52 (Trnávka) Terézia Sokolová foto: archív Denného centra 0910 691 079  
Pýtali ste sa: Hirošima: Čo sa bude diať?

Pýtali ste sa: Hirošima: Čo sa bude diať?

Rubrika: Reportáže
V poslednej dobe dostávame do redakcie Ružinovského Echa stále viac otázok na tému ďalšieho postupu pri odstraňovaní skeletu bývalého obchodného domu Ružinov, známeho skôr pod menom Hirošima. Aký je teda stav ohľadom búrania a nového projektu? Ružinovský stavebný úrad v súčasnosti nevedie žiadne stavebné konanie, ktoré by sa týkalo tejto stavby. Investor od začiatku roka 2021 intenzívne pracuje na získaní všetkých povolení, ktoré by umožnili zmenu pôvodne povoleného projektu a začiatok výstavby územia v novej podobe, aká bola verejnosti a zástupcom samosprávy predstavená ešte v roku 2020. Získať vyjadrenie ministerstva životného prostredia, ktoré by investorovi umožňovalo pokračovať v povoľovacom procese, trvalo dva a pol roka. Získať všetky povolenia, ktoré umožnia začať s búraním existujúceho skeletu a výstavbou novej podoby projektu, bude podľa odhadov stavebníka minimálne ešte jeden rok. S búraním skeletu sa preto nepočíta skôr ako v roku 2025.   
Servis pre vodičov: Parkovanie v regulovanej zóne

Servis pre vodičov: Parkovanie v regulovanej zóne

Rubrika: Reportáže
Nebývate v lokalite s regulovanou zónou a je možné, že dopravnému značeniu úplne nerozumiete. Občas sa každému z nás stane, že potrebujeme ísť zaparkovať niekde, kde si novými pravidlami nie sme istí. Prinášame vám preto tri situácie, na ktoré sa v regulovaných zónach pýtate najčastejšie. Informačná tabuľa PAAS Uvedená tabuľa informuje vodičov, v ktorej konkrétnej parkovacej zóne sa nachádzajú, aký je kód úseku, ktorý je potrebné vybrať pri evidencii parkovania, časový úsek, v ktorom je potrebné uhradiť parkovné a suma parkovného za hodinu. Na každej takejto tabuli nájdete aj QR kód so všetkými potrebnými informáciami k parkovacej politike v uvedenej zóne. Zákaz zastavenia – vyhradené parkovanie Touto dopravnou značkou sú vyznačené parkovacie miesta pridelené konkrétnym ťažko zdravotne postihnutým občanom mestskej časti Bratislava - Ružinov. Užívateľ takéhoto parkovacieho miesta je pri kontrole povinný preukázať sa platným preukazom ŤZP. Ak ho nemáte, parkovať na týchto miestach je zakázané a hrozí vám pokuta. Parkovanie s obmedzením Táto dopravná značka označuje konkrétne miesto alebo priestor, kde je povolené zastavenie a státie. V tomto prípade dodatková tabuľa obmedzuje platnosť značky, pod ktorou je umiestnená len na vyznačené časové obdobie a len pre návštevníkov školy. V tomto prípade ide o 10 minút v časoch od 7. do 8. hodiny ráno a od 14. do 17. hodiny poobede.   
Nivy: Temná minulosť vychytenej štvrťe

Nivy: Temná minulosť vychytenej štvrťe

Rubrika: Reportáže
Dnes by túto štvrť niekdajší obyvatelia hlavného mesta nespoznali. Pokým sa jej ľudia v minulosti zďaleka vyhýbali, dnes patria Nivy medzi najvychytenejšie časti Bratislavy. Za tú dobu si prešli obrovským stavebným, ale aj priemyselným rozvojom. Koncom 18. storočia mal Prešporok iba jedno oficiálne predmestie – Blumentál – označované aj ako Kvetné/ Kvetové údolie. Na východ od mesta ho tvorili tri ulice - Mlynské nivy, Prayova ulica (dnes 29. augusta) a Záhradnícka, v okolí ktorej sa nachádzali rodinné domy so záhradami. Cesty ostatných dvoch ulíc (Prayova, Mlynské nivy) podľa všetkého lemovali polia, sady a lúky. Ďalšie časti mimo centra Prešporka boli buď organickou súčasťou mesta, alebo spadali (až do vyrovnania s rodinou Pálffyovcov v roku 1851) pod správu Hradu (Zuckermandel, Podhradie). Nivám sa ľudia zďaleka vyhýbali Kým dnes sú Nivy považované za jednu z najlukratívnejších častí Bratislavy, na úplnom konci 19. storočia od tohto územia ľudia doslova bočili. Podľa článku Presburger Zeitung zo 14. júna 1900 nemali Mlynské nivy dobrú povesť a doslova sa považovali za nebezpečnú štvrť. Lesy na tomto území boli husto zarastené krovím a boli priam lákadlom pre "nekonformných" ľudí, ktorí nechceli byť v Prešporku oficiálne prihlásení. V tejto neprehľadnej oblasti nachádzali svoje útočisko, a preto sa domáci Prešporčania týmto končinám hlavne v noci vyhýbali oblúkom. Liečebne tuberkulózy a cholery Potom, ako sa v Európe podarilo zlikvidovať morovú nákazu, prišli nové epidémie, ako kiahne, cholera a tubera. Cholera bola obzvlášť nebezpečná, keďže sa šírila potravinami a kontaminovanou pitnou vodou. V roku 1831 sa ňou v Uhorsku nakazilo nespočetne veľa ľudí, z ktorých asi 100-tisíc neprežilo. Keď bol okolo roku 1876 prijatý zákon o zdravotnej starostlivosti a založená Štátna spoločnosť pre zdravotníctvo, vznikali na vtedajšej hranici mesta pracoviská Epidemiologickej nemocnice pre účely liečby v izolácii. Liečebňa tuberkulózy sa nachádzala na dnešnej Bajzovej ulici a prísnejší, oplotený komplex na liečbu cholery, sa nachádzal na mieste dnešného Doprastavu (križovatka Miletičova / Košická). Najväčší riečny prístav v Uhorsku Dunaj v 19. storočí vyzeral inak ako ten, ktorý poznáme dnes. V minulosti sa hlavný tok rieky rozvetvoval a utváral sieť ramien a ostrovov v oblasti východnej časti Prešporka. Zásadnejšiu zmenu priniesli až v roku 1881 plány talianskeho inžiniera a vynálezcu Graziosa Eneu Lanfranconiho, podľa ktorých sa vykonala regulácia Dunaja v rokoch 1886 – 1896. V roku 1897 sa začala výstavba prístavu (dnes Zimný prístav). V tom čase ešte nebol vybudovaný prístav ani v Budapešti, a tak tu na nejaký čas vyrástla stavba najväčšieho riečneho dopravného prístavu v Uhorsku. Súčasťou projektu prístavu boli aj sklady a železničná stanica. V najrušnejšom období tu pracovalo na projekte naraz až 14 722 osôb. Prístav bol postupne dobudovávaný a modernizovaný aj za nasledujúcich režimov. Prečo sa na Nivách nedalo dýchať? Od polovice 19. storočia rástli fabriky na predmestiach Prešporku doslova ako huby po daždi. Prvou priemyselnou lastovičkou bola továreň na spracovanie juty – Tkáčovňa Heinricha Klingera. Vznikla v roku 1888 na Bottovej ulici (pri dnešnej hranici Starého Mesta a Ružinova). V roku 1895 pribudla Uhorská cvernová továreň na výrobu nití a o sedem rokov neskôr Rafinéria Apollo na výrobu benzínu, petroleja a iných olejových komodít. S rozmachom priemyselných tovární sa Nivy postupne zaľudňovali. Začalo sa preto s výstavbou obytných domov pre novú pracovnú silu podľa zásady – lacno a úsporne. Už v roku 1894 dal podnikateľ Heinrich Klinger postaviť robotnícku kolóniu. Pozostávala z troch trojpodlažných bytových domov a niekoľkých rodinných domčekov. Neďaleko nich dal postaviť aj Závodný klub, v ktorom boli okrem iného robotníkom továrne k dispozícii vane a sprchy. Vedľa kolónie vznikla v roku 1910 na Košickej ulici továreň Gumon. Závod okrem gumených výrobkov produkoval aj linoleum, tvrdený papier a v roku 1915 získal patent na bakelit, jednu z prvých plastických hmôt. Gumon bol v prevádzke takmer sto rokov. Priemyselný rozmach síce poskytoval ľuďom prácu, ale malo to aj tienistú stránku. Nivy sa postupne stávali štvrťou s najviac znečisteným ovzduším, a preto sa kvôli sťažnostiam obyvateľov zrušila v Gumone výroba bakelitu. 500 bytov a závan nostalgie Nivy sa už počas Československej republiky začali výrazne skultúrňovať a zveľaďovať. Ešte pred druhou svetovou vojnou tu vznikla štvrť rodinných domov medzi Miletičovou a Košickou ulicou. Pribudli aj prvé bytové domy na Prievozskej (Kalmárka) a šesť typických domov s pôdorysom v tvare „H“ na Trenčianskej. Okolo roku 1950 boli práve na ružinovských Nivách položené základy prvého väčšieho sídliska v Bratislave, ktoré dostalo názov „500 bytov“. Zahusťovanie Nív neskôr pokračovalo výstavbou na Dulovom námestí (pôvodne Námestí ľudových milícií), Hotelom Dukla a Košickou ulicou. Vo štvrti známej ako 500 bytov bolo 3. apríla 1965 otvorené Kino Nivy premietaním filmu švédskej produkcie „Krátke leto“ v hlavných úlohách s Liv Ullmann a Bibi Andersson. Zo spoločenského domu sa postupom času stalo vychytené bratislavské reprízové kino. Filmy sa premietali od utorka do soboty a nedeľné dopoludnia boli vyhradené pre detského diváka. Po Nežnej revolúcii prešla kinosála pod správu Cultusu Ružinov a v roku 2011 prichýlila filmový klub Nostalgia, ktorý po dvadsiatich rokoch na pôde Stavebnej fakulty STU hľadal nové priestory. Dnes už je kino plne digitalizované a vybavené ozvučením Dolby Surround 5.1. Školy ako z budúcnosti Najstaršia dodnes fungujúca základná škola na území Ružinova bola otvorená v roku 1952 na Kulíškovej ulici. Jej tradičné zameranie na šport, najmä atletiku, ostalo zachované. Projekt športových tried tu odštartovali nadšenci už v roku 1964 a škola a jej pedagógovia dali základy mnohým reprezentantom v rôznych športových odvetviach. Veľkej obľube sa dodnes teší aj výuka tenisu. Začiatky vyučovania informatiky na stredných školách siahajú miestami až do 70-tych rokov. Na gymnáziu na Novohradskej otvorili prvú triedu so zameraním na numerickú matematiku a počítačové stroje dokonca už v roku 1963. Sprvu výuka prebiehala vo výpočtových strediskách a na Vysokej škole ekonomickej. Až v priebehu školského roka 1963/64 bola na škole zriadená strojnovýpočtová stanica, ktorá bola predchodcom výpočtového laboratória. Pod názvom Spojená škola Novohradská dnes zastrešuje aj Gymnázium Jura Hronca a ZŠ Košická.Naďalej patrí medzi najlepšie miesta pre výuku stredoškolskej informatiky na Slovensku. Súčasné Nivy ■ Byty: 7 784 (94,4 % obyvateľov) ■ Rodinné domy: 205 (0,5 % obyvateľov) ■ Obyvatelia: 11 853 ■ Rozloha: 2,45 km2 ■ Najpočetnejšie vekové skupiny: 36 - 45 rokov (21 %) a 26 - 35 rokov (16 %). ■ Väčšina obyvateľov tu býva kratšie ako 15 rokov. ■ Mladých ľudí do 17 rokov býva na Nivách približne rovnaký počet ako seniorov.  
Kontakty

Kontakty

Rubrika: Oznamy
Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Linka na pomoc ľuďom bez domova OZ Vagus (a výjazdy) Telefón: +421 949 655 555 (pondelok - piatok: 9:00 - 12:00, výjazdy v rámci Bratislavy pondelok - sobota: 17:00 - 21:00) Máte informácie o osobách bez domova, ktorá môže potrebovať pomoc (najmä ak sa na mieste nachádzajú maloleté deti, tehotné ženy, starí ľudia)? (mesto, resp. mestská časť poskytnú základné sociálne poradenstvo, ak sa na mieste nachádzajú deti, prípad preberie ÚPSVaR) MESTSKÝ TERÉNNY TÍM ludiabezdomova@bratislava.sk +421 2 59 356 111 SOCIÁLNY ODBOR socialne@ruzinov.sk +421 2 48 284 451 Porušenie zákona alebo verejného poriadku Mestská polícia: 159  
Aktuality z Ružinova

Aktuality z Ružinova

Rubrika: Oznamy
Všetky aktuálne informácie o dianí v mestskej časti nájdete na oficiál - nom webe a na facebooku: www.ruzinov.sk www.facebook.com/Bratisla - vaRuzinov Ďalšie užitočné stránky: Cultus Ružinov www.cultusruzinov.sk Knižnica Ružinov www.kniznica-ruzinov.sk Verejnoprospešné služby Ružinov www.vpsr.sk | @RuzinovskyPodnik  
Štartuje súťaž vráťme knihy do škôl. Motivuje deti čítať, ale aj písať

Štartuje súťaž vráťme knihy do škôl. Motivuje deti čítať, ale aj písať

Rubrika: Reportáže
Obľúbená čitateľská súťaž je tu opäť. V centre pozornosti dvanásteho ročníka projektu Vráťme knihy do škôl je motivovať deti k čítaniu kníh. Novinkou aktuálneho ročníka je súťaž v písaní mikropoviedok. Súťaž je určená je pre materské, základné a stredné školy na celom Slovensku. „Vráťme knihy do škôl je krásny projekt, ktorý si získal nielen moje srdce, ale najmä obrovské množstvo priaznivcov po celom Slovensku. Fandím mu preto, lebo podporuje záujem o knihy a motivuje k čítaniu. Verím, že aj vy sa radi začítate do zaujímavých príbehov z histórie, ďalekých krajín, fantasy svetov, ale aj zo súčasnosti. Je to čas, ktorý venujete iba sebe, rozširujete si obzory, či slovnú zásobu. A to vám nikto nikdy nezoberie,“ vysvetlil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. Princíp súťaže je jednoduchý. Stačí si prečítať ľubovoľnú knihu a napísať o nej krátky referát v rozsahu maximálne dve strany. Čitateľ má objasniť, prečo si vybral práve túto knihu a čo mu dielo prinieslo. Škôlkari nakreslia obrázok s pomocou učiteľa či rodiča. Žiaci I. stupňa základných škôl môžu poslať buď text, obrázok alebo oboje. V súťaži sa neposudzuje literárna kvalita príspevkov, dôležité je čítať. Z doručených príspevkov sa víťazi pre jednotlivé kategórie určujú žrebovaním. Novinkou aktuálneho ročníka je súťaž v písaní mikropoviedok. Tie majú mať rozsah jednu až dve normostrany. Uzávierka súťaže je 1.4.2024. V hre je aj množstvo zaujímavých cien. Ocenená bude aj najaktívnejšia škola ako aj Knižní anjeli, ktorí vedú mládež k literatúre. Na túto cenu navrhujú študenti knihovníka, učiteľa slovenského jazyka či vychovávateľa, ktorý u žiakov podporuje záujem o čítanie. Slávnostné vyhlásenie víťazov a odovzdávanie cien sa uskutoční 23. apríla v Bratislave. Súťaž Vráťme knihy do škôl organizuje Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s občianskym združením Učenie s úsmevom ako aj s ďalšími samosprávnymi krajmi na Slovensku. Viac informácii o projekte nájdete tu: www.vratmeknihydoskol.sk