Vianoce by mali byť obdobím pokoja a aj oddychu v rodinnom kruhu. Nebude to tak však pre všetkých. Mnohých ľudí v tomto čase prenasledujú negatívne myšlienky, s ktorými sa často vyrovnávajú len veľmi. Ako takej osobe pomôcť, sme sa rozprávali so psychológom a riaditeľom internetovej poradne IPčko.sk Marekom Madrom.
Vianoce by mali byť obdobím, na ktoré sa všetci tešíme. Nie je to však u všetkých tak. S akými problémami sa stretávate najčastejšie v tomto období?
Naše skúsenosti z liniek pomoci IPčko.sk, Dobrá linka a Krízová linka pomoci a skúsenosti z krízových služieb Káčko, Klub Machovisko a FLEK klub poukazujú na fakt, že počas dvoch náročných rokov (pandémia koronavírusu, vojna na Ukrajine, smrť dvoch nevinných mladých ľudí atď.), sme zaznamenali 44% nárast v témach pocitov osamelosti, 22% nárast v téme myšlienok na samovraždu, 100% nárast s témou duševných ťažkostí, 78% nárast v otázkach stresu a tlaku na výkon a 16% nárast v téme depresie a depresívnych symptómov.
Na linkách pomoci OZ IPčko je dlhodobo témou číslo jeden „Pocit osamelosti“. Ľudia majú pocit, že nemajú s kým hovoriť o tom, čo prežívajú, čo potrebujú a kým skutočne sú.
Komu sa zdôveriť, ak sa človek v predvianočnom či vianočnom období cíti sám? A čo ak sa hanbíme hovoriť o probléme?
Je dobré nezostávať so svojimi pocitmi a prežívaním osamote. Nebojte sa svojim blízkym alebo ľuďom, ktorým dôverujete odhaliť to, čo aktuálne cítite, porozprávajte sa o tom, čo prežívajú jednotliví členovia rodiny a buďte si navzájom oporou. Chce to istú dávku odhodlania a odvahy, ale na druhej strane si musíme uvedomiť aj fakt, že naši blízki to jednoducho nemajú odkiaľ vedieť a zaujať k tomu postoj. Môžete sa pripojiť k online komunite a porozprávať sa s ostatnými, ktorí majú podobné skúsenosti ako vy.
A kedy ide už o situáciu, že človek prepadá depresii a potrebuje pomoc odborníka?
Ak si na našom blízkom všimneme akúkoľvek zmenu v správaní, zvyklostiach, prejavoch či reakciách, nebuďme nevšímavý a pomôžme im v tom sa otvoriť.
My odborníci na duševné zdravie tvrdíme, že ak človek prežíva niečo ťažké, stratil záujem o veci, ktoré mu predtým robili radosť, nič sa nemení k lepšiemu a trvá to viac ako 2 týždne, je čas vyhľadať odbornú pomoc.
Je nejaká „prvá pomoc“? Veľmi laicky povieme, že na chrípku si urobíme citrónový čaj s medom. Čo pomôže v tomto prípade?
Každý z nás je iný a jedinečný. Odlišne vnímame a reagujeme na životné situácie a aj v riešení ťažkostí každému z nás funguje niečo iné, preto neexistuje univerzálna rada, ktorá by „zaručene“ fungovala. Samozrejme existuje nejaký sumár odporúčaní, ktoré spojí za to vyskúšať, napríklad:
Kontakt – hovoriť o tom s ľuďmi ktorým dôverujete.
Neuzatvárať sa do seba, ale s problémom sa zdôveriť.
Hľadanie zmyslu – zamerať sa na tie oblasti, ktoré vás bavia.
Hranice – stanovovať si hranice, vedieť kedy sú veci pre nás ok a kedy už nie. Nemusíme mať na seba extréme nároky za každú cenu.
Spánok – oddych je dôležitý, telo ho naozaj potrebuje. Tak ako po psychickej stránke, tak aj fyzickej.
Zdravá strava – môže pomôcť začať sa zameriavať na seba, starať sa o seba, zaujímať sa.
Cvičenie – choďte sa prejsť, zacvičte si jogu, doprajte svojmu telu pohyb, ktorý vám pomôže nabudiť sa.
Zoznam - pokiaľ cítite tlak a stres, je dobré vedieť čo vám tieto pocity spôsobuje.
Hovoriť „nie“ – je v poriadku niečo odmietnuť. Nie je to síce jednoduché, treba na tom aj dhšie pracovať, je však potrebné sa to naučiť.
Oddych – rovnako ako sú dôležité povinnosti, je dôležitý aj oddych.
Prevziať kontrolu – uprednostnite seba, prevezmite kontrolu nad tým, čo žijete, nech za vás nerozhoduje niekto iný.
Súcit so sebou samým – tak ako sa snažíte dávať lásku a podporu ľuďom, na ktorých vám záleží, doprajte ju aj sebe.
Byť šťastný - robte to, čo vás robí šťastným, čo vás baví.
Je ok nerobiť nič – oddych niekedy môže vyzerať ako „nič nerobenie“ a je to v poriadku. Aj to je istá forma relaxu, ktorá je mimoriadne dôležitá a nemali by sme si ju vôbec odopierať.
Mnohí mladí ľudia následkom tejto doby (koronakríza, vojna na Ukrajine, energetická kríza) určite vnímajú viaceré problémy v rodine. Môže ísť aj o nedostatok financií. Ako sa s tým popasovať?
Často sa vianočné prípravy a nákupy darčekov vzďaľujú od predstavy „šťastných, veselých a pokojných Vianoc, čo spôsobuje, že sú viac zdrojom stresu ako potešenia. Nie je nezvyčajné, že sa môžu objaviť pocity úzkosti, viny a nedostatočnosti. Naozaj môže byť užitočné vytvorenie si vlastného rodinného vianočného rozpočtu, byť realistickými v tom, čo si môžeme a nemôžeme dovoliť, čo vlastne potrebujeme a čo je iba nákupná pasca.
Na druhej strane, ako má rodina vysvetliť fakt, že nemá peniaze? Je riešením tajenie problémov a dúfanie v lepšiu budúcnosť, alebo je lepšie hovoriť otvorene?
Aj v tomto prípade platí, že je potrebná otvorenosť, a to aj voči deťom s použitím takého jazyka, ktorý je adekvátny veku dieťaťa. Hovorte o tom, aký bude váš nasledovný životný a finančný štýl, kým sa situácia nezmení na takú, akú ako rodina potrebujete.
Ak máte doma tínedžerov, zapojte ich, dajte im pocit zodpovednosti, dôvery, rešpektu. Ukážte im, že vás zaujíma ich názor. Ešte predtým ako sa porozprávate spoločne s deťmi, dohodnite sa na štýle a obsahu komunikácie vy dospelí, aby ste mali jasné pravidlá, aby deti necítili neistotu.
Mnohí v nedávnej minulosti prišli o svojich blízkych. Na Štedrý večer bude teda pri stole prázdne miesto. Každý sa so stratou vyrovnáva inak. Ako podať pomocnú ruku? Strata blízkeho človeka je mimoriadne náročná, čo môže ovplyvniť zdravie pozostalých a zmenu atmosféry v kruhu rodiny. Uznajte stratu a bolesť, ktorú prežívajú, nenúťte ich cítiť sa inak. Ponúknite úprimné vyjadrenie a pochopenie ich smútku, dajte im priestor na to, aby hovorili, čo cítia a nevyvíjate na seba tlak, že ich smútok musíte vyriešiť, zmierniť alebo odstrániť. Viac počúvajte a menej hovorte. Ak si nie ste istí, akú podporu ponúknuť alebo čo by bolo najvýhodnejšie, opýtajte sa „Ako ti môžem pomôcť?“
Aj keď sa o duševnom zdraví hovorí stále častejšie, aj tak táto téma stále zostáva tabu. Do kedy máme čakať, že sa človek s psychickým problémom zdôverí?
Už to v tomto rozhovore odznelo viackrát, ale zmenu naozaj môžeme a musíme urobiť my sami v tom, že k témam duševných ťažkostí budeme otvorení, nebudeme ťažkosti bagatelizovať, práve naopak, budeme hovoriť o nich ako všetkých iných zdravotných ťažkostiach, pri ktorých automaticky siahame po pomoci odborníka.
V súvislosti s tragédiou v podniku pre LGBTI+ komunitu na Zámockej ulici v Bratislave zrejme aj mnohí mladí ľudia práve v tomto období rozmýšľajú nad tým, ako hovoriť o svojej sexuálnej orientácii...
Povedať niečo tak osobné intímne chce naozaj veľmi veľa odvahy a to aj vtedy, keď stojíte pred svojimi rodičmi, ktorí vás milujú. Pripravte si zázemie na súkromný a intímny rozhovor, keď bude pozornosť orientovaná iba na vás a na nich.
Pripravte sa na to, že ich prvotná reakcia nemusí byť vôbec taká, akú očakávate. Aj vaši rodičia majú nejaké predstavy a očakávania a budú potrebovať čas, kým spracujú to, čo ste im povedali. Nesúďte ich. Vráťte sa k tejto téme po pár dňoch a spýtajte sa ich, ako sa v tom celom majú a čo by ste pre seba ako rodina mohli urobiť.
Pre rodičov to naozaj môže byť šokujúca informácia, preto by som chcel naozaj poprosiť, aby ste boli voči svojim deťom citliví a v tých prvých momentoch a dňoch im dali najavo svoju lásku. Ak potrebujete, hovorte o tom aj vy s niekým, kto vám tým pomôže prejsť, u nás tak môžete urobiť anonymne, nonstop a bezplatne na linkách pomoci (www.krizovalinkapomoci.sk, 0800 500 333).
Ako však konať v prípade, že blízki či rodina človeka odsúdia, neprijmú? Aj na takúto verziu je potrebné sa pripraviť, najmä vtedy, keď viete, že vaše rodinné prostredie nie je úplne otvorené a tolerantné. Vytvorte si záložný plán, zdôverte sa blízkym, ktorým dôverujete.
Uistite sa, že viete, na koho sa môžete obrátiť v prípade, že potrebujete dočasné bývanie alebo emocionálnu podporu. Nezostávajte v tom osamote a v prípade potreby kontaktuje aj naše linky pomoci– IPčko.sk a Krízovú linku pomoci.
Odborníci si pripravení vám pomôcť.
