Novinky

Počas uplynulých troch rokov sme na našich stránkach postupne predstavili poslancov miestneho zastupiteľstva. V nasledujúcich mesiacoch budeme klásť jednu otázku všetkým poslancom a oni nám na ňu dajú stručnú odpoveď – áno/ nie/ neviem (v prípade, že sa nevyjadrili do termínu uzávierky, bude to tiež uvedené). Nový formát môže na prvý pohľad pôsobiť jednoduchšie, ale v skutočnosti v sebe obsahuje zložitosť poslaneckej práce. Hlasovanie v zastupiteľstve je totiž omnoho zložitejšie ako siahodlhé diskusie na sociálnych sieťach. Tentokrát sme sa poslancov pýtali, či by podporili návrh na odstránenie sochy Šmidkeho a Hlinku z Parku Andreja Hlinku, prípadne aj premenovanie niektorých ulíc pomenovaných po osobnostiach symbolizujúcich komunistický režim ako Stachan.  

Pomoc pre rodiny so deťmi, ale aj dane za štvornohých miláčikov. Popri výhodách, ktoré môžu získať obyvatelia Ružinova, netreba zabúdať ani na svoje povinnosti. Pripravili sme preto prehľad všetkého, na čo by ste v budúcom roku (ak sa vás to týka) nemali zabudnúť.  RODINY S DEŤMI Príspevok pri narodení dieťaťa Dokedy oň môžete požiadať? Do šiestich mesiacov veku dieťaťa. Potom nárok na tento príspevok zaniká. Príspevok pre prváčikov Dokedy oň môžete požiadať? Do konca mája školského roka, v ktorom dieťa nastúpilo na základnú školu. SENIORI Príspevok na stravovanie Kto oň môže požiadať? Nepracujúci dôchodca s trvalým pobytom v Ružinove s dôchodkom do 600 eur. V akej výške sa vypláca? Príspevok sa vypláca podľa výšky dôchodku od 0,30 až do 1,70 eur za obed. Opatrovateľská služba Kto o ňu môže požiadať? Seniori so stupňom odkázanosti minimálne II. Čo ponúka? Pomoc v domácnosti, nákupy, dohľad, doprovod k lekárovi, dovoz obeda, pomoc pri osobnej hygienie a pri stravovaní, resp. klienti môžu požiadať len o dovoz obedov. RUŽINOVČANIA V NÚDZI Príspevok na letný tábor pre deti v hmotnej núdzi Kedy oň môžete požiadať? Zvyčajne od polovice mája do polovice júna. Príspevok v náhlej alebo hmotnej núdzi Kto oň môže požiadať? Obyvateľ s trvalým pobytom v Ružinove (za presne špecifikovaných podmienok) môže požiadať o poskytnutie jednorazového príspevku vo výške 100 eur, resp. 160 eur v prípade, že ide o rodinu s deťmi. RUŽINOVČANIA S POSTIHNUTÍM Prepravná služba Kto o ňu môže požiadať? Prepravná služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo fyzickej osobe s nepriaznivým zdravotným stavom s obmedzenou schopnosťou pohybu po rovine alebo po schodoch a obmedzenou schopnosťou orientácie (po splnení podmienok definovaných vo VZN). V akej výške sa vypláca? Výška úhrady za prepravnú službu sa určuje sumou 0,60 eura/km. Podmienky a výšku úhrady za poskytovanie prepravnej služby si fyzická osoba dohodne s poskytovateľom prepravnej služby v zmluve o poskytovaní sociálnej služby. NA ČO NEZABUDNÚŤ Daň za psa Povinnosť prihlásiť psa je do konca januára na príslušnom oddelení miestneho úradu. Týka sa tých, ktorí doposiaľ daň ešte neplatili. Uhradiť ju však nemusíte do konca januára, ale zaplatíte ju na základe doručeného rozhodnutia s uvedenou platnosťou. To, že máte daňovú povinnosť, oznámte mestu do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti podaním priznania k dani za vaše zviera. Prihlášky do MŠ a ZŠ Žiadosti zákonného zástupcu o prijatie dieťaťa do materskej školy na ďalší školský rok sa podávajú v mesiaci máj, konkrétny termín, miesto a spôsob podávania žiadostí zverejňuje riaditeľ/-ka materskej školy po dohode so zriaďovateľom na verejnosti dostupnom mieste materskej školy, vrátane webového sídla materskej školy. Zápis do 1. ročníka ZŠ sa v súlade s platným VZN koná v priestoroch základných škôl spravidla druhý aprílový týždeň. Povinne sa ho zúčastnia všetky deti, ktoré k 1. 9. príslušného školského roka dovŕšili vek 6 rokov. Aktuálne informácie môžete nájsť na www. ruzinov.sk. Daň z nehnuteľnosti a za smeti V prípade, že ste sa počas tohto roka stali majiteľmi nehnuteľnosti, do konca januára musíte podať daňové priznanie – daň z nehnuteľnosti. Túto daň však nespravuje mestská časť, ale magistrát. Rovnako je to aj v prípade, že poplatky za odvoz odpadu neplatíte prostredníctvom správcu vo vašom dome. Podrobnejšie informácie nájdete na www.bratislava.sk.  

Aj keď vianočné a novoročné sviatky momentálne vo veľkej miere sprevádza materiálno, ich hlavný odkaz je úplne iný. Etnologička Katarína Nádaská v rozhovore pre Ružinovské Echo hovorí, že tento čas by sme mali venovať najmä našim blízkym. Prezradila tiež, aké tradície dodržiavali naši predkovia a aj to, či by štedrá večera mala byť naozaj štedrá.  To, že vianočné sviatky spred desiatok rokov a tie súčasné sú odlišné, je zrejmé. Na čo by sme však ani s odstupom rokov nemali zabúdať? Sme Ružinovčania, dnes hrdí obyvatelia krásnej Bratislavy. Po II. svetovej vojne tu začala masívna bytová a priemyselná výstavba, s čím súvisel aj príchod množstva ľudí z rôznych kútov Slovenska a máme tu aj veľa cudzincov. To všetko dáva príjemný kolorit dňom sviatočným akými sú aj Vianoce. Posledné roky, najmä „vďaka“ covidu, máme sviatky ochudobnené o spoločné slávenia v širšom rodinnom kruhu. Napriek tomu si treba pripomenúť, že Vianoce znamenajú nádej pre všetkých a jedným z hlavných posolstiev je zmierenie a odpustenie si navzájom, aby sme do novej etapy roka išli s čistým štítom. Pred Vianocami je obdobie štyroch týždňov, kedy slávime advent. Má to byť čas, kedy sa stíšime a pripravujeme na Vianoce. Čo symbolizujú tie štyri týždne? Pojem advent pochádza z latinského slova adventus, čo môžeme preložiť ako príchod alebo očakávanie príchodu Mesiáša. Do cirkevného roka ho zaviedol roku 600 pápež Gregor Veľký. Najskôr trvalo až osem týždňov, ale roku 922 sa záväzne ustálilo na štyri týždne. Vytvorenie adventného venca sa prisudzuje Johannovi Hinrichovi Wichernovi, evanjelickému pastorovi augsburského vyznania v Hamburgu. Pozostával z kolesa vyzdobeného vetvami ihličia, na ktorom boli pripevnené štyri biele sviece symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviečok, ktoré symbolizovali zvyšné dni adventu. V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna (zapaľovaná ako v poradí tretia) ružová sviečka ako symbol radosti. Počas tohto obdobia sú v kalendári mená Barbora aj Lucia, o ktorých sa hovorí, že majú čarovnú moc... Na sviatok svätej Barbory (4. decembra) bolo typické tzv. púčikovanie konárikov. Z čerešne sa odrezala vetvička a vložila do vody. Ak do Vianoc rozkvitla, bol to znak, že sa dievčina do roka vydá. Ľudia tiež verili, že okolo sviatku svätej Lucie (13. decembra) vrcholia stridžie dni. Preto sa na gazdovstvách až do Štedrého večera maštale a chlievy zamykali, aby sa tam nedostal nevolaný človek, ktorý by mohol poškodiť dobytku. Na Luciu sa vykonávali aj praktiky ľúbostnej mágie. Medzi najrozšírenejšie patrilo písanie lístočkov s menami dvanástich chlapcov, pričom jeden lístok ostal čistý. Dievča si každý večer jeden lístoček vzalo a roztrhalo bez prečítania. Posledný, čo prišiel na rad na Štedrý večer, otvorilo. Ak bol lístok čistý, bez mena, znamenalo to, že sa nevydá. V súčasnosti sa však akosi vytráca to čaro Vianoc – v podstate si akoby často na sviatky spomenieme až 24. decembra. Aké boli prípravy našich predkov? K príprave na Vianoce napríklad aj v minulosti patrilo predvianočné upratovanie. V domácnosti, ale takisto v celom gazdovstve muselo byť všetko čisté. Posledné dni pred Vianocami sa každý poponáhľal vrátiť susedovi požičané náradie. Cez sviatky platil zákaz akejkoľvek práce, aj dobytok sa vopred opatril na viac dní. Už aj u nás sa stalo tradíciou, že približne od začiatku adventu sa v mestách uskutočňujú vianočné trhy. Najstaršie takéto trhy poznáme z krajín hovoriacich po nemecky. História drážďanských vianočných trhov napríklad siaha až do roku 1434, viedenské trhy sa datujú dokonca od roku 1294. V Bratislave jestvoval cech medovnikárov už v 14. storočí. Ako sa ozdoboval vianočný stromček? Vianočné stromčeky do vidieckeho prostredia na Slovensku prenikli až koncom 19. storočia. Vešali sa na stropnú hradu izby a zdobili slamenými ozdobami, jabĺčkami, orieškami, papierovými ozdôbkami, perníkmi či sušeným ovocím. V mestských rodinách už aj sklenenými ozdôbkami, girlandami, ktoré sa kupovali. Na prelome 19. a 20. storočia sa už kupovali aj čokoládové ozdoby. Výprava za vianočným stromčekom do lesa v minulosti utvárala predvianočnú náladu. V mestách bola tradícia iná, stromčeky sa predávali na trhu a najčastejšie sa pripravovali v tajnosti až na Štedrý deň, aby deti verili, že ich spolu s darčekmi prináša sám Ježiško. V samotnej Bratislave sa strom objavil v roku 1896 pred Mestským divadlom a mal aj elektrické osvetlenie. Na štedrovečernom stole by nemalo nič chýbať – rozkrojené jablko naznačuje zdravotný stav, peniaze či šupiny zase financie. Má byť však štedrá večera naozaj štedrá, alebo by sme si tú hojnosť mali dopriať až po polnoci? Štedrý deň 24. decembra bol vždy plný obyčají a obradov. Ženy nemali chodiť po susedoch, ani z domu nikomu nič nepožičiavať. Gazdinky vstávali hneď po polnoci a začali piecť chlieb, aby bol do rána hotový. Ráno kúskami cesta oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda. Gazdovia nanosili vody na celé sviatky. Do studne dali štipku soli, aby v nej bola po celý rok zdravá voda. Vydajachtivé dievky mali zatriasť plot – odkiaľ zabrechal pes, z tej strany mal prísť ženích. Už v advente sa v katolíckych oblastiach Slovenska zachovával tzv. malý pôst, ktorý vyvrcholil na Štedrý deň. Mäso sa zväčša jedávalo až na prvý vianočný sviatok. V evanjelických rodinách sa však pôst nedržal a kapustnica sa pripravovala aj s mäsom So samotnou polnocou sa spája aj svätá omša. Čo si však z Vianoc môžu zobrať tí, ktorí nie sú veriaci? Ak teda nehovoríme len o komercii a hmotných statkoch. Vianoce sú sviatkami pokoja, v minulosti sa napríklad počas Vianoc uzatváral dočasný mier medzi bojujúcimi stranami. Bolo by veľmi príjemné, keby sme si aj v dnešnej dome užili prítomnosť našich blízkych s láskou a pokojom. Sú to dni, ktoré by sme mali venovať našim deťom a najbližším. Aká je podľa vás najkrajšia tradícia, ktorá sa spája s Vianocami a na ktorú by sme určite nemali zabudnúť ani v nasledujúcich rokoch? Kedysi sa štedrovečerný stôl omotával reťazou, na ktorú si všetci vyložili nohy. Reťaz symbolizovala súdržnosť rodiny. Bolo by príjemné, keby si pred štedrou večerou členovia rodiny poďakovali za všetko dobré, čo ako rodina počas roka spolu zažili a povzbudili sa do ďalších dní. Máme za sebou ťažký rok a všetci potrebujeme nádej a dobro.  

Tento rok bol ťažký. Nie. Neboli a nie sú to zložité témy, ktoré nás od seba vzďaľujú. Neboli a nie sú to problémy, ktorým čelíme. Je to neohľaduplnosť, ktorú vidíme na každom kroku. Je to neúcta k poznaniu a je to neúcta k druhým. Je to ľahostajnosť, ktorou takéto správanie prechádzame. A je to alibizmus, keď kritizujeme niekoho na sociálnych sieťach, ale sme ticho, ak sa k niekomu urážlivo a s dešpektom k iným správa náš sused, kamarát, príbuzný, alebo tá pani, ktorá sa predbehla v rade na úrade. Sami sa musíme rozhodnúť, či dovolíme, aby sme sa zmenili na spoločnosť, kde je slušnosť prejavom slabosti. Vravíme, že chceme späť svoje staré životy. Že chceme opäť pokoj a pohodu. Možno bude pre začiatok stačiť, ak nebudeme kričať na predavačky, zdravotné sestry a lekárov. Ak nebudeme urážať policajtov, úradníkov, ľudí, ktorí čistia ulice a šoférov MHD. A ak nedovolíme, aby to robili iní. Jednoducho... Dovoľme sami sebe, aby nám tá krásna atmosféra lásky, pokoja a porozumenia ostala po celý rok, nielen na Vianoce. foto: Jana Lehocká