V časopise Ružinovské Echo vám postupne predstavujeme všetkých volených zástupcov našej mestskej časti. Dnes starosta Martin Chren.
Máme za sebou rok a pol pandémie a stojíme na prahu tretej vlny. Čo vás toto obdobie naučilo?
Myslím, že v prvom rade ukázalo, akých skvelých, šikovných a ochotných ľudí v Ružinove máme. Ani neviem spočítať, koľko všetkých ľudí a firiem pomáhalo, keď to bolo najviac treba. Aj tento rozhovor preto musím začať poďakovaním Ružinovčanom. Ukázalo sa tiež, že samospráva vie niekedy reagovať oveľa lepšie ako vláda. Napríklad tie manévre s plošným testovaním, o ktorých sa veľkí politici týždne handrkovali a my sme ich potom doslova za pár dní museli zorganizovať – a podarilo sa to. Robili sme to nie kvôli vláde, ale kvôli ľuďom, ktorí tu žijú, a bez testov by sa im len ťažko chodilo do práce či kamkoľvek inam. Na letisko, kde sa testovalo z auta, k nám chodila celá Bratislava. Bola to doslova najväčšia logistická akcia v dejinách Ružinova a trvala niekoľko mesiacov, víkend čo víkend.
Mnohé rozhodnutia spred rokov zásadne ovplyvňujú to, čo dnes samospráva rieši - nedostatok škôlok, škôl, výstavba (prípadne plánovaná) na miestach ako parkoviská v tesnej blízkosti domov. Dá sa s tým niečo robiť?
Samozrejme, len je to niekedy je to komplikované a trvá to dlhšie. Po vyše 50 rokoch začíname konečne stavať dve nové školy a od ministerstva sme získali tretiu. Za ten čas pribudlo vyše 30-tisíc obyvateľov, ale žiadna nová škola. Vytvárame asi sto miest v škôlkach ročne, toľko si vieme dovoliť. To, že dnes musíme do týchto oblastí toľko investovať, je dôsledkom zlých rozhodnutí z minulosti, keď sa obecný majetok predával ako „zbytočný“. Mnohí sa musia pozerať na nové bytovky, lebo ktosi kedysi predal pozemok pred ich oknami. V tomto volebnom období prvýkrát v histórií náš majetok nerozpredávame, ale zveľaďujeme a získavame naspäť. Zachránili sme hektáre pozemkov, napríklad futbalové ihrisko v Ružovej doline, detské ihrisko na Sedmokráskovej, pozemky okolo jazera Rohlík, parkovisko pred reštauráciou u Deda, veľké parkovisko na Štrkovci, budovu starej radnice v Prievoze. Vďaka tomu môžeme opravovať detské ihriská či parkoviská, stavať garážové domy – alebo, čo je tiež dôležité, zaručiť, že na niektorých miestach sa nič stavať nebude.
Obrovským problémom je aj modernizačný dlh. Približne 1,5 milióna eur ročne musíme dávať len do údržby a opráv škôl a škôlok, ktorým sa dlho nikto nevenoval. Radi by sme robili samé nové veci, ale nemôžeme to staré nechať padnúť deťom na hlavu. Ďalším príkladom je naša VPS – v minulosti rozkradnutá, ktorú sme prebrali takmer v krachu. Založili sme novú spoločnosť, priamo pod úradom, ktorá robí oveľa viac za rovnaké peniaze. Dnes sú denne v našich uliciach štyri zametačky, predtým nefungovala ani jedna. Doba kosenia sa skrátila takmer o polovicu.
Mnohé dôležité veci sú na prvý pohľad „neviditeľné“. Keď zachránime nejaký pozemok a nevyrastie na ňom nová bytovka, nie je to vidieť tak, ako je vidieť opravu cesty či opravu hasičskej zbrojnice. Podarilo sa nám naštartovať čerpanie fondov, a tak Ružinovčania nemusia všetko platiť zo svojich daní. Zatiaľ to sú milióny eur, ale som presvedčený, že v najbližších rokoch som presvedčený, že máme potenciál z európskych fondov získať desiatky miliónov. A to už bude naozaj vidieť. Dnes pripravujeme zásobník projektov za takmer sto miliónov – a okrem vecí ako školy, škôlky, kultúrne domy, verejné priestranstvá, sú tam aj nové veci – plaváreň, nové detské ihriská, či konečne doriešenie problému veľkého areálu na Vietnamskej ulici. A ak sa nám podarí konečne získať aj pozemky na Štrkovci pod detským ihriskom, rád by som pripravil aj projekt veľkej obnovy tohto ihriska a športovísk. Práve fondy nám môžu takéto niečo zafinancovať. Ilustruje to však, čo všetko je treba pre takýto nápad spraviť: získať pozemky, vytvoriť projekt, zohnať peniaze, je to práca v realite na niekoľko rokov.
Obrovské kontroverzie, ktoré už celé mesiace sprevádzajú prípravu nových stavebných zákonov, ukazujú, ako veľmi legislatíva, alebo jej absencia, ovplyvňovať fungovanie na všetkých úrovniach štátu.
Development a výstavba patria medzi najsilnejšie témy v Ružinove. Sú územia, ktoré sú rozvojové, tam treba výstavbu usmerňovať – a sú miesta, ktoré by nám mali by sväté a musíme ich ochrániť. Svätými sú pre mňa najmä naše existujúce sídliská, vnútrobloky, ktoré majú jasnú urbanistickú koncepciu. Zelená plocha uprostred sídliska na Štrkovci, Pošni či Ostredkoch tam bola ponechaná s nejakým zmyslom, aby sídlisko dýchalo, a nie na to, aby na nej developer postavil ďalšiu zahusťovačku. Vždy hovorím, že najvyšší slovenský mrakodrap, ktorý vzniká na brehu Dunaja, kde v podstate nemá susedov, mi vadí oveľa menej, ako päťposchodový panelák uprostred sídliska, alebo hoci aj trojpodlažný dom v „dedinskej“ časti Prievozu či Trnávky. No a ak sa nejaký minister pokúsi zobrať právo rozhodovať, čo kde môže stáť, potom treba jasne povedať, že je to útok proti všetkým obyvateľom, proti verejnému záujmu a len v prospech developerov. Veľa vecí sa nám v zlom novom stavebnom zákone podarilo zmeniť, ale ešte stále je aktuálny návrh, že Ružinov by vôbec nijako nemal právo ovplyvniť, čo sa bude stavať na našom území. Rokujeme o tom, aby sa to zmenilo, ale zatiaľ stále platí toto. A to je absolútne neprijateľné.
Tento rok sa nesie v znamení 30 rokov Ružinova. Aký bude o ďalších 30?
Určite väčší. Pritom dúfam, že srdce Ružinova sa meniť veľmi nebude a že si naše sídliská zachovajú svoju tvár. Snažíme sa to zaistiť napríklad cez nové územné plány zón, ktoré sme začali obstarávať pre Pošeň či Prievoz. Časť Nív sa stane novým skutočným centrom celej Bratislavy. Verím, že o 30 rokov sa podarí vyriešiť tie najzložitejšie témy: najmä dopravu a nový nosný dopravný systém. Môže priniesť aj kopu iných, úplne zásadných zmien. Možno budeme všetky zásadné rozhodnutia robiť priamou demokraciou cez nejakú aplikáciu. Najdôležitejšie v živote však pre mňa boli, sú a budú vzťahy, komunitný život a aktivizmus. Vedomie, že slušnosť nie je znakom slabosti. Pretože práve ľudia a aktívne komunity z nás totiž robia, aj keď sme druhý obvod, bratislavskú jednotku.
