Reportáže

EKOškola v Ružinove: Deti sa učia pochopiť prírodu

EKOškola v Ružinove: Deti sa učia pochopiť prírodu

Rubrika: Reportáže
Prečo je aj počas zimných mesiacov tak veľmi teplo a letné búrky intenzívne? Aká je úloha včiel na zemi? Aké problémy spôsobujú nelegálne skládky? Mnohí žiaci z ružinovských škôl už väčšinu odpovedí poznajú. Ďalší sa k nim pripoja tento rok vďaka Stredisku environmentálnej výchovy (SEV). Projekt „Ekoškola“ funguje na ružinovských základných školách už 20 rokov. Deti sa učia nielen nažívať v súlade s prírodou, ale aj ako zlepšiť vzťah k životnému prostrediu a napokon k sebe samému. Škola hrou Stredisko environmentálnej výchovy vzniklo v roku 2004 a kľúčová časť jeho aktivít sa orientuje na žiakov základných škôl, s ktorými pracuje formou zážitkového vzdelávania, tvorivých dielní a projektového vzdelávania. Žiaci sa tu učia, ako chápať vzájomné prepojenie a aj to, že tak ako človek potrebuje prírodu aj príroda potrebuje pomoc od nás. A tiež sa učia, ako navzájom komunikovať. Klasické zaužívané úlohy sa obyčajne deťom písať nechcú - najmä tým na druhom stupni - pri zaujímavých projektoch sa však zabavia. Preto SEV vsadilo na zážitkové vzdelávanie a tvorivé dielne. Deti sa o probléme rozprávajú, pripravujú výtvarné projekty, ktorých súčasťou je aj pohyb či dramatické prevedenie. Takto si problém a riešenie zapamätajú omnoho rýchlejšie a navyše zmysluplne prežijú svoj voľný čas.Často sa stáva, že by sa chceli stretávať aj častejšie, ako len dvakrát za týždeň (8 vyučovacích hodín za mesiac). Aj vďaka Ekoškole sa deti z ružinovských škôl učia, ako sa správať v okolí Štrkoveckého jazera, čo by sa stalo, keby sa pomiešali ročné obdobia, ako sa cíti dážďovka v záhradnom komposte alebo medveď, ktorý sa po zime prebudí v zmenenom lesnom prostredí. „Je tu super zábava, hlavne sa nenudíme. Učíme sa, ako sa správať v lese, aj ako sa máme rozprávať s kamarátmi,“ opísali skúsenosti z Ekoškoly žiaci druhého stupňa. Neplatí sa Ak si poviete, že by ste boli radi, ak by takúto možnosť mali aj vaše deti, ale rodinný rozpočet vám to neumožňuje, máme dobrú správu. Za Ekoškolu žiaci (resp. ich rodičia/ zákonní zástupcovia) neplatia.   
Pýtali ste sa: Hirošima: Čo sa bude diať?

Pýtali ste sa: Hirošima: Čo sa bude diať?

Rubrika: Reportáže
V poslednej dobe dostávame do redakcie Ružinovského Echa stále viac otázok na tému ďalšieho postupu pri odstraňovaní skeletu bývalého obchodného domu Ružinov, známeho skôr pod menom Hirošima. Aký je teda stav ohľadom búrania a nového projektu? Ružinovský stavebný úrad v súčasnosti nevedie žiadne stavebné konanie, ktoré by sa týkalo tejto stavby. Investor od začiatku roka 2021 intenzívne pracuje na získaní všetkých povolení, ktoré by umožnili zmenu pôvodne povoleného projektu a začiatok výstavby územia v novej podobe, aká bola verejnosti a zástupcom samosprávy predstavená ešte v roku 2020. Získať vyjadrenie ministerstva životného prostredia, ktoré by investorovi umožňovalo pokračovať v povoľovacom procese, trvalo dva a pol roka. Získať všetky povolenia, ktoré umožnia začať s búraním existujúceho skeletu a výstavbou novej podoby projektu, bude podľa odhadov stavebníka minimálne ešte jeden rok. S búraním skeletu sa preto nepočíta skôr ako v roku 2025.   
Seniori: V dennom centre sa nudiť nebudete

Seniori: V dennom centre sa nudiť nebudete

Rubrika: Reportáže
Po ukončení aktívneho pracovného života a potom, ako deti „vyletia“ z rodinného „hniezda“, zažíva veľa seniorov pocit prázdnoty, ba až osamelosti. Vo vyššom veku sa často pridružia aj rôzne zdravotné obmedzenia a pre mnohých seniorov je už ťažšie hľadať si nové záľuby a vytvárať priateľstvá. Ideálnym riešením a príjemným vyplnením voľného času môže byť návšteva niektorého z denných centier, ktorých máme v Ružinove až šesť. Možností, ako využiť voľný čas na dôchodku, je niekoľko. Ak sú už vaše deti aj vnúčatá samostatné, chcete spoznať nových ľudí alebo si s kamarátmi či kamarátkami nájsť priestor pre zaujímavé aktivity, v denných centrách máte dvere otvorené. Denné centrá, ktorým sa kedysi zvyklo hovoriť kluby dôchodcov, ponúkajú seniorom veľa príležitostí nielen na relax, ale aj rôzne záujmové činnosti, ako napríklad kurzy, spoločné výlety, návštevy divadiel. V denných centrách sa poskytuje sociálna služba počas dňa fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom, rodičovi s dieťaťom alebo starému rodičovi s vnukom alebo vnučkou. V centrách sa poskytuje najmä sociálne poradenstvo a zabezpečuje záujmová činnosť. V Ružinove máme denné centrá rozmiestnené v niekoľkých lokalitách. Každé centrum má svojho vedúceho, ktorý je vám k dispozícii a rád vám poskytne všetky potrebné informácie nielen osobne, ale v čase otváracích hodín aj telefonicky (čísla nájdete uvedené na konci článku). Informácie môžete dostať aj vtedy, ak napíšte na e-mailovú adresu dennecentrum@ruzinov.sk, prípadne osobne v kancelárii prvého kontaktu miestneho úradu (Mierová 21) – sociálny odbor. Všetky centrá zastrešuje odbor sociálnych vecí a financované sú z rozpočtu mestskej časti. Návšteva denného centra vás nebude stáť ani cent, všetky sú vám k dispozícii BEZPLATNE. Ponúkané aktivity V dennom centre je pre ružinovských seniorov zabezpečená pestrá záujmová činnosť. Usporadúvajú sa tu besedy, prednášky. Organizujú turistické, spevácke, literárne krúžky, ale i krúžky šikovných rúk (podľa požiadaviek členov i ďalšie), v ktorých si môžete rozvíjať a udržiavať svoju telesnú i duševnú kondíciu. Súčasťou programu denných centier sú aj tvorivé dielne, prechádzky v prírode, cvičenie, čítanie časopisov, lúštenie krížoviek, spoločenské hry, posedenie prihudbe, diskusný krúžok, rôzne výlety do blízkeho aj vzdialenejšieho okolia a mnohé ďalšie. Napríklad, v dennom centre Na úvrati sa môžete učiť aj po anglicky. Členovia centier sa stretávajú aj na spoločných posedeniach pri rôznych príležitostiach, ako sú Mikuláš, Vianoce, fašiangy, MDŽ, Veľká noc, ale tiež pri príležitosti sviatkov a životných jubileí členov centra. Kávu, čaj a malé občerstvenie v centrách zabezpečuje mestská časť. Veľmi užitočnou súčasťou denných centier je aj sociálne poradenstvo. To znamená, že pracovníci mestskej časti vám poradia napríklad aj to, ako vybaviť príspevok na stravovanie, posúdenie odkázanosti na sociálne služby a poskytnú vám tiež informácie o aktivitách mestskej časti. Nikdy nie je neskoro Stretnutie s rovesníkmi je pre každého veľkým osviežením. Veď kto vás lepšie pochopí ako tí, s ktorými môžete zaspomínať na staré časy, s ktorými si môžete vymeniť rady ohľadom zdravotných problémov, ktorí ocenia vaše skúsenosti, vedia zdieľať prípadný smútok, alebo naopak, pomôcť vám ho prekonať. Osamelosť nepristane nikomu. Ani mladým, ani tým skôr narodeným. Na nadviazanie nových priateľstiev alebo len kamarátskych kontaktov nie je nikdy neskoro. V každom z týchto denných centier vás radi privítajú. Je na vás, pre ktoré sa rozhodnete. Vyskúšať môžete všetky.  
Nivy: Temná minulosť vychytenej štvrťe

Nivy: Temná minulosť vychytenej štvrťe

Rubrika: Reportáže
Dnes by túto štvrť niekdajší obyvatelia hlavného mesta nespoznali. Pokým sa jej ľudia v minulosti zďaleka vyhýbali, dnes patria Nivy medzi najvychytenejšie časti Bratislavy. Za tú dobu si prešli obrovským stavebným, ale aj priemyselným rozvojom. Koncom 18. storočia mal Prešporok iba jedno oficiálne predmestie – Blumentál – označované aj ako Kvetné/ Kvetové údolie. Na východ od mesta ho tvorili tri ulice - Mlynské nivy, Prayova ulica (dnes 29. augusta) a Záhradnícka, v okolí ktorej sa nachádzali rodinné domy so záhradami. Cesty ostatných dvoch ulíc (Prayova, Mlynské nivy) podľa všetkého lemovali polia, sady a lúky. Ďalšie časti mimo centra Prešporka boli buď organickou súčasťou mesta, alebo spadali (až do vyrovnania s rodinou Pálffyovcov v roku 1851) pod správu Hradu (Zuckermandel, Podhradie). Nivám sa ľudia zďaleka vyhýbali Kým dnes sú Nivy považované za jednu z najlukratívnejších častí Bratislavy, na úplnom konci 19. storočia od tohto územia ľudia doslova bočili. Podľa článku Presburger Zeitung zo 14. júna 1900 nemali Mlynské nivy dobrú povesť a doslova sa považovali za nebezpečnú štvrť. Lesy na tomto území boli husto zarastené krovím a boli priam lákadlom pre "nekonformných" ľudí, ktorí nechceli byť v Prešporku oficiálne prihlásení. V tejto neprehľadnej oblasti nachádzali svoje útočisko, a preto sa domáci Prešporčania týmto končinám hlavne v noci vyhýbali oblúkom. Liečebne tuberkulózy a cholery Potom, ako sa v Európe podarilo zlikvidovať morovú nákazu, prišli nové epidémie, ako kiahne, cholera a tubera. Cholera bola obzvlášť nebezpečná, keďže sa šírila potravinami a kontaminovanou pitnou vodou. V roku 1831 sa ňou v Uhorsku nakazilo nespočetne veľa ľudí, z ktorých asi 100-tisíc neprežilo. Keď bol okolo roku 1876 prijatý zákon o zdravotnej starostlivosti a založená Štátna spoločnosť pre zdravotníctvo, vznikali na vtedajšej hranici mesta pracoviská Epidemiologickej nemocnice pre účely liečby v izolácii. Liečebňa tuberkulózy sa nachádzala na dnešnej Bajzovej ulici a prísnejší, oplotený komplex na liečbu cholery, sa nachádzal na mieste dnešného Doprastavu (križovatka Miletičova / Košická). Najväčší riečny prístav v Uhorsku Dunaj v 19. storočí vyzeral inak ako ten, ktorý poznáme dnes. V minulosti sa hlavný tok rieky rozvetvoval a utváral sieť ramien a ostrovov v oblasti východnej časti Prešporka. Zásadnejšiu zmenu priniesli až v roku 1881 plány talianskeho inžiniera a vynálezcu Graziosa Eneu Lanfranconiho, podľa ktorých sa vykonala regulácia Dunaja v rokoch 1886 – 1896. V roku 1897 sa začala výstavba prístavu (dnes Zimný prístav). V tom čase ešte nebol vybudovaný prístav ani v Budapešti, a tak tu na nejaký čas vyrástla stavba najväčšieho riečneho dopravného prístavu v Uhorsku. Súčasťou projektu prístavu boli aj sklady a železničná stanica. V najrušnejšom období tu pracovalo na projekte naraz až 14 722 osôb. Prístav bol postupne dobudovávaný a modernizovaný aj za nasledujúcich režimov. Prečo sa na Nivách nedalo dýchať? Od polovice 19. storočia rástli fabriky na predmestiach Prešporku doslova ako huby po daždi. Prvou priemyselnou lastovičkou bola továreň na spracovanie juty – Tkáčovňa Heinricha Klingera. Vznikla v roku 1888 na Bottovej ulici (pri dnešnej hranici Starého Mesta a Ružinova). V roku 1895 pribudla Uhorská cvernová továreň na výrobu nití a o sedem rokov neskôr Rafinéria Apollo na výrobu benzínu, petroleja a iných olejových komodít. S rozmachom priemyselných tovární sa Nivy postupne zaľudňovali. Začalo sa preto s výstavbou obytných domov pre novú pracovnú silu podľa zásady – lacno a úsporne. Už v roku 1894 dal podnikateľ Heinrich Klinger postaviť robotnícku kolóniu. Pozostávala z troch trojpodlažných bytových domov a niekoľkých rodinných domčekov. Neďaleko nich dal postaviť aj Závodný klub, v ktorom boli okrem iného robotníkom továrne k dispozícii vane a sprchy. Vedľa kolónie vznikla v roku 1910 na Košickej ulici továreň Gumon. Závod okrem gumených výrobkov produkoval aj linoleum, tvrdený papier a v roku 1915 získal patent na bakelit, jednu z prvých plastických hmôt. Gumon bol v prevádzke takmer sto rokov. Priemyselný rozmach síce poskytoval ľuďom prácu, ale malo to aj tienistú stránku. Nivy sa postupne stávali štvrťou s najviac znečisteným ovzduším, a preto sa kvôli sťažnostiam obyvateľov zrušila v Gumone výroba bakelitu. 500 bytov a závan nostalgie Nivy sa už počas Československej republiky začali výrazne skultúrňovať a zveľaďovať. Ešte pred druhou svetovou vojnou tu vznikla štvrť rodinných domov medzi Miletičovou a Košickou ulicou. Pribudli aj prvé bytové domy na Prievozskej (Kalmárka) a šesť typických domov s pôdorysom v tvare „H“ na Trenčianskej. Okolo roku 1950 boli práve na ružinovských Nivách položené základy prvého väčšieho sídliska v Bratislave, ktoré dostalo názov „500 bytov“. Zahusťovanie Nív neskôr pokračovalo výstavbou na Dulovom námestí (pôvodne Námestí ľudových milícií), Hotelom Dukla a Košickou ulicou. Vo štvrti známej ako 500 bytov bolo 3. apríla 1965 otvorené Kino Nivy premietaním filmu švédskej produkcie „Krátke leto“ v hlavných úlohách s Liv Ullmann a Bibi Andersson. Zo spoločenského domu sa postupom času stalo vychytené bratislavské reprízové kino. Filmy sa premietali od utorka do soboty a nedeľné dopoludnia boli vyhradené pre detského diváka. Po Nežnej revolúcii prešla kinosála pod správu Cultusu Ružinov a v roku 2011 prichýlila filmový klub Nostalgia, ktorý po dvadsiatich rokoch na pôde Stavebnej fakulty STU hľadal nové priestory. Dnes už je kino plne digitalizované a vybavené ozvučením Dolby Surround 5.1. Školy ako z budúcnosti Najstaršia dodnes fungujúca základná škola na území Ružinova bola otvorená v roku 1952 na Kulíškovej ulici. Jej tradičné zameranie na šport, najmä atletiku, ostalo zachované. Projekt športových tried tu odštartovali nadšenci už v roku 1964 a škola a jej pedagógovia dali základy mnohým reprezentantom v rôznych športových odvetviach. Veľkej obľube sa dodnes teší aj výuka tenisu. Začiatky vyučovania informatiky na stredných školách siahajú miestami až do 70-tych rokov. Na gymnáziu na Novohradskej otvorili prvú triedu so zameraním na numerickú matematiku a počítačové stroje dokonca už v roku 1963. Sprvu výuka prebiehala vo výpočtových strediskách a na Vysokej škole ekonomickej. Až v priebehu školského roka 1963/64 bola na škole zriadená strojnovýpočtová stanica, ktorá bola predchodcom výpočtového laboratória. Pod názvom Spojená škola Novohradská dnes zastrešuje aj Gymnázium Jura Hronca a ZŠ Košická.Naďalej patrí medzi najlepšie miesta pre výuku stredoškolskej informatiky na Slovensku. Súčasné Nivy ■ Byty: 7 784 (94,4 % obyvateľov) ■ Rodinné domy: 205 (0,5 % obyvateľov) ■ Obyvatelia: 11 853 ■ Rozloha: 2,45 km2 ■ Najpočetnejšie vekové skupiny: 36 - 45 rokov (21 %) a 26 - 35 rokov (16 %). ■ Väčšina obyvateľov tu býva kratšie ako 15 rokov. ■ Mladých ľudí do 17 rokov býva na Nivách približne rovnaký počet ako seniorov.  
Servis pre vodičov: Parkovanie v regulovanej zóne

Servis pre vodičov: Parkovanie v regulovanej zóne

Rubrika: Reportáže
Nebývate v lokalite s regulovanou zónou a je možné, že dopravnému značeniu úplne nerozumiete. Občas sa každému z nás stane, že potrebujeme ísť zaparkovať niekde, kde si novými pravidlami nie sme istí. Prinášame vám preto tri situácie, na ktoré sa v regulovaných zónach pýtate najčastejšie. Informačná tabuľa PAAS Uvedená tabuľa informuje vodičov, v ktorej konkrétnej parkovacej zóne sa nachádzajú, aký je kód úseku, ktorý je potrebné vybrať pri evidencii parkovania, časový úsek, v ktorom je potrebné uhradiť parkovné a suma parkovného za hodinu. Na každej takejto tabuli nájdete aj QR kód so všetkými potrebnými informáciami k parkovacej politike v uvedenej zóne. Zákaz zastavenia – vyhradené parkovanie Touto dopravnou značkou sú vyznačené parkovacie miesta pridelené konkrétnym ťažko zdravotne postihnutým občanom mestskej časti Bratislava - Ružinov. Užívateľ takéhoto parkovacieho miesta je pri kontrole povinný preukázať sa platným preukazom ŤZP. Ak ho nemáte, parkovať na týchto miestach je zakázané a hrozí vám pokuta. Parkovanie s obmedzením Táto dopravná značka označuje konkrétne miesto alebo priestor, kde je povolené zastavenie a státie. V tomto prípade dodatková tabuľa obmedzuje platnosť značky, pod ktorou je umiestnená len na vyznačené časové obdobie a len pre návštevníkov školy. V tomto prípade ide o 10 minút v časoch od 7. do 8. hodiny ráno a od 14. do 17. hodiny poobede.   
Štartuje súťaž vráťme knihy do škôl. Motivuje deti čítať, ale aj písať

Štartuje súťaž vráťme knihy do škôl. Motivuje deti čítať, ale aj písať

Rubrika: Reportáže
Obľúbená čitateľská súťaž je tu opäť. V centre pozornosti dvanásteho ročníka projektu Vráťme knihy do škôl je motivovať deti k čítaniu kníh. Novinkou aktuálneho ročníka je súťaž v písaní mikropoviedok. Súťaž je určená je pre materské, základné a stredné školy na celom Slovensku. „Vráťme knihy do škôl je krásny projekt, ktorý si získal nielen moje srdce, ale najmä obrovské množstvo priaznivcov po celom Slovensku. Fandím mu preto, lebo podporuje záujem o knihy a motivuje k čítaniu. Verím, že aj vy sa radi začítate do zaujímavých príbehov z histórie, ďalekých krajín, fantasy svetov, ale aj zo súčasnosti. Je to čas, ktorý venujete iba sebe, rozširujete si obzory, či slovnú zásobu. A to vám nikto nikdy nezoberie,“ vysvetlil predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. Princíp súťaže je jednoduchý. Stačí si prečítať ľubovoľnú knihu a napísať o nej krátky referát v rozsahu maximálne dve strany. Čitateľ má objasniť, prečo si vybral práve túto knihu a čo mu dielo prinieslo. Škôlkari nakreslia obrázok s pomocou učiteľa či rodiča. Žiaci I. stupňa základných škôl môžu poslať buď text, obrázok alebo oboje. V súťaži sa neposudzuje literárna kvalita príspevkov, dôležité je čítať. Z doručených príspevkov sa víťazi pre jednotlivé kategórie určujú žrebovaním. Novinkou aktuálneho ročníka je súťaž v písaní mikropoviedok. Tie majú mať rozsah jednu až dve normostrany. Uzávierka súťaže je 1.4.2024. V hre je aj množstvo zaujímavých cien. Ocenená bude aj najaktívnejšia škola ako aj Knižní anjeli, ktorí vedú mládež k literatúre. Na túto cenu navrhujú študenti knihovníka, učiteľa slovenského jazyka či vychovávateľa, ktorý u žiakov podporuje záujem o čítanie. Slávnostné vyhlásenie víťazov a odovzdávanie cien sa uskutoční 23. apríla v Bratislave. Súťaž Vráťme knihy do škôl organizuje Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s občianskym združením Učenie s úsmevom ako aj s ďalšími samosprávnymi krajmi na Slovensku. Viac informácii o projekte nájdete tu: www.vratmeknihydoskol.sk  
Téma mesiaca: Astronomická: Predtým a potom

Téma mesiaca: Astronomická: Predtým a potom

Rubrika: Reportáže
Počas uplynulých týždňov sa veľa hovorilo o situácii v kolónii na Astronomickej ulici. Presun drogových dílerov z Pentagonu do tejto časti Ružinova znamenal, že sa za nimi presunuli aj ich klienti. Ako to na tomto mieste vyzeralo predtým a ako po vyčistení a odstránení náletových drevín? Je v Ružinove viac podobných lokalít? A v koho kompetencii je práca s ľuďmi bez domova? Agendu pomoci ohrozeným skupinám má v Bratislave na starosť hlavné mesto. Dôvod je jednoduchý. Ľudia bez domova sa často presúvajú medzi mestskými časťami a značné množstvo z nich sem prišlo z iných miest. Komunitný plán hlavného mesta na roky 2023-2030, ktorý vychádza zo sčítania tejto skupiny ľudí v roku 2016 (nový prieskum sa robil koncom roka 2023), uvádza, že v meste bolo 2064 ľudí bez domova a najviac z nich, takmer 20 percent, sa nachádzalo v Ružinove. Astronomická je len jednou z takýchto lokalít. Presun z Pentagonu Ľudia bez domova sa v lokalite na Astronomickej ulici nachádzajú už viac ako 15 rokov, ale ešte donedávna tu nevznikali väčšie problémy. Situácia však vyeskalovala potom, ako sa sem presunuli drogoví díleri z Pentagonu a nasledovali ich klienti. Približne v prvej polovici roku 2023 sa tak začali množiť sťažnosti obyvateľov z priľahlých sídlisk na zvýšenú mieru kriminality a výskytu použitých injekčných striekačiek. Situáciu súvisiacu s predajom drog a krádežami riešila štátna aj mestská polícia. Ľudia bez domova vs. díleri Mestská časť poskytla tamojším obyvateľom základné sociálne poradenstvo vrátane informácií o tom, kde sú k dispozícii dostupné nízkoprahové služby, pracovníci sociálneho odboru zároveň prešetrovali pomery osôb v nepriaznivej sociálnej situácii (v akých podmienkach žijú, ako na tom sú, aké majú vlastné možnosti a aký typ dostupnej pomoci by bol pre nich najvhodnejší) a informovanie obyvateľov lokality s trvalým pobytom v mestskej časti Bratislava - Ružinov o možnosti požiadať o dávku v náhlej, príp. hmotnej núdzi. Starej mame s vnučkou zabezpečila mestská časť ubytovanie a škôlku. Tehotná žena, ktorá sa v tejto lokalite tiežnachádzala, pomoc odmietla, pretože podľa jej vlastných slov „býva u svojej matky“. Ostatným bolo poskytnuté poradenstvo o možnostiach, vrátane nízkoprahových ubytovní, ktoré však majú presne stanovené podmienky, za akých klientov prijímajú (bez konzumácie návykových látok a pod.). Napriek tomu, že značná časť ľudí, ktorí sa tu nachádzali, po vyčistení priestranstva miesto opustila, nešlo o presun osôb mimo územia. Mestská časť nemá právomoc nikoho presúvať na iné miesto. Odstránenie náletových drevín spôsobilo len to, že došlo k spontánnemu odchodu ľudí, ktorí obchodovali s návykovými látkami. Nocľahárne, strava a hygiena V nepriaznivej životnej situácii môžu niektorí obyvatelia a obyvateľky potrebovať pomoc formou krátkodobého ubytovania alebo prenocovania pre ľudí v bytovej núdzi. Ide o nocľahárne, útulky a sociálne ubytovne. Tieto „kamenné“ služby bývajú spojené s poskytovaním sociálneho poradenstva, prípadne poskytnutím stravy, nevyhnutného ošatenia a sprístupnením osobnej hygieny. Hlavné mesto v súčasnosti takéto služby neposkytuje, poskytujú ich však mimovládne organizácie, ktoré mesto finančne podporuje. Ich zoznam je dostupný na webe www.bratislava.sk (sociálne služby a bývanie). Píšete nám Sociálni pracovníci ľuďom bez domova prioritne poskytujú základné sociálne poradenstvo, teda aj informácie o tom, kde môžu prespať, kde sa vydáva jedlo, kde sa môžu osprchovať. Nemôžu však nikoho prinútiť využiť tieto služby. Realitou mesta sú preto väčšie či menšie skupinky, často pod vplyvom omamných látok, ktoré vidíte nielen pod mostami alebo v záhradkárskych osadách, ale často aj ako sa stretávajú a prespávajú v rôznych bytoch. Toto je len časť správ spomedzi tých, ktoré prichádzajú na adresu redakcie Ružinovského Echa alebo miestneho úradu a ktoré sa týkajú aj ďalších lokalít. „Čo robíte proti drogovým gangom, ktoré zaplavili Štrkovec? Nikoho sa neboja a ničoho sa neštítia. Aj u nás na ulici máme podobnú tlupu. ... Poškodzujú spoločný majetok, vláčia do bytu ľudí pod vplyvom rôznych návykových látok a smejú sa nám všetkým do tváre. Čo s tým urobíte?“ „Radi by sme vás požiadali o orez stromu pred našim bytovým domov, kde sa pravidelne stretávajú rôzne pochybné existencie. Byt, ktorý je v jeho priamom susedstve bol niekoľkokrát vykradnutý a nepomáhajú ani výjazdy polície.“ Alebo... „Areál je otvorený, prístupný z viacerých strán. Začal školský rok, deti chodia okolo samé zo školy.“ Na ďalšej strane nájdete kontakty na inštitúcie a organizácie, ktoré pomôžu vám aj ľuďom v núdzi.  
Odborníci vysvetľujú: Komár Tigrovaný? Nie je dôvod na paniku

Odborníci vysvetľujú: Komár Tigrovaný? Nie je dôvod na paniku

Rubrika: Reportáže
Len niekoľko dní pred uzávierkou tohto čísla Ružinovského Echa preleteli médiami na celom Slovensku bombastické až šokujúce titulky, ktoré spomínali pritom výskyt ázijského komára tigrovaného v našej mestskej časti. Opýtali sme sa preto odborníkov, či máme dôvod obávať sa a ako sa chrániť. Nie je to prvýkrát, čo sa tento druh komára objavil na Slovensku. Odborníci pripomínajú, že sa tak stalo aj v 80-tych rokoch minulého storočia, keď vajíčka putovali z Ázie do Ameriky a neskôr do Európy. „Zachytili sa na pneumatikách áut, prípadne sa k nám mohli dostať prevozom kvetov,“ objasňuje parazitológ Nasir Jalili, ktorý sa tejto problematike venuje už celé desaťročia, je členom Európskej spoločnosti klinickej mikrobiológie a infekčných chorôb a Európskej asociácie na kontrolu komárov. Zabývaný však podľa odborníkov určite nie je ani v Ružinove, ani nikde inde v Bratislave. V roku 2012 ho spozorovali na východe krajiny. Minulý rok v lete sa mal komár tigrovaný objaviť na cintoríne – aj v našej mestskej časti. Tiež sa mohol vyskytnúť pri vodných tokoch: „Na to, aby sme mohli povedať, že je u nás udomácnený, by sme museli evidovať takéto prípady aspoň 2-3 roky po sebe, čo zatiaľ nie je. Nie je teda dôvod na paniku.“ Tento rok žiadny exemplár odborníci neregistrujú. Dôvod na obavy z nebezpečných ochorení ako ebola, zika, mor či cholera, ktoré sa objavili v niektorých médiách, tak tiež neexistujú. Tento komár má dolet od miesta vyliahnutia len 200 až 500 metrov a na to, aby nejaký vírus mohol šíriť, musel by najskôr niekoho nakazeného pichnúť a potom nákazu preniesť na ďalšiu osobu. Jedna vec je šírenie vírusov, ale druhou je samotná prítomnosť komárov v tomto regióne. Faktom je, že skôr či neskôr sa ich výskyt u nás dá očakávať. „Aj to je výsledok globálneho otepľovania,“ naznačuje docent, ktorý pôsobí na viacerých lekárskych fakultách. Teplejšie letá či prívalové dažde považuje za vhodné podmienky na prežitie spomínaného druhu komára a opäť pripomína aj transport extrémneho množstva rôznych tovarov naprieč celým svetom. Záleží teda aj na každom z nás, ako sa celá situácia napokon vyvinie. Odborníkom, ktorí situáciu monitorujú, môžete pomôcť aj vy. Ak komára spozorujete, prípad môžete nahlásiť prostredníctvom aplikácie Mosquito Alert. „Zdržiavajú sa vo vlhkom prostredí, napríklad na kvetoch na hroboch,“ ozrejmuje parazitológ Jalili a vyhlásenie Slovenskej akadémie vied ho dopĺňa: „Z vrchnáčiku plastovej fľaše sa môže vyliahnuť až 200 lariev tohto druhu.“ Na množenie sú ideálne močiare, dutiny stromov či sudy s vodou na záhradách. Čo sa bude diať ďalej? Problematiku s komármi má v Bratislave na starosti magistrát hlavného mesta, ktorý na tento účel zriadil špeciálny tím „lovcov komárov“ a aj tento rok si Bratislavčania budú môcť vyzdvihnúť BTI tablety, ktoré ničia larvy komárov. O tom, kedy budú k dispozícii budeme informovať aj v Ružinovskom Echu. Viac informácií na www.bratislava.sk (životné prostredie a výstavba - životné prostredie – ochrana prírody a krajiny – lovci komárov).  
Nová atrakcia: Umelý kopec na hranie

Nová atrakcia: Umelý kopec na hranie

Rubrika: Reportáže
Zeleň, parky, poloha blízko centra, občianska vybavenosť aj jazerá. To všetko možno nájsť v Ružinove. Aj preto je táto mestská časť obľúbeným miestom na život pre ľudí všetkých vekových kategórií. A teraz pribudne priamo na Bachovej na Pošni ešte jedna atrakcia – kopec na sánkovanie podobný tomu, ktorý môžete vidieť na susediacich Ostredkoch. Ružinov je obľúbeným miestom pre život a štatistiky to jasne potvrdzujú. Pribúda a sťahuje sa sem najviac ľudí zo všetkých miest a obcí v krajine. Na rovine však chýba jediné – kopce, na ktorých by sa mohli deti poriadne vyšantiť. Nielen v lete, ale aj v zime. Keď náhodou v zime napadne – síce mnohými neobľúbený sneh – nemajú sa kde sánkovať. Nejde však o problém, ktorý by sa nedal vyriešiť. Už pred rokmi jeden umelý kopec vyrástol na Ostredkoch a stal sa z neho celoročne obľúbený priestor na hranie. Teraz prišla príležitosť vybudovať umelý kopec aj na Pošni, kde sa práve realizujú drenážne úpravy na ihrisku Bachova na lepšie odtekanie vody. Ako základ poslúžila práve hlina, ktorú bolo treba odkopať pred opravou ihriska. Zeminy na postupné budovanie takejto atrakcie je dosť. Využije sa totiž tá, ktorá je „na sklade“ po výstavbe dvoch nových základných škôl - na Ostredkoch a na Štrkovci. Kopec však nevznikne len tak zo dňa na deň navezením hliny. Ide predsa len o dlhší proces a tak ako pri každej stavbe, aj teraz je potrebná trpezlivosť. Hlina sa musí totiž navážať na etapy, postupne, po celý rok. Výsledok však bude stáť za to. Nebude to len taký obyčajný kopec na hranie. Napokon na ňom pribudne aj 7 metrov dlhá šmykľavka zapustená v teréne. Zhotovená bude z takého materiálu, aby naozaj mohla slúžiť po celý rok.  
Seniori: Testovanie zraku našich seniorov

Seniori: Testovanie zraku našich seniorov

Rubrika: Reportáže
Zdravé oči sú jedným z najcennejších darov, ktoré máme. Často si to neuvedomujeme až do okamihu, keď sa nám zrak začína zhoršovať a vnímame, ako veľmi to ovplyvňuje množstvo aspektov našich každodenných životov. Tesne pred Vianocami sa preto prvá časť našich seniorov z denných centier a Domova dôchodcov na Pažítkovej zúčastnila merania zraku a následne dostali okuliare podľa ich potrieb.  Odborní pracovníci boli z našich seniorov príjemne prekvapení. Mnohí z nich sa o svoj zrak dôkladne starajú, navštevujú očného lekára a nosia také okuliare, ako ich zrak vyžaduje. Pár výnimiek sa však našlo. Ako napríklad seniori, ktorí nosili také okuliare, ktoré nespĺňali zdravotné požiadavky, alebo takí, ktorí ich mali polámané a doškriabané. Niektorí mali okuliare za pár eur z drogérie, iní niekoľkokrát prelepené lepiacou páskou. Toto však môže spôsobiť ďalšie zhoršovanie zraku. A hoci každý chce mať svoj zrak v poriadku, v mnohých prípadoch im to ich situácia, najmä finančná, nedovoľuje. Práve toto bolo inšpiráciou pre projekt Fokus pre seniorov, ktorý vznikol spoluprácou mestskej časti, Nadácie MiddleCap Help a Fokus očnou optikou. Jeho cieľom je dopriať seniorom dôstojné podmienky pre ich zrak v starobe a po pilotnej časti v Ružinove bude pokračovať aj ďalej naprieč Slovenskom.  
Vzácne jubileum: Jozef Opavský oslávil 100 rokov. Projektoval Košickú, opravil aj hrad

Vzácne jubileum: Jozef Opavský oslávil 100 rokov. Projektoval Košickú, opravil aj hrad

Rubrika: Reportáže
Pokojná časť je ten Prievoz – hmýria sa myšlienky pri prechádzke touto časťou Ružinova. Zimné teploty vytvárajú srieň na konároch a mráz by chcel štípať až do kosti. Duša ale pookreje pri stretnutí so vzácnym človekom. Ružinovčan Jozef Opavský nedávno oslávil 100 rokov. Jeho spomienky na projektovanie Košickej ulice či rekonštrukciu Bratislavského hradu sú však aj po rokoch ako živé.  Je to ako vstup do galérie. Plnej nádherných obrazov, ale najmä úchvatných spomienok. Opisom toho, čo čiperný senior zažil, sa prenášame na miesta po celej zemeguli. Napokon sa však aj tak vždy spoločne vrátime na rodnú hrudu... pri spomienkach na stavby v hlavnom meste aj samotnom Ružinove. Pracoval, cestoval, maľoval Sám hovorí, že prešiel všetky svetadiely. „Videl som všetky veľké krajiny, hlavné mestá... od Japonska, cez Čínu, Indiu, všetky štáty v Európe...,“ vymenúva s priznaním, že jeho cieľom bolo vidieť najväčšiu stavbu, najväčšiu priehradu či diela svetových umelcov, čo sa mu aj podarilo. Za najkrajšiu krajinu pritom označí Irán. „Keď som chodil po svete, tak som najskôr pracoval, potom chodil po pamiatkach a napokon som ich namaľoval,“ vysvetľuje to množstvo obrazov v domácnosti, na ktorých vidieť európske pamiatky, ale aj skvostný Tádž Mahal. Vynára sa však otázka, ako sa dalo cestovať za bývalého režimu, keď na cestu za hranice boli potrebné cestovné doložky. „Pochodil som Viedeň, Budapešť, stavali sme vo (vtedajšej) Juhoslávii, Aténach. Keby som chcel, tak som tam mohol dávno zostať, ale ja som sa vždy vrátil. Videli, čo som urobil pre mesto,“ načrtne tiež oslávenec vzťah k Bratislave a prezrádza aj pozície, aké v minulosti zastával: „Bol som riaditeľom Bratislavských vodární aj námestníkom Bratislavského stavebného podniku.“ Dnes, po tých rokoch, už len ako paradox vyznieva fakt, že posledné mesto, ktoré navštívil, bol pred pandémiou koronavírusu práve ruský Petrohrad. Divadlo aj hrad Na rodnú krajinu, či hlavné mesto však nikdy nezanevrel. Aj keď je rodákom z Nitry a do hlavného mesta prišiel na štúdiá. „Všade dobre, doma najlepšie. Najlepšie je prísť domov, doma máte okolo seba ľudí, ktorých poznáte, všetko je známe,“ spomína aj pri pohľade na fotografie či dokumenty o stavbách, ktoré sú spojené s jeho menom. „Národné divadlo sme rekonštruovali, vtedy bol riaditeľom Janko Kákoš, môj kamarát ešte z Nitry. On zabezpečil peniaze, my opravu. Ale keby ste vedeli, koľko trusu od holubov bolo na povale. Vtedajšie JRD to ale s radosťou zobralo,“ zasmeje sa s tvrdením, že to prezradil prvýkrát. Pri téme rekonštrukcie hradu zase spomína na majstrov, ktorí ovládali ťažkú robotu. „Nerobili bežné klenby, ale kobylie hlavy. To je úplne niečo iné ako paneláky z tehál,“ upozorňuje. Dnes mu je ľúto, že nájsť dobrého šikovného murára je zložité. „Keď bola hrubá stavba hotová, nikto si neuvedomil, že sme celú stavbu robili bez stavebného povolenia, dozoru,“ priznáva s odstupom času. A pýta sa: „Viete, prečo sú schody také široké? Slúžili nie na pešiu chôdzu, ale pre kone. Veď v okolí boli stajne. Dnes prerobené na kancelárie.“ Požiadavka osobného priateľa J. Alexyho Bola to práve rekonštrukcia Bratislavského hradu, ktorá ich zblížila so spisovateľom a maliarom Jankom Alexym. Ten pohľadom na zničenú dominantu trpel, peniaze žiadal aj v Prahe. Avšak bez úspechu. „Mesto to odmietlo financovať, išiel som na Krajský národný výbor. Tam mi povedali, že to budú financovať, keď to bude mať kto stavať,“ opisuje začiatky Jozef Opavský. S profesorom Alfrédom Pifflom z Fakulty architektúry sa dohodli na postupe. Študenti čistili priestor a oni chystali záchranu dominanty mesta nad Dunajom. Janko Alexy býval vtedy len niekoľko ulíc od hradu, takmer každý deň sa chodil pozerať, ako stavba napreduje. „Často sme sedávali u nich v kuchyni. Ateliér nemal, žil tu len v malom byte. S mestom sa dohodol, že mu dajú pozemky, na ktorých si postaví dom a po jeho smrti z neho vznikne múzeum,“ hovorí s úctou o priateľovi. Mesto mu síce pozemok pridelilo, ale aj mu ho naúčtovalo. „Nemal peňazí nazvyš. Ani na poslednú splátku za dom. Napokon nášmu podniku zaplatil obrazmi, ktoré boli v červenom kútiku – pohľad z Malinovského ulice na Slavín,“ hovorí. Dom však Alexy napokon mestu odmietol odovzdať. Myšlienka o vybudovaní Košickej Časť života oslávenca Jozefa Opavského je spojená aj s pôsobením v Stavokombináte, teda podniku, ktorý mal na starosti všetky cesty. „Vtedy ešte nepatrili mestu, ale postupne mesto rástlo a bolo treba aj bulváre. Také som videl v Paríži, kde som bol ako študent a zanechalo to vo mne spomienku,“ hovorí. A tak pri „Manderláku“ vyrástlo námestie. Prízemné domy, ktoré tam boli, sa zbúrali. „Potrebovali sme ale rozšíriť chodník, bytovému podniku som to predostrel, vybúrajme to prízemie, nech tadiaľ chodia ľudia a oni súhlasili. Rovnaké sme urobili aj na Špitálskej ulici.“ Práve v tom období skrsla aj myšlienka na vybudovanie Košickej ulice. „Keď sme toto urobili, tak prišla požiadavka, aby sme urobili aj novú cestu – od trhoviska cez zimný prístav až k Dunaju... bolo ale treba urobiť projekt – bez výjazdu k trhovisku, kde bolo zariadenie zdravotníctva a nemohla ísť k Dunaju, lebo v ceste bol spoločenský dom,“ vracia sa v spomienkach, ako sa budovalo mesto aj ulica, ktorá v súčasnosti patrí v Ružinove k tým najznámejším. Už len jedno želanie Káva je už dávno vypitá, čas sa výrazne posunul. Rozprávanie by mohlo pokračovať ešte celé hodiny. 100 -ročný senior Jozef Opavský je stále plný energie. Tvrdí však, že už nesníva o ničom. „Som rád, že sa mi podarilo tie najťažšie obdobia prežiť vďaka mojej manželke,“ vzdáva hold sympatickej seniorke Valérii, ktorá stojí po jeho boku. Len mierne sa posťažuje na sociálny systém a nízky dôchodok. Spoločne to však – ako hovorí – zvládnu. Do ďalších rokov si želá len jednu vec: „Nechcem byť na obtiaž.“ Jozef Opavský vyštudoval Stavebnú fakultu, má tri dcéry – dve žijú v zahraničí, jedna neďaleko Bratislavy.   
Kultúra: Divadlo Aréna hráva aj v Ružinove

Kultúra: Divadlo Aréna hráva aj v Ružinove

Rubrika: Reportáže
Kým sa Divadlo Aréna vráti do svojich zrekonštruovaných priestorov na druhom brehu Dunaja, hráva svoje inscenácie na viacerých scénach. Jednou z nich je aj Dom kultúry Ružinov.  Od začiatku roka si už milovníci divadla mohli vychutnať známu inscenáciu svetovej drámy z pera Tennesseeho Williamsa Sklenený zverinec v hlavnej úlohe s Emíliou Vášáryovou, ale aj predstavenia určené pre našich najmenších – rozprávky Tučniaci koláče nepečú a Zvieratká na letisku. V marci si Divadlo Aréna pripravilo pre divákov tri predstavenia. Dve z nich odohrá počas pracovných dní v dopoludňajších hodinách, a tak sa na ne môžu tešiť najmä organizované skupiny žiakov, študentov, ale aj seniorov. Prvým titulom bude skvelá konverzačná komédia súčasnej francúzskej autorky Yasminy Rezy s názvom Bella figura, ktorá rieši naše vzťahy, pretvárku a zúfalú snahu o nájdenie zmyslu života. Predstavia sa v nej Peter Trník, Zuzana Porubjaková, Lenka Barilíková, Ján Jackuliak a Zuzana Kocúriková. Náhodné stretnutie týchto piatich ľudí pri pohári šampanského a morských ježkoch, sa náhle zmení na absurdne vyšinutý večer. Za kultúrou sa do divadla môžu vybrať aj deti materských a základných škôl, pre ktoré je určená krásna rozprávka s pesničkami Zvieratká na letisku o kamarátstve a o tom, že lož má krátke nohy a klamať sa nevypláca. Večer odohráme predstavenie Ľadvina, z pera rakúskeho dramatika a kabaretiéra Stefana Vögela. Dramaticky vystavaná komédia o krehkosti manželstva a sile priateľstva nenechá chladným nikoho. Stačí položiť svojmu manželovi alebo manželke jednoduchú otázku - daroval(a) by si mi svoju ľadvinu? Odpoveď na túto otázku budú hľadať dva manželské páry v podaní Soni Norisovej, Marka Igondu, Lenky Barilíkovej a Gregora Hološku. Prijmite pozvanie, vyberte sa do divadla a doprajte si poriadnu dávku kultúry s Divadlom Aréna. 18.3.2024 o 10:00 | BELLA FIGURA (komédia) – odporúčame pre študentov stredných škôl a seniorov 19.3.2024 o 10:00 | ZVIERATKÁ NA LETISKU (rozprávka s pesničkami) – odporúčame pre deti z materských a základných škôl 27.3.2024 o 19:00 | ĽADVINA (komédia) Viac informácií nájdete na stránke www.divadloarena.sk.  
Predstavme si.. Ostredky. Najzelenejšie sídlisko Ružinova

Predstavme si.. Ostredky. Najzelenejšie sídlisko Ružinova

Rubrika: Reportáže
Táto štvrť nie je výnimočná len tým, že ako v jedinej z celej Bratislavy sa tu vďaka názvom niektorých ulíc budete cítiť ako v galaxii. Nájdete tu aj rozľahlý park a najviac zelene zo všetkých štvrtí Ružinova a to aj napriek tomu, že takmer žiaden obyvateľ Ostredkov nebýva v rodinnom dome. Zaujímavá je aj štatistika, ktorá hovorí o tom, že viac ako polovica ľudí tu žije dlhšie ako 15 rokov.  Ostredky nie sú len paneláky a neobjavili sa až v šesťdesiatych rokoch. Pred storočím však táto lokalita vyzerala úplne inak a spájala sa s dvoma rozdielnymi témami - zeleninou a večným odpočinkom. Ako sa mesto rozrastalo, pribúdali obyvatelia, ale aj nové miesta pre večný odpočinok. Keď vznikol Martinský cintorín, bol ešte za hranicami Bratislavy, smerom na Ivanku pri Dunaji. Už v tom čase tu však boli pochované viaceré významné osobnosti, ako spevák František Krištof Veselý, alebo neskôr prozaik Dominik Tatarka, hudobný skladateľ Alexander Moyzes, maliar Ernest Zmeták, herec Jozef Adamovič či právnik Ernest Valko. Pôvodné oplotenie cintorína z roku 1919, kedy bol vysvätený, bolo iba z Trnavskej cesty. Betónové stĺpy a podmurovku realizovala známa prešporská firma Pittel – Brausewetter a kovová časť oplotenia je z dielne umeleckého zámočníctva Ľudovíta Mártona. Obvodový múr, ako ho dnes poznáme, sa dokončil až v 70-tych rokoch. Z leteckých snímok z roku 1955 vidno, že na tomto území, až na pár usadlostí, boli iba polia. Toto riedke osídlenie bolo roztrúsené popri vtedajších uliciach ako Stará Pečenská, Tekvicová, Chotárna a v susedstve Martinského cintorína. Polia obrábali prevažne Bulhari, ktorí tu pestovali zeleninu. Začiatkom 60-tych rokov pribudol na Ostredkoch aj vojenský sklad, na mieste ktorého boli v roku 1979 postavené 8-poschodové bytovky na Sputnikovej ulici. Hranice dnešných Ostredkov boli dané už dávno. Tvorili ich dnešné línie Trnavskej a Vrakunskej cesty, ktoré existovali už pred 19. storočím. Boli hlavným východom z Prešporku na Serdahel (dnešná Dunajská Streda.) Západný okraj Ostredkov (dnes Tomášikova ulica) zasa kopíruje vtedajšie Mlynské rameno, tzv. Smradľavku. Viac stromov ako bytov 20. augusta 1964 sa na titulnej strane Večerníku objavila fotografia s popisom „Začiatok výstavby na Ostredkoch“. Tie boli súčasťou komplexu štyroch sídlisk, no mali svoj unikátny urbanistický ráz. Vyznačovali sa napríklad absenciou tranzitných ciest. Znamená to, že naprieč sídliskom ste nevedeli prejsť autom s využitím rezidenčných ulíc, čo značne znižovalo cestnú premávku v štvrti. Ostredky boli tiež bytovo úplne vyvážené. Ak by sme totiž hľadali bod, ku ktorému to majú všetci obyvatelia obvodu v priemere najbližšie, nachádzal by sa presne v strede veľkého centrálneho parku. Ten je ďalšou devízou tohto sídliska. Sprvu bol pomerne prázdny a plný trávnatých plôch a dobových sôch. Postupne sa však z Ostredkov stala jedna z najlesnatejších štvrtí v Ružinove. Dnes tu rastie viac ako 6-tisíc stromov. Bytová výstavba napredovala na Ostredkoch pomerne rýchlo a prví obyvatelia bývali v nových bytoch už pred Vianocami v roku 1964. Do dvoch rokov tu postupne pribudlo až 3 400 bytov a odvtedy sa sídlisko príliš nezahusťovalo. Pre nových obyvateľov bolo treba postaviť aj školy. Prvé dve základné vznikli na Ostredkovej. Ľudia ich podľa ich fasád prezývali „červená“ a „modrá“. Z červenej je dnes stredná športová škola a modrá funguje dodnes ako Základná škola SNP, Ostredková 14. Ešte pred panelákmi sa začala realizácia komplexného areálu pre výchovu učňovského dorastu. Fungovať začal v roku 1965 a jeho súčasťou bolo stavebné odborné učilište, ktoré už dnes neexistuje. Na jeho mieste je obchod s potravinami a parkovisko. Pri parku si v 80-tych rokoch našla nové sídlo aj jedna z historicky najstarších škôl na Slovensku - Stredná priemyselná škola stavebná a geodetická. Vznikla už v roku 1919 a po jej presťahovaní do Ružinova bola najväčšou školou v Západoslovenskom kraji. V škole sa nachádza aj múzeum s trvalou expozíciou geodézie, kartografie a katastra. Vesmír v Ružinove Ak sa chcete zorientovať na Ostredkoch, dozaista budete mať pocit, ako by ste ocitli vo vesmíre. Môžete sa tu presúvať z Mesačnej na Sputnikovú, z Polárnej na Súmračnú či z Poludníkovej na ulicu Planét. Zaujímavosťou je, že Poludníková ulica je takmer rovnobežná s rovníkom a Rovníková zase s poludníkom. Ale „cestovať“ tu môžete aj po Raketovej, Súhvezdnej, Uránovej, Obežnej, Galaktickej či Družicovej. Z Meteorovej, v severnej časti Ostredkov, sa zase dostanete na Jesennú či Zimnú ulicu. Západným okrajom parku rovno do Budúcnosti. Začiatkom 70-tych rokov bolo zvykom do novovystavaných sídlisk projektovať aj menšie obchodné domy, ktoré mali obyvateľom priľahlých činžiakov poskytnúť nákupy pod jednou strechou. To bol prípad aj výstavby obchodného domu Budúcnosť na Ostredkoch, výstavba ktorého stála 12 miliónov korún československých. Výstavbu Budúcnosti majú na svojom konte, ako v pri mnohých iných stavbách v hlavnom meste, Pozemné stavby Bratislava. V jednoposchodovej budove obchodného centra naprojektovali okrem rôznych druhov obchodov aj moderne vybavenú reštauráciu s kaviarňou a komunálne služby. Budúcnosť otvorili v septembri 1971. Hviezda a vízie Podľa pôvodného plánu malo každé z ružinovských sídlisk plniť svoju úlohu. Ostredky boli navrhnuté pre administratívu a úrady. Výstavba týchto objektov prebehla prakticky naraz - v rokoch 1971 a 1972. Najväčším z nich bola Budova Podnikov zahraničného obchodu, neskôr miestnym známa ako Petrimex. Pôvodne tu sídlili podniky zahraničného obchodu - Chemapol, Drevounia, Intercoop. V strede jej štvorcového pôdorysu sa nachádzala zasadacia sála pre 200 ľudí osvetľovaná cez átrium. Budova mala aj výrazné slnolamy. Tie v deväťdesiatych rokoch z budovy odstránili a neskôr, v roku 2004, prešla celkovou rekonštrukciou. Dnes tu má kancelárie daňový úrad. Okrem Petrimexu tu stáli ešte ďalšie administratívne budovy. V jednej z nich sídlil Obvodný výbor KSČ. Na streche budovy sa vynímala veľká červená hviezda, ktorá v noci svietila – rovno do okien obyvateľov na Radarovej. Posledným objektom na Ostredkoch, ktorý dotváral plánované centrum obvodu Ružinov, boli obradná sieň a zasadacie priestory miestnej samosprávy. V budove sa nachádzala veľká zasadacia miestnosť a sobášna sieň s amfiteátrovým sedením pre 80 ľudí. V budove sídlil aj národný výbor. Dnes v nej nájdeme Paneurópsku vysokú školu. Tieto tri objekty zjednocoval predovšetkým tandem architektov - Iľja Skoček, Ľubomír Titl - ktorí sa pod vedením Dušana Kedra podieľali aj na plánovaní samotných ružinovských sídlisk. Neskôr boli vízie pre okolie budov Petrimexu, obvodného výboru a obradnej siene oveľa ambicióznejšie. Projektová štúdia z roku 1981 v susedstve týchto troch budov videla Štátnu banku československú. V plánoch sa počítalo aj s novými podchodmi pod križovatkou Tomášikova - Ružinovská. Z tejto štúdie však ostala iba abstraktná idea. Súčasné Ostredky ■ 4 824 bytov ■ 8 391 obyvateľov ■ rozloha: 0,986 km2 ■ Na Ostredkoch prakticky nenájdeme žiadne rodinné domy. V jedinom, ktorý sa tu zachoval, je dnes reštaurácia. ■ Sídlisko sa vyznačuje vyšším počtom seniorov. Je ich tu až 21 %, čo je o 2,5 % viac ako je ružinovský priemer. Množstvo detí a mládeže je tu zasa nižšie ako priemerne vo zvyšku Ružinova (17,1 %). ■ Až 60 % miestnych obyvateľov tu žije dlhšie ako 15 rokov alebo od narodenia.  
Služba pre rodičov malých detí. Jasle aj na jeden deň

Služba pre rodičov malých detí. Jasle aj na jeden deň

Rubrika: Reportáže
Lekár, úrady, nákupy... A zrazu neviete, ako to všetko stihnúť s malým dieťaťom? Riešením môžu byť jasličky. Vyskúšajte špeciálnu službu, ktorú len nedávno zaviedli v ružinovských jasličkách na Palkovičovej.  Jednorazové jasle sú tu pre vás v prípade, že máte dieťatko vo veku od 18 do 36 mesiacov. Kvalitná starostlivosť o vaše dieťa, v podobe odborného personálu, je v tomto prípade k dispozícii každý pracovný deň v čase od 7:30 do 15:30. Za každú začatú hodinu bez stravy je poplatok štyri eurá. V prípade množstva povinností v jasliach zabezpečia aj stravovanie, presne podľa odporúčaní pre danú vekovú kategóriu, vrátane zabezpečenia pitného režimu. Poplatok je 2,90 eura za jeden pracovný deň. Podrobné informácie vám poskytnú priamo v jasliach na Palkovičovej. Pomôžu aj rodičom Novinku prinášajú jasle aj v otázke vzdelávania rodičov. 8-týždňový svetovo uznávaný program, ktorý sa na Slovensku realizuje prvýkrát, dá rodičom zručnosti ako vybudovať pevné rodinné vzťahy či zvládať nevhodné správanie detí. Program je rozdelený na dve časti. V prvej, sa na štyroch osobných stretnutiach učia samotní rodičia o tom, aké faktory ovplyvňujú správanie dieťaťa, ako vhodne dieťa podporiť a hľadať riešenia na dané problémy. Druhá časť Pozitívneho rodičovstva otvára zase 3-týždňovú cestu (aj) k okamžitej telefonickej konzultácii. Práve takouto, už overenou metódou, sa posilní vzťah rodiča s dieťaťom bez hádok či kriku. Cieľom programu je udržiavanie zmien, ktoré sa uskutočnili a stanovením si ďalších cieľov nielen v správaní dieťaťa ale aj samotného rodiča.   
Pýtali ste sa: Čo sa chystá na obľúbených miestach?

Pýtali ste sa: Čo sa chystá na obľúbených miestach?

Rubrika: Reportáže
V Ružinove je viacero miest, ktoré si obľúbili nielen domáci, ale aj ľudia z ostatných častí Bratislavy – medzi také patria určite trhovisko Miletičova a okolie jazera Štrkovec. Zároveň máme vo svojom okolí priestory, ktoré by si zaslúžili kompletnú rekonštrukciu, aby mohli začať slúžiť komunite z danej lokality - ako napríklad park na Vietnamskej. . Prinášame vám stručný prehľad ideových zámerov revitalizácie spomínaných troch lokalít. Celé znenie schválených zámerov nájdete na webe mestskej časti, v tomto texte uvádzame len informácie, na ktoré sa najčastejšie pýtate. A čo sa bude diať ďalej? Na základe týchto materiálov vypracuje Metropolitný inštitút Bratislava ako spolupracujúca inštitúcia zadanie architektonickej súťaže. Areál hier Radosť Štrkovec Areál hier by sa mal stať jedným z najlepších ekologických a zelených voľnočasových areálov pre deti a mládež na Slovensku, v ktorom rodiny dokážu stráviť celý deň a má slúžiť ako miesto v meste, ktoré obyvateľom pomáha znášať dôsledky klimatickej zmeny. Súčasťou detského ihriska je už takmer 50 rokov socha ťavy, ktorej autorom je Rastislav Miklánek a ako symbol areálu by aj do budúcnosti mala byť umiestnená na mieste adekvátnom historickému odkazu, ktorý sa s ňou spája. Štrkovecký amfiteáter v súčasnej dobe nemá adekvátne využitie. Skúsenosti ukázali, že vzhľadom na rušenie okolitých obytných budov hlukom sa stal miestom nevhodným pre akúkoľvek hudobnú produkciu, pri ktorej sa vyžaduje čo i len o trochu silnejšie ozvučenie. V rámci architektonickej súťaže sa preto bude hľadať aj alternatívne využitie pre tento priestor. Areál hier Radosť sa v minulosti spájal s viacerými vodnými prvkami (fontána, bazénik pre deti, lodičky), ktoré sa u obyvateľov tešili veľkej obľube. Mestská časť preferuje riešenie, ktoré by nadviazalo na túto tradíciu, napríklad vo forme vytvorenia detského vodného ihriska. Ružinov tiež hľadá riešenie, ktoré by zabezpečilo, že aspoň časť detského ihriska bude upravená tak, aby bola celoročne využiteľná a adekvátne osvetlená. Preferovanou možnosťou pritom nie je vznik interiérovej herne, ale prekrytie časti alebo celého detského ihriska tak, aby bolo chránené pred snehom a dažďom a aby mohlo byť večer adekvátne osvetlené bez toho, aby to rušilo obyvateľov v blízkom okolí. Trhovisko Miletičova Ostane všetko, čo majú Ružinovčania na Miletičke radi, len bude lepšia. Zámer opisuje budúcnosť obľúbeného trhoviska doslova ako: „Bratislavský Naschmarkt. Trhovisko Miletičova sa pri zachovaní svojho genia loci stane moderným a ekologickým miestom nielen pre nákupy obyvateľov Bratislavy, ale aj pre ich stretávanie sa, gastronomické zážitky a lokálne kultúrne podujatia, sedem dní v týždni, od rána až do večera.“ Aj po rekonštrukcii ostane Trhovisko Miletičova najväčším otvoreným trhoviskom na Slovensku. Ružinov jednoznačne potvrdil, že akékoľvek iné spôsoby využitia areálu na akýkoľvek iný typ rozvoja a developmentu sú neprípustné a zámer nepočíta s výstavbou klasickej uzavretej tržnice. Podmienkou úspechu náročného projektu revitalizácie je premena Miletičky na miesto, ktoré bude lákať viaceré skupiny zákazníkov – nielen tých, ktorí sem sobotu čo sobotu prichádzajú nakupovať, ale aj pracujúcich z okolia za účelom obedového stravovania, mladých i starších obyvateľov unikátnou gastronómiou, širokú verejnosť lokálnymi kultúrnymi podujatiami, blšími trhmi, a podobne. Mala by sa stať miestom, ktoré nežije len v čase hlavných nákupov, ale počas celého dňa každý deň v týždni, a ktoré sa z miesta nákupov stane miestom stretávania sa. Vzdelávací – voľnočasový park Vietnamská Školský areál na Vietnamskej ulici už roky chátra, má však vysoký potenciál a takmer celý využiteľný areál je vo vlastníctve hlavného mesta, resp. mestskej časti. Hlavným zámerom mestskej časti je využiť ho pre aktivity školstva a základnej občianskej vybavenosti pre obyvateľov z okolia (najmä: šport, park, detské ihrisko, výbeh pre psov a podobné funkcie). Absolútne vylúčené je akékoľvek využitie na funkcie bývania, kancelárskeho a akéhokoľvek iného komerčného developmentu. Na základe viacerých spoločných rokovaní medzi mestskou časťou a magistrátom hlavného mesta sa ako najvhodnejšia alternatíva javí vyhlásenie verejnej súťaže na koncesiu predmetných pozemkov, v rámci ktorej by sa víťaz koncesnej súťaže zaviazal prenajať si predmetné pozemky na dlhšiu dobu (rádovo 30 - 50 rokov), vystaval a prevádzkoval by na nich základnú školu, ktorú by po uplynutí doby prenájmu previedol do vlastníctva mesta, resp. mestskej časti. Škola pre približne 400 detí by vznikla na mieste troch nevyužiteľných pavilónov bývalej (zhorenej) školy. Vnútroblok školy by tvoril verejný priestor, park a menšie športovisko. Zároveň bude potrebné vyriešiť umiestnenie a vytvorenie nového detského ihriska, ktorého vznik je jednoznačnou podmienkou mestskej časti. Rovnako sa bude dbať na zachovanie zelene a vzrastlých stromov. Mestská časť plánuje rekonštrukciu existujúcej športovej haly a rekonštrukciu bývalého DK Bulharskej. Tieto projekty tiež čiastočne súvisia s riešením lokality školy a parku na Vietnamskej. Kompletné znenie ideových zámerov nájdete na www.ruzinov.sk  
Ružinov v roku 2023

Ružinov v roku 2023

Rubrika: Reportáže
Ružinov je druhou najväčšou mestskou časťou Bratislavy s viac ako 86-tisíc obyvateľmi, 46-tisíc bytmi a 3 200 rodinnými domami, a tak niet divu, že sa tu stále niečo deje. Ani rok 2023 nebol výnimkou. Postavilo a zrekonštruovalo sa množstvo budov a objektov, opravili sa kilometre cestných komunikácií a prisťahovalo sa viac ako 5-tisíc nových obyvateľov. A to ani zďaleka nie je všetko. Predstavujeme vám Ružinov v číslach.   INVESTIČNÉ PROJEKTY MESTSKEJ ČASTI – REALIZÁCIA STAVEBNÝCH PRÁC  ZŠ Medzilaborecká - výstavba nového pavilónu učební, novej telocvične; prístavba novej časti jedálne  ZŠ Ostredková - rozšírenie kapacity ZŠ - výstavba nového pavilónu učební a výstavba telocvične  Mestská polícia, Listová ul. - rekonštrukcia sídla  Mestské centrum Hojdana - oprava a zateplenie strechy  Spoločenský dom Trávniky - rekonštrukcia schodov a terasy, oprava vstupu do budovy  Knižnica, Bachova ul. - kompletná rekonštrukcia priestorov  ZŠ a MŠ Borodáčova - zriadenie výdajne stravy a jedálne v budove na Tomášikovej ul.  ZŠ Ružová dolina - rekonštrukcia telocvične  Lokalita Pálenisko - výstavba kanalizácie a vodovodu  MÚ Bratislava - Ružinov - nové klientske centrum pre občanov    ZELENÉ PROJEKTY  vegetačná strecha – zrealizovaná na pavilóne učební a telocvične v objekte ZŠ Ostredková   vodozádržné opatrenia boli realizované formou vsakovania dažďovej vody systémom vsakovacích boxov v zemi a na objektoch ZŠ Medzilaborecká – novostavba pavilónu učební a telocvične a na ZŠ Ostredková - výstavba nového pavilónu učební a výstavba telocvične   PRE DETI  2 nové škôlky v komplexe Nuppu  3 zrekonštruované detské ihriská: Me- sačná, Haburská – Rodinka, Sputniková (čiastočná rekonštrukcia)   opravilo sa 62 hracích prvkov na 34 detských ihriskách   PRE ŠPORTOVCOV  pribudlo nové workout športovisko na Haburskej    NOVÉ STAVBY   162 vydaných stavebných povolení k novostavbám a zmenám dokončených stavieb   379 vydaných písomných súhlasov s ohlásenými stavebnými úpravami a drobnými stavbami   CESTY A PARKOVISKÁ  vymenilo sa 15 000 m² povrchov ciest, chodníkov a parkovísk v hodnote 2 300 000 €   parkoviská: Súmračná, pri Martinskom cintoríne, Prešovská, Štefunkova   chodníky: Hraničná, Astrova, Zvolenská, Pivoňková   cesty: Zelinárska, Mesačná, Kozmonautická, Meteorova, Zimná, Oravská Dohnányho, Kladnianska, križovatka Mlynské luhy   PARKOVANIE  vznikli 2 časti zóny PAAS: ■ RU2 – časť Klingerova kolónia ■ RU3 – časť Štrkovec   NOVÉ ADRESY  199 prečíslovaných evidenčných čísel na súpisné a zapísaných chýbajúcich súpisných čísel (adries) do registra adries  86 novovzniknutých adries pre novostavby 285 celkovo zapísaných nových adries do registra   ČINNOSŤ VEREJNO-PROSPEŠNÝCH SLUŽIEB  vyviezlo sa 390 ton suchého lístia  obnovilo sa 350 priechodov pre chodcov  285 ton prevzatého záhradného odpadu od obyvateľov  pokosených bolo 750 hektárov zelene (4,5 kosby počas roka)  7 zimných zásahov na odpratanie snehu  vyviezlo sa 500 ton starého a priviezlo 500 ton nového piesku  vyčistilo sa 186 km chodníkov a komunikácií III a IV triedy  spotrebovalo sa 107 ton soli na posyp ciest a chodníkov   NOVÍ OBYVATELIA RUŽINOVA  pribudlo 5 161 nových občanov s trvalým pobytom (z toho 1 564 detí do 18 rokov)  881 sa prisťahovalo do štvrte Nivy  844 Štrkovec  791 Prievoz  531 Trnávka  464 Trávniky  412 Ostredky  380 Starý Ružinov  338 Pošeň  329 Ružová dolina  191 je prihlásených s trvalým pobytom na MÚ Ružinov Do novostavieb sa sťahovalo najviac ľudí v zóne Nivy juh (od Súkenníckej po Jarabinkovú) - 239 a do komplexov Nuppu (Hraničná / Mlynské nivy) – 228 a Galvaniho dvory (Galvaniho / Na križovatkách) – 174. Ale veľká časť nových obyvateľov Ružinova prišla bývať do starších bytov, najmä na Štrkovci a na Trávnikoch.    ČO RIEŠILA ŠTÁTNA POLÍCIA  na území okresu Bratislava II 241 dopravných nehôd  767 trestných činov krádeže  na území okresu Bratislava II 25 032 udalostí, ku ktorým boli vyslané hliadky Policajného zboru za účelom preverenia  najčastejší zásah polície OO PZ BA Trnávka bol pri priestupku proti majetku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu  Zaujímavosť: Dňa 12. 10. 2023 bolo prijaté oznámenie od oznamovateľky L.N., že po ulici Piesočná pobehuje moriak, ktorý behá po ceste aj pri domoch, pričom oznamovateľka si žiadala na miesto hliadku polície. V tejto veci bola vyrozumená aj Sloboda zvierat. Následne sa na miesto dostavil pracovník zo Slobody zvierat a v spolupráci s hliadkou OO PZ BA Trnávka moriaka chytili. Moriak bol následne prevezený do útulku patriaceho Slobode zvierat.   ČO RIEŠILA MESTSKÁ POLÍCIA  16 010 zaznamenaných udalostí  7 253 riešení blokovou pokutou  1 581 priestupkov riešených napomenutím  109 priestupkov na území Ružinova bolo odovzdaných príslušnému orgánu  106 odovzdaní správy o výsledku objasňovania priestupkov  198 zásahov na objekt cez pult centrálnej ochrany Mestskej polície  633 výjazdov na cielenú kontrolu najčastejšie inkriminovaných oblastí  4 079 oznamov prijala mestská polícia Ružinov ako nepotvrdených (na mieste nedochádzalo k žiadnemu protiprávnemu konaniu)   ČO RIEŠILI HASIČI  139 všetkých zásahov  26 požiarov, zvyšné množstvo zásahov bolo kvôli následkom veternej smršte (ako popadané stromy), následkom silných dažďov (čerpanie vody zo zaplavených objektov a priestranstiev), záchrana zvierat a pod. Zaujímavosť: DHZ Ružinov bol privolaný aj k špecifickým zásahom, ako napríklad lopta na nedostupnej streche či vianočný stromček na strome.   SOBÁŠE  233 všetkých sobášov, z toho 46 cirkevných, 187 civilných  na území MČ Ružinov sa zosobášilo 58 cudzincov   ÚMRTIA  v Ružinove zomrelo 1 207 ľudí, z toho 610 mužov a 597 žien   NOVORODENCI A NAJČASTEJŠIE MENÁ  821 prihlásených novorodencov, z toho 403 chlapcov a 418 dievčat  12 Hana / Mia  11 Sára  10 Eliška / Kristína / Nina  9 Júlia / Tereza  8 Emília / Lea / Nela / Viktória  23 Adam  14 Oliver / Šimon  13 Filip / Samuel  12 Lukáš  11 Arthur (Artur) / Jakub / Martin / Richard  10 Maxim / Michal  117 dostalo nezvyčajné krstné meno  42 novorodencov má v rodnom liste viac ako jedno krstné meno  Časté dievčenské krstné mená z minulosti, ako Zuzana, Katarína, Jana alebo Veronika, boli v minulom roku zriedkavé (1 - 2 deti). Meno Mária, čo je najčastejšie ženské krstné meno u dospelej populácie vôbec, v roku 2023 úplne absentovalo. Vyskytlo sa iba raz, aj to v kombinácii s iným menom.   AKTIVITY SENIOROV  82 sa zúčastnilo akcií pre jubilantov  115 sa zúčastnilo na workshopoch   PSY  3 490 evidovaných psov      
Novinky: Vynovené priestory úradu

Novinky: Vynovené priestory úradu

Rubrika: Reportáže
Potrebujete si vybaviť trvalý pobyt? Rodný list dieťaťa alebo povolenie na výrub stromu? V prípade, že osobne zavítate na miestny úrad, budete sa už cítiť omnoho komfortnejšie. Privítajú vás vynovené priestory a s tým súvisiace viaceré novinky.  Do budovy sa dostanete hlavným vchodom od Mierovej ulice. Ešte donedávna bol uzatvorený a na vstup slúžil vedľajší vchod. V súčasnosti je však otvorená hlavná terasa s bezbariérovou rampou – slúži nielen pre ľudí s telesnými obmedzeniami, ale tiež rodičov s kočíkmi. Ak prídete autom, pohodlne zaparkujete na parkovisku pred budovou, pre cyklistov je pripravený stojan na bicykle. Vstupné priestory prešli výraznou zmenou. Neutrálne farby doplnené o detaily v minimalistickom štýle vytvárajú príjemnú atmosféru. Najmä v priestore otvorených komunikačných stolíkov doplnených o kreslá pri vopred dohodnutom stretnutí občana s referentom konkrétneho oddelenia. Ak však potrebujete iba narýchlo poradiť a nasmerovať, centrálnym miestom je pult informátorov. Práve oni vám poskytnú konkrétne informácie, kde vybavíte svoj podnet či problém, alebo vám kolegovia zodpovedajú ďalšie vaše otázky. Celý postup uľahčuje kiosk s vyvolávacím systémom a nové informačné tabule. V jednom priestore je tiež situovaná podateľňa. Máte obavy, že pri čakaní bude vaše dieťatko, ktoré ste museli zobrať so sebou, vyrušovať ostatných? Pri rekonštrukcii sme mysleli aj na tých najmenších návštevníkov. Moderný úrad ponúka aj farebný detský kútik s hracou plochou, plný hračiek či farbičiek. Doplnený je aj o prebaľovací pult. Toalety pre klientov sú neďaleko, nenápadne ukryté za elegantným panelom. Len niekoľko ďalších krokov vedie do Centra služieb občanom (tzv. Prvý kontakt). Novinkou sú tak nielen vizuálne príjemné, ale aj funkčné priestory.  
Prievoz: Benátky na Dunaji

Prievoz: Benátky na Dunaji

Rubrika: Reportáže
Kedysi územie Prievozu tvorilo vyše jedenásť ostrovov obmývaných dunajskými ramenami, na ktorých sa nachádzali prevažne udržiavané lesy a poľovnícke revíry. Do roku 1946 bol Prievoz samostatnou plnohodnotnou obcou s rodinnými domami. Dnes je to najľudnatejšia štvrť Ružinova. Prvá písomná zmienka o chotári, ako sa kedysi hovorilo katastrálnemu územiu, na ktorom leží dnešný Prievoz, bola už v roku 1290, kedy sa spomína priechod cez rameno dnešného Malého Dunaja s názvom Čalov. Ale názov obce Horný Prievoz, v staronemčine nazývaný Obern Urfar, sa v listine Bratislavského mešťana Heydena objavil už v roku 1382. Potom sa obec skomoleninou prezývala aj Oberufer a neskôr sa názov pomaďarčil na Fél Rév. Dnešný názov – Prievoz – nesie až od roku 1927. Katastrálne územie obce Obern Urfar bolo naozaj rozsiahle. Obsahovalo aj niektoré územia dnešnej Petržalky a hraničilo až s obcou Kittse. Dedina sa nachádzala na jednom z vyše desiatich riečnych ostrovov. Ostatné ostrovy slúžili ako poľovnícke revíry rodu Pálffyovcov, ktorým toto územie patrilo. Pôvodní obyvatelia Prievozu Prievoz bol osídlený v prvej etape nemeckej kolonizácie Uhorska. Kolonisti prichádzajúci z hospodársky vyspelejšieho prostredia dostávajú v novej krajine kráľovské výsady a privilégiá. Väčšinou išlo o prisťahovalcov z Rakúska a Bavorska. Vzniklo tzv. prievozské nárečie nemčiny, ktoré síce patrilo do skupiny bavorských nárečí, ale obsahovalo aj prvky malokarpatského a prešporského dialektu. Nemeckí učitelia v 17. storočí priniesli na územie Prievozu vianočné divadelné hry. Tie nemeckí obyvatelia tradovali až pokým opustili v štyridsiatych rokoch Slovensko. Najväčší prísun prisťahovalcov bol v 16. storočí, kedy boli na území dnešného Nemecka luteráni prenasledovaní katolíkmi. V roku 1925 sa začalo s výstavbou prievozského evanjelického kostola, ktorý bol vysvätený 21. augusta 1927 a stojí dodnes. Vlčie hrdlo Územne najväčšou časťou Prievozu je Vlčie hrdlo. Spomedzi viacerých ostrovov doň spadal aj ostrov Kopáč, ktorý z jednej strany obmývalo dunajské rameno, ktoré bolo známe komplikovaným priechodom. A tak ho volali Vlčie hrdlo. Najstaršou, dodnes stojacou stavbou na pôvodnom ostrove Kopáč, je letohrádok Pálffyovcov z 18. storočia. Okrem letohrádku bolo územie Vlčieho hrdla zalesnené a šľachtickému rodu slúžilo ako poľovnícky revír až do roku 1920, kedy sa novým majiteľom stala rodina veľkopodnikateľov bratov Micherovcov. Tá letohrádok a celý chotár využívala na rekreačné účely až do roku 1947. Po vykonštruovanom obvinení rodiny, bolo toto územie zoštátnené. Aj dnes sa úsek medzi Slovnaftom a Dunajom volá Micherov les. V roku 1956 sa na území Vlčieho hrdla začalo s výstavbou rafinérie Slovnaft. Stalo sa tak pár rokov po tom, ako počas druhej svetovej vojny Američania bombardovaním vážne poškodili rafinériu Apollo. Po spustení do prevádzky, v roku 1957, sa rafinéria ešte niekoľkokrát rozširovala a v roku ´62 sa do nej začala čerpať ropa z ropovodu Družba z niekdajšieho Sovietskeho zväzu. Zároveň s rafinériou vyrástla kolónia pre jej zamestnancov, kde bolo najskôr postavených 27 typických 4-bytových domov. V modernizácii a rozširovaní sa pokračovalo aj v ďalších rokoch. Pribudla tepláreň, spaľovňa odpadu a nové technológie dodala americká firma Foxboro. V čase najväčšej zamestnanosti pracovalo v Slovnafte vyše 8 000 zamestnancov. Dnes je to už dôsledkom automatizácie výrazne menej. Csákyho kaštieľ Už v roku 1900 sa o tejto výraznej stavbe píše v denníku Pressburger Zeitung, ktorý tvrdí, že kaštieľ dal vybudovať Ján Csáky. Projektoval ho staviteľ Ferdinand Kittler a stavbu realizovala firma Kittler a Gratzl. Navrhnutý bol v štýle anglických zámkov. Najvyššia veža má 40 m, ostatných päť je menších. Kaštieľ krášlia aj mnohé arkiere, balkóny, terasy a ďalšie výrazné stavebné prvky. Objekt má viac než 50 miestností a zimnú záhradu. (Zdroj: Gažo, Holčík, Zinser – Bratislava pred sto rokmi a dnes (2003)) Csáky však nebol ani zďaleka posledným majiteľom kaštieľa. V roku 1933 ho kúpili rádové sestry kongregácie Dcér svätého Františka z Assisi a zriadili v ňom kláštor, nemocnicu a Kaplnku Božského Srdca Ježišovho. Tá neskôr slúžila ako farský kostol až do vysvätenia nového kostola na Tomášikovej ulici. Za bývalého režimu bol kaštieľ znárodnený štátom a bolo v ňom zriadené geriatrické sanatórium. Po nežnej revolúcii bol navrátený rádovým sestrám. Posledná, kompletná a dôkladná rekonštrukcia budovy prebehla v rokoch 2003 až 2006 a kláštor bol vyhlásený za pamiatku roka 2006. Obdobie veľkých zmien Po roku 1919 sa do Prievozu prisťahovalo veľa Slovákov, ktorí boli zamestnaní v bratislavských priemyselných podnikoch. Napriek tomu nemeckí obyvatelia ostali v Prievoze významne zastúpení medzi Slovákmi a Maďarmi. Až do roku 1945, kedy bolo prijatých viacero dekrétov Edvarda Beneša, na základe ktorých boli karpatskí Nemci pozbavení československého občianstva a bol im skonfiškovaný všetok majetok. Z vyše stotisíc karpatských Nemcov na Slovensku ostalo približne iba šesťtisíc. 1. apríla 1946 bol Prievoz spolu s dedinami Devín, Dúbravka, Lamač, Rača, Vajnory a Petržalka pričlenený k Bratislave. Po dlhom územnom vývoji hlavného mesta, sa v roku 1971 stal Prievoz súčasťou Bratislavy II. Kvôli výstavbe mostu Hrdinov Dukly (terajší Prístavný most) bola v polovici 70. rokov na území Prevozu zbúraná osada Pálenisko (Brenner). Zo sto rodinných domov vysťahovali 500 obyvateľov, ktorým pridelili náhradné byty. Súčasný Prievoz ■ rodinné domy: 1 475 (približne 3 940 obyvateľov) ■ byty: 5 313 (približne 7 390 obyvateľov) ■ obyvatelia: 11 841 ■ rozloha: vyše 17 km2 (väčšinu tvorí Vlčie hrdlo) ■ Prievoz má zo všetkých štvrtí Ružinova najvyšší počet obyvateľov v produktívnom veku (až 68 %). Podobne ako na Trnávke, má aj Prievoz nižší počet seniorov. ■ Viac ako polovica ľudí tu žije menej ako 15 rokov, štvrtina menej ako 5 rokov. ■ V porovnaní s ostatnými štvrťami Ružinova, má Prievoz najväčšiu rozlohu a najviac obyvateľov. Viac ako 500 ľudí tu býva v obydliach, ktoré nie sú určené na trvalý pobyt.  
Rozširovanie PAAS: Ako zaparkujete na parkovisku Štrkovec?

Rozširovanie PAAS: Ako zaparkujete na parkovisku Štrkovec?

Rubrika: Reportáže
25. októbra 2023 bola spustená ďalšia zóna regulovaného parkovania na území Ružinova – sídlisko Štrkovec, ktoréje súčasťou zóny RU3 – Ružinov stred. Súčasťou tejto zóny budú postupne v priebehu rokov 2024 a 2025 aj sídliská Trávniky, Pošeň a Ostredky. Okrem zóny RU3 už v Ružinove funguje zóna RU1 - Nivy a časť zóny RU2 - Prístav – Mlynské nivy (časť Klingerova kolónia). Súčasťou zóny RU3 je aj parkovisko Štrkovec na Sabinovskej ulici v susedstve obľúbeného Štrkoveckého jazera. Na tomto parkovisku sa môže vodič stretnúť s viacerými značkami regulujúcimi režim parkovania v tejto časti, súčasťou sú aj parkovacie miesta s obmedzeným užívaním. Na pláne parkoviska nájdete presne uvedené, v ktorej časti platia aké pravidlá parkovania, kde môžu parkovať rezidenti bez obmedzenia, v ktorých časových úsekoch môžu na vyhradených miestach parkovať aj obyvatelia iných častí mestá a v ktorej časti môžu nechať svoje auto bez platenia obyvatelia z iných regulovaných zón v Ružinove (Nivy, Starý Ružinov, Ružová dolina, Klingerova kolónia...), ale aj to, kde nemôžete v istých časoch parkovať ani ako domáci. Zelená farba Pracovné dni od 24:00 - 12:00 bezplatne pre všetkých, v čase 12:00 - 24:00 spoplatnené parkovanie 1,5 €/hod. (okrem rezidentov s platnou parkovacou kartou). Žltá farba Pracovné dni, 07:00 – 08:00, 13:00 – 16:00 pre návštevníkov školy v počte 10 parkovacích miest (parkovacie miesta sú označené zvislým dopravným značením), mimo vyhradeného času platí režim ako v zelenej časti. Modrá farba Pondelok – nedeľa, 00:00 – 24:00 bezplatne pre vozidlá rezidentov RU1, RU2, RU3 (držiteľa rezidentskej parkovacej karty vydanej v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 6/2023 z 25. mája 2023 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel, pre zónu regulovaného parkovania RU1 - Nivy, RU2 - Prístav – Mlynské nivy, RU3 -Ružinov stred. Červená farba V pracovné dni, 07:00 – 18:00 pre vozidlá Bratislavského samosprávneho kraja s povolením v počte 20 parkovacích miest (parkovacie miesta sú označené zvislým dopravným značením), mimo vyhradeného času platí režim ako v modrej časti. Parkovaciu kartu môžete získať po registrácii na www.paas.sk  
Nový projekt v jasliach: Vzdelávajú detičky, ale aj rodičov

Nový projekt v jasliach: Vzdelávajú detičky, ale aj rodičov

Rubrika: Reportáže
Hovorí sa, že ak je šťastné dieťa, spokojní sú aj rodičia. Platí to však aj naopak. Preto v ružinovských detských jasliach na Palkovičovej prišli s projektom, vďaka ktorému sa vzdelávajú aj rodičia malých detí. Už o prvú prednášku bol veľký záujem. Mať dieťa je radosť, ale aj starosť. A výchova dá niekedy naozaj zabrať. Preto v jasliach prišli s unikátnym nápadom - vzdelávajú aj rodičov. Ako vznikla celá myšlienka a čo sa môžu naučiť? Najskôr stretnutie s psychologičkou Ninou Oravcovou v jasliach zorganizovali len pre opatrovateľky, aby získali nové poznatky v prístupe k malinkým detičkám, spoznali ich potreby, ale aj odpovede, ako riešiť mnohé krízové situácie. Pozitívne ohlasy a rozhovory s rodičmi napokon spôsobili, že dopytovať sa začala druhá strana. Preto takúto diskusiu zorganizovali aj pre rodičov. „Je to výborný nápad. To, čo sme sa naučili, využívame pi výchove nielen menších, ale aj starších detí,“ zhodli sa tí, ktorí kurz absolvovali. Zo štyroch ponúknutých tém si na jesennom stretnutí vybrali tému: Hranice – o láskavej aj prísnej výchove, ktorá má predchádzať poruchám správania. Ďalšie takéto stretnutie plánujú aj na budúci rok, opäť na jar a na jeseň. Opäť budú prítomné aj opatrovateľky, aby obe strany vedeli, ako v danej situácii - rovnako - postupovať. Témy, z ktorých si definitívne vyberú rodičia, sú v kompetencii psychologičky. Tá z vlastnej praxe presne vie, s čím sa rodičia pasujú najčastejšie. Rodičia detí, ktoré navštevujú ružinovské jasle na Palkovičovej, však už v mnohých prípadoch poznajú rýchle, účinné, ale najmä láskavé riešenia.