Reportáže

Encyklopédie o ňom píšu ako o svetobežníkovi a fotografovi. Na ulici v rodnom meste – v Bratislave by ho však spoznal málokto. Jeho práca však hovorí za neho. Diela rodeného Ružinovčana Filipa Kuliševa sú súčasťou zbierok pápeža Františka, monackého kniežaťa Alberta II., britského princa Charlesa ale aj viacerých prezidentov a hollywoodskych hercov. Začať rozhovor s fotografom otázkou – ako ste sa dostali k foteniu, by možno naozaj mohlo byť fádne. Filip Kulišev však aj z banálnej odpovede urobil príbeh. „Fotenie prišlo potom, čo som začal cestovať. V 90. rokoch som fotil na negatívy, diapozitívy, cestovalo sa cez cestovnú kanceláriu v Prahe,“ zasmeje sa na spomienkach spred rokov. Najskôr bolo cestovanie Zároveň pripomenie, že fotografia prišla s cestovaním, nie cestovanie s fotografiou. „Teda nebol som fotograf, ktorý by začal cestovať,“ objasňuje. K spoznávaniu nových krajín mal však vždy blízko. Už v škole mal rád geografiu. Možno aj to niečo naznačovalo. „Kreslil som si v zošitku pohoria, mestá, obyvateľov... a potom prišlo obdobie, keď som cestovanie začal realizovať,“ dodáva. Prvú výstavu mal v roku 2001 v Bratislave. Odvtedy ich mal vyše 200 po celom svete. Vystavoval v Las Vegas, kde sa ako jediný Slovák podieľal na výstave a následnej publikácii International Masters od Photography. Na konte má však desiatky úspechov, ktoré by určite chceli zažiť aj iní cestovatelia. Vystavoval aj v Clevelande pri príležitosti 100. výročia Clevelandskej dohody Čechov a Slovákov, počas Medzinárodného dňa vody v roku 2018 prezentoval krátky film o oceánoch v priestoroch OSN v New Yorku. To je však stále len zlomok jeho úspechov. V roku 2020 predstavil svoje fotografie aj v rámci zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve. 144 krajín Dnes má na konte 144 krajín. Niektoré mu tak prirástli k srdcu, že ich navštívil viackrát. Spomenúť tie najzaujímavejšie, znamenalo vypočuť si siahodlhý zoznam. „Najväčší dojem... to sú vlastne tie, ktoré sú mimoriadne fotogenické. Západ USA, Aljaška, Havaj - tam sa vraciame často. Potom Patagónia, Kanada. Z afrických je Namíbia srdcová záležitosť. Ak ideme ďalej - Island je prekrásny fotogenický, Grónsko... Nový Zéland je top destinácia nielen z cestovateľského hľadiska, ale tam by človek vedel aj žiť – z toho klimatického hľadiska, ostrovy v Oceánii, Polynézia, kde som mal aj svadbu, Palau neďaleko Filipín – prekrásne miesto na potápanie, ale tam nájdete aj miesta, ktoré nikde inde nenájdete,“ opisuje však v zrýchlenom móde cestu okolo sveta. Podotkne však, že cestovanie a fotografovanie vedia byť aj náročné a nebezpečné. „Ako naháňačka s grizzly na Aljaške,“ zaspomína si. Desaťročia cestovania sú pre neho dôkazom, že naša planéta a príroda sú zázrak. Ako inak nazvať šantenie s miliónmi zlatých medúz na súostroví Palau alebo nočný ponor k veľkým rajam na Havaji? „Intenzívnejšie sme to precítili, keď sme sa ako Robinson s Piatkom ocitli na pustom ostrove na Tonge v Pacifiku, odkázaní len na seba. Krajšiu oblohu sme nikde inde nevideli. Desaťmetrové vlny, ktoré hádžu bezmocnou loďou na ceste k Antarktíde, útek pred praskajúcim ľadom na severnom póle alebo tri desiatky stupňov pod nulou na mrazivých Špicbergoch, kde je akákoľvek činnosť človeka paralyzovaná, nám ukázali, že sme len hračkou v rukách prírody,“ opisuje napokon dôkladnejšie a pripomína, že naša planéta je pestrá a jedinečná aj vďaka ľuďom, ich pravidlám a zvyklostiam. „Napríklad len v Severnej Kórei vám v obchode namiesto peňazí vydajú žuvačky alebo odznaky, ochutnáte psa a máte pre seba celé lyžiarske stredisko. Za našimi fotografiami je mnoho príbehov, ktoré na prvý pohľad nevidieť. Radi sa o ne delíme, lebo vďaka nim ešte lepšie spoznávame svet a sami seba,“ hovorí Filip. Pol roka na cestách Na cestách je asi 6-7 mesiacov z roka. Vraj byť dlhšie mimo domova nemá zmysel. Prečo? „Máte aj domáce úlohy, pripraviť publikácie, kalendáre, naplánovať ďalšie cesty, výstavy,“ pripomína aj druhú stránku svojej práce. Pohodu doma aj na cestách mu robí manželka. „Ja cestujem s mojou Zuzankou. Len občas niekto pribudne. Ak je to na časť cesty, je to wau, zábava. Ale potom už treba pracovať,“ približuje pozadie práce cestovateľa a fotografa. Spoločne sa chystajú aj na najbližšiu cestu. „Budeme súčasťou monackofrancúzskej expedície po indickom oceáne z Maurítia a Reunion na Seychely, kde má medzinárodný tím vedcov skúmať ekosystém odľahlých končín v Indickom oceáne. Časť cesty by mal absolvovať aj monacké knieža. No a pred začiatkom expedície by sme sa mali zastaviť na Madagaskare,“ prezrádza Filip Kulišev. Nič však ešte nie je uzavreté. „Možno Madagaskar zmeníme za inú vysnívanú cestu a to je expedícia z Grónska cez sever Kanady na Aljašku. Rozhodne sa v najbližších dňoch,“ zasmeje sa. Je však zrejmé, že fotografie z týchto oblastí budú však opäť pastvou pre oči. Presne ako tie doteraz. Pri všetkých sa doslova zastavuje dych. Či fotí slovenské hrady, priehrady či lány ďateliny, alebo objekty vzdialené tisíce kilometrov. Či sú to fotografie určené na výstavu, alebo do súkromného albumu. Kamarát s kniežaťom „Dlhé roky sa poznáme, sme kamaráti. Tak ako ja obdivujem jeho nekonečnú energiu pri jeho aktivitách na ochranu životného prostredia, tak aj jemu sa páčia moje fotografie a filmy z prírodných krás našej planéty. Navzájom sa inšpirujeme,“ objasňuje ich vzťah. Rodený Ružinovčan sa nechváli, ale poukazuje aj na iný rozmer. Celkom nenápadne. „Je tam spojitosť s nadáciou, pomáhame si navzájom,“ dodáva. Fotografie, na ktorých sú spolu, dokumentujú ich dobré priateľstvo. „Trvá to už celé roky, zažili sme toho veľa, to by bolo na dlhé rozprávanie,“ podotkne. Z jeho rozprávania je však cítiť, že nie je jeho cieľom chváliť sa. Aj keď by sa mal čím. „Na to sú tu filmy, fotografie, knihy,“ pripomína svoju prácu. Posledná kniha Zoom 3 – príbehy fotografi vyšla koncom minulého roka. Zatiaľ najúspešnejšou knihou je Amazing Planet, v ktorej predstavuje 111 najkrajších miest našej planéty. Vyšla v 15 jazykoch, váži 5 kilogramov a po celom svete sa jej predalo vyše 50-tisíc výtlačkov. Ten, kto ju držal v rukách, dá iste za pravdu, že príroda je skvostné dielo. Ten, kto ju ešte nečítal a nevidel fotografie Filipa Kuliševa, má skutočne dôvod. Inšpirovať sa môžete na autorovom webe www.amazing-planet.com Fotografiami chce prispieť k ochrane prírodného bohatstva  Filip Kulišev, Master QEP, FBIPP získal viacero prestížnych medzinárodných cien. Medzi ne patrí najvyššie európske ocenenie pre profesionálnych fotografov Master QEP (Qualified European Professional Photographer). Ako prvý fotograf z krajín strednej a východnej Európy dostal v Londýne v kategórii prírodné scenérie najvyššie ocenenie, certifikát a titul Fellowship (FBIPP) od Britského inštitútu profesionálnych fotografov (BIPP). Za rok 2012 sa stal Európskym profesionálnym fotografom roka v kategórii príroda. V roku 2020 sa stal držiteľom zlatej kamery a Európskym profesionálnym fotografom roka v kategórii Dron (FEP European Drone Golden Camera Award). Je autorom jedenástich monografií. Filipove diela sú súčasťou zbierok významných osobností, ako je pápež František, princ Charles, monacké knieža Albert II., generálny tajomník OSN Antonio Guterres, ruský prezident Vladimír Putin, slovenský prezident Andrej Kiska, prezidenti Kirgizska, Ugandy, Francúzskej Polynézie, Kiribati a Palau. Vlastnia ich aj držitelia Oscarov, skladateľ Hans Zimmer, režisér Luc Jacquet alebo herci Will Smith, Pierce Brosnan a Robert Redford.  

Na slovenských cestách sa denne stanú desiatky nehôd. Mnohé z nich majú fatálne následky a často o život príde práve ten, kto chybu nespôsobil. Rozhodujúce momenty sa však už nedajú vrátiť späť. Nedá sa na druhý pokus vyhnúť zrážke, nedá sa na druhý pokus pribrzdiť. Polícia preto upozorňuje, že opatrnosti nikdy nie je dosť. (Ne)bezpečne cez priechod Len pred niekoľkými dňami sa stala tragická dopravná nehoda na Ružinovskej ulici priamo v našej mestskej časti. Na riadne vyznačenom priechode pre chodcov malo dôjsť k zrážke dodávky a 83-ročnej chodkyne. Následky boli fatálne. Žena utrpela zranenia, ktorým podľahla. Čo presne sa v osudný deň sa na mieste udialo, vyšetruje polícia. Ak vstupujete na priechod, držte sa vpravo a dajte si pozor, či sa neblíži auto. Vozidlo s právom prednostnej jazdy má prednosť. Neprekonávajte zábradlie ani iné zábrany. Ako na elektrokolobežke Polícia tiež rieši zrážku 15-ročného dievčaťa, ktoré sa pohybovalo na kolobežke, s osobným autom na Galvaniho ulici v Bratislave. Pri nehode utrpelo zranenia, ktoré si vyžiadali prevoz do nemocnice. Prípadov, kedy svoju úlohu zohrala kolobežka, je v posledných týždňoch stále viac. Možno aj pre príjemné letné počasie. Nezabúdajte však, že presuny na elektrokolobežkách majú svoje pravidlá. Využívať ich môžu iba osoby staršie ako 15 rokov, jazdiť na nich sa smie po pravej strane chodníka, cestičke pre chodcov alebo priechodu pre chodcov, len ak sa tým neohrozia a neobmedzia chodci, pričom jazdec nesmie prekročiť rýchlosť chôdze. Jazda vedľa seba je zakázaná a elektrokolobežkár je povinný počas jazdy držať riadidlá oboma rukami. Výnimkou je prípad, keď dáva znamenie o zmene smeru jazdy. Voziť inú osobu je tiež zakázané a odporúča sa, aby mal počas jazdy prilbu. Cyklisti nemôžu požívať alkohol Aj jazda na bicykli má svoje pravidlá. Alkohol je zakázaný a netolerujú sa ani dve pivá počas cyklovýletu s partiou kamarátov. Navyše, jazdiť môžete len jednotlivo za sebou. Neplatí to pri cestičke pre cyklistov, poľnej ceste, lesnej ceste a v obytnej zóne, kde smú jazdiť dvaja cyklisti vedľa seba, ak tým nikoho neobmedzujú a neohrozujú. Cyklista, ktorý je mladší ako 15 rokov, je povinný počas jazdy na bicykli chrániť si hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou. Navyše, žiadny cyklista nesmie jazdiť bez držania riadidiel, držať sa iného vozidla, viesť počas jazdy druhý bicykel, ručný vozík, psa ani iné zviera a voziť predmety, ktoré by sťažovali vedenie bicykla alebo ohrozovali iných účastníkov cestnej premávky. Podvodníci zase úradujú Terčom podvodníkov sú nielen starší ľudia, ale aj mladé ženy. Páchatelia ponúkali prostredníctvom ubytovacieho portálu prenájom bytu. Prihlásili sa dve ženy. Podvodník od nich vylákal vyššie sumy s odôvodnením, že si chce byť istý, že majú skutočný záujem. Vraj ak by sa im byt nepáčil, financie vráti. Na dohodnutú obhliadku už neprišiel a na správy nereagoval. Preto v žiadnom prípade neposielajte peniaze vopred. Ohrozenou skupinou sú aj seniori. V posledných dňoch sa množia prípady telefonátov, ktoré ich varujú pred údajnými zlodejmi. Starší ľudia tak v dobrej viere odovzdávajú svoje cennosti neznámym ľuďom, ktorí sa predstavujú ako členovia policajného zboru. Upozornite preto svojich príbuzných, aby si takéto telefonáty preverili.   

Kaštieľ v Prievoze alebo Csákyho kaštieľ dal zrejme v roku 1902 postaviť ako svoje letné sídlo gróf Eugen Csáky. Teraz sa jeho okoliu dostalo ďalšieho uznania. Pamiatkový úrad vyhlásil park a bránu v jeho areáli za národné kultúrne pamiatky. Spolu s kaštieľom majú podľa odborníkov historickú, spoločenskú, vedeckú i výtvarnú hodnotu. Pamiatku chráni zákon, v jej bezprostrednom okolí sa nemôže stavať ani vykonávať také činnosti, ktoré by mohli ohroziť jej hodnoty. Cultus Ružinov, ktorý získal zelený pozemok za kaštieľom do prenájmu, ho plánuje upraviť, aby mohol slúžiť na komornejšie kultúrne aktivity. Už v septembri sa park otvorí pre verejnosť. Počas festivalu Symfónia umenia sa tam bude konať koncert vážnej hudby pod holým nebom, keď zaznie Verdiho Requiem.  

Ilustračná fotografia. (Pixabay.com) Letné mesiace znamenajú aj zvýšený počet rekonštrukcií bytov. Búchanie, vŕtanie, búranie či sekanie má však svoje pravidlá. Nie vždy sa dajú prerábky realizovať bez potrebných povolení. Kedy a aké doklady potrebujete? A kde ich vybavíte? Pozreli sme sa do stavebného zákona. Buďme k sebe slušní Aj keď sa v žiadnom zákone nepíše o tom, že rekonštrukciu treba oznámiť susedom, je na našej slušnosti, ako sa zachováme. Aj vďaka oznámeniu, ktoré nalepíte vo výťahu, či na vchodovú bránu bytového domu, môžete zachovať dobré susedské vzťahy. Nezabudnite hlavne na termín začatia a ukončenia prác. Aj vy by ste predsa chceli vedieť, dokedy sa bude vo vedľajšom byte búchať, či vŕtať. Pripíšte aj kontakt, na koho sa môžu v prípade otázok obrátiť. Nemusíte to byť vy ako majiteľ nehnuteľnosti, ale pokojne niekto z firmy, ktorá rekonštrukciu realizuje. Dôležité je aj to, aby ste dodržiavali povolené časy (nočný kľud) a odpratali po sebe či robotníkoch prípadné nečistoty. Nie je povinnosťou susedov znášať prach, ktorý sa určite vyskytne aj v spoločných priestoroch. Potrebujem povolenie? Pri rekonštrukcii existujú tri typy: 1. BEZ POTREBY OHLÁSENIA Ak ide len o bežné udržiavacie práce ako opravy a výmena vnútorných priečok, omietok, obkladov, okien či dverí, výmenu klimatizačného zariadenia, maliarske práce, výmenu a montáž kuchynskej linky + ostatné zariadenia (WC, vaňa, umývadlo a zariaďovacie predmety), opravy technického, energetického a technologického vybavenia, tak ich nemusíte nikomu hlásiť. 2. S POTREBNÝM OHLÁSENÍM STAVEBNÉMU ÚRADU V prípade, že ide o stavebné úpravy, pri ktorých sa nezasahuje do nosných konštrukcií, alebo ide len o udržiavacie práce, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť, alebo vzhľad, je nutné ohlásenie stavebnému úradu. Do tejto kategórie spadá aj výmena bytového jadra, zasklenie lodžie či balkóna. Ak búrate nenosné priečky, potrebujete aj posudok statika na projekt vypracovaný oprávnenou osobou. Povinnosť – ohlásenie stavebnému úradu sa robí na miestnom úrade. Ak získate od stavebného úradu písomný súhlas na začatie rekonštrukcie, podľa zákona ju musíte urobiť do dvoch rokov. Dôležité je, že začať s prácami však môžete až po vydaní súhlasu. 3. S NUTNÝM STAVEBNÝM POVOLENÍM Prístavby či nadstavby si vždy vyžadujú stavebné povolenie, stavebné úpravy len v niektorých prípadoch. To potrebujete vtedy, ak plánujete zasahovať do nosných stien stavby, alebo prepojiť dva existujúce byty. Ak žiadate o stavebné povolenie, potrebujete projekt, ktorý vypracuje oprávnená osoba (ako aj pri ohláške). V prípade, že sa rokovalo aj s účastníkmi stavebného konania, potrebujete doklady, teda zápisnicu zo schôdze spoločenstva vlastníkov, resp. písomné hlasovanie. Ak budujete svojpomocne, nezabudnite na vyjadrenie stavebného dozoru. Po vydaní stavebného povolenia však nemôžete hneď začať s plánovanou rekonštrukciou. Účastníci stavebného konania majú totiž 15 dní na odvolanie. Ak tak neurobia, stavebný úrad potvrdí právoplatnosť povolenia a vy až potom môžete začať s rekonštrukciou. Pokuty v stovkách eur Nesplnenie si povinností vás môže vyjsť poriadne draho a vyšplhať sa až do stoviek eur. Ak ste mali stavbu ohlásiť a neurobili ste tak, pokuta je do 331, 94 eur. Ak ste potrebovali stavebné povolenie a nepožiadali ste o jeho vydanie, postih môže byť až do 829, 85 eur. Dodržiavať pravidlá sa teda aj v tomto prípade naozaj oplatí.    

Familiárne si hovoria Ševčenkovci a fungujú už viac ako päťdesiat rokov. Za všetkým je túžba ukrajinskej komunity organizovať kultúrny život prostredníctvom amatérskych skupín. Hudobno-dramatický súbor Tarasa Ševčenka v súčasnosti pôsobí v ružinovskom Dome kultúry.  „Pripravujeme veľký koncert, na ktorý pozývame všetkých,“ hovorí jeden zo zakladateľov a štatutár Michal Kaliňák o kolektíve, ktorý sa vytvoril na jeseň 1965 zo študentskej mládeže. Súbor vznikol pod názvom Spoločnosť ukrajinských študentov a viedol ho Jurij Augustin Šeregij, ktorý neskôr pôsobil aj ako umelecký šéf a režisér Slovenského divadla v Prešove ( v roku 1954 bolo premenované na divadlo Jonáša Záborského v Prešove). Mladých ľudí z ukrajinskej komunity spájala túžba organizovať kultúrny život prostredníctvom amatérskych skupín. A aj keď ich činnosť v roku 1968 prerušila normalizácia, už o tri roky neskôr obnovili svoje pôsobenie. Ale už pod názvom Hudobno-dramatický súbor Tarasa Ševčenka. „Najskôr sme sa stretávali na Hlavnom námestí v priestoroch, kde dnes sídli japonské veľvyslanectvo, neskôr sme pôsobili neďaleko ministerstva práce, potom sme sa presunuli do Ružinova,“ dodáva člen súboru. Ševčenkovci, ako sa familiárne nazývajú, je jediný amatérsky súbor na Slovensku, ktorý sa venuje opere a hudobno-dramatickému umeniu v ukrajinskom jazyku. Nie sú to však len Ukrajinci, ktorí v súbore pôsobia. „Máme 24 aktívnych členov, celkovo 34. Spieva s nami veľa Slovákov a aj jedna Maďarka,“ objasňuje. Radi však privítajú nových členov aj z mladšej vekovej kategórie. „Záujemcovia môžu prísť vo štvrtok o 17. hodine na našu skúšku, odskúšame ho a ak k nám zapasuje, necháme si ho,“ hovorí Michal Kaliňák. Za roky svojej existencie súbor odohral 25 premiér. Na konte má však aj viac ako 100 koncertov a vystúpení na Slovensku i v zahraničí - Rakúsku, Nemecku, Ukrajine, Chorvátskou, Poľsku, Česku či v Kazachstane. Spolupracuje tiež so známymi hudobníkmi a interpretmi. „S Ľubicou Čekovskou sme vydali CD Čuješ, brat môj..., spievali s nami aj členovia Opery SND,“ prezrádza. Na koncerte k 50. výročiu vzniku súboru, ktorý bude 29. júna 2022 vo Veľkej sále Domu kultúry Ružinov, pod dirigentskou taktovkou Ladislava Sabolčáka vystúpi aj operný spevák Richard Šveda. Svoje majstrovstvo chceli verejnosti ukázať už vlani, pre pandémiu museli však počkať. Vstup na koncert je zdarma.  

Vonku je krásne, odložili sme rúška, a tak znovu vidíme ľudí a znovu sa na seba môžeme usmiať. Takmer sme zabudli ako nám úsmev dokáže zlepšiť deň. Pretože keď sa cítime dobre a sme so svojimi životmi spokojní, správame sa tak aj k druhým. A naopak. Je jedno, či si povieme, že prežívame návrat k tomu, čo sme poznali kedysi, alebo sme na ceste k niečomu novému, čo chceme pre seba a pre svoju budúcnosť. Podstatné je to, ako sa budeme správať a čo budeme považovať za normálne. Lebo taký bude už čoskoro náš život. Takže naordinujme si na ráno úsmev. Aj na obed. Aj na dobrú noc. foto: Renáta Skladaná  

Kým v zahraničí je to dlhodobý trend, u nás sa rozvíja pomalšie. Aj na Slovensku však pribúdajú jedinečné priestory, ktoré majú byť zdrojom pokojnej atmosféry nielen pre ľudí, ktorí tam pracujú ale aj pre prichádzajúcich návštevníkov. Jeden takýto vznikol aj v Ružinove. Pradiareň 1900 je projekt konverzie historickej budovy Pradiarne a Silocentrály, jediných zachovaných častí Uhorskej cvernovej továrne. Vychutnajte si pohľad z výšky z lešenia bytového domu na Páričkovej ulici na priestor námestia pred východnou fasádou Pradiarne z konca apríla 2022. A ak máte aj vy doma zaujímavé fotografie z Ružinova, pošlite nám ich na fotky@ruzinov.sk a my ich radi uverejníme v ďalších číslach mesačníka.  

V Ružinove je mnoho tímov, súťaží a líg, ktoré rozhodne stoja za povšimnutie. Práve naša televízia mapuje ich fungovanie. Pravidelne chodievame na západy Leaders Ružinov, stále ide o historicky najúspešnejší slovenský hokejbalový klub. Najmä v zime mapujeme činnosť HK Ružinov, klub ktorý je zameraný vyslovene na mládež. V našom športovom magazíne sa dozviete viac aj o Toplige a Ružinovskej amatérskej hokejovej lige. A je toho samozrejme oveľa viac. Pravidelne vysielame aj reportáže z aktivít Ružinovského športového klubu a iných tímov a súťaží. Ak sa chcete teda dozvedieť viac o športovom živote v Ružinove, sledujte náš TV Šport!  

Prešli dva mesiace od začiatku hroznej vojny a na ukrajinčinu v našom okolí sme si už zvykli. A práve tento zvyk ukázal to najlepšie a zároveň o najhoršie v nás. Máme okolo seba ľudí, ktorí stále dokážu pomáhať a nejde o to, aký plný je ich nákupný košík, ponúknu to, čo môžu. Niektorí jedlo, niektorí svoj čas a niektorí strechu nad hlavou. A toto nie je ani miesto ani čas na úvahy o príspevkoch, pretože vzdať sa súkromia je viac ako mnohí z nás kedy dokážu. Ľudia, ktorí sem prišli, sú ako my. Aj my máme susedov a kamarátov na lepších aj na horších autách. V drahšom oblečení aj v takom z Miletičky. Takých, ktorí veľa cestovali a hovoria niekoľkými jazykmi. Ale aj takých, ktorí sa dohovoria len po slovensky. Takých, ktorí si nepripúšťajú to zlé, ale aj takých, ktorí to nesú horšie. Skúsme si predstaviť, aké by to bolo stratiť všetko. Nevedieť, kedy sa budeme môcť vrátiť a či vôbec budeme mať kam a za kým. A nedovoľme, aby vyhralo to sebecké v nás. foto: Alena Ulejova